< नीतिवचन 3 >

1 मेरे पुत्र, मेरी शिक्षा को न भूलना, मेरे आदेशों को अपने हृदय में रखे रहना,
‌ʻE hoku foha, ʻoua naʻa fakangaloʻi ʻa ʻeku fono; ka ke tauhi ʻe ho loto ʻa ʻeku ngaahi fekau:
2 क्योंकि इनसे तेरी आयु वर्षों वर्ष बढ़ेगी और ये तुझे शांति और समृद्धि दिलाएंगे.
He koeʻuhi ʻe fakalahi ʻaki ia kiate koe ʻae ngaahi ʻaho lōloa, mo e moʻui fuoloa, pea mo e melino.
3 प्रेम और ईमानदारी तुमसे कभी अलग न हो; इन्हें अपने कण्ठ का हार बना लो, इन्हें अपने हृदय-पटल पर लिख लो.
Ke ʻoua naʻa mahuʻi ʻiate koe ʻae manavaʻofa mo e moʻoni: nonoʻo ia ki ho kia; tohi ia ki he kakano ʻo ho loto:
4 इसका परिणाम यह होगा कि तुम्हें परमेश्वर तथा मनुष्यों की ओर से प्रतिष्ठा तथा अति सफलता प्राप्‍त होगी.
Ko ia te ke ʻilo ai ʻae lelei, pea ʻe tāpuekina koe ʻi he ʻao ʻoe ʻOtua mo e tangata.
5 याहवेह पर अपने संपूर्ण हृदय से भरोसा करना, स्वयं अपनी ही समझ का सहारा न लेना;
Falala kia Sihova ʻaki ho loto kotoa; pea ʻoua naʻa ke faʻaki ki ho poto ʻoʻou.
6 अपने समस्त कार्य में याहवेह को मान्यता देना, वह तुम्हारे मार्गों में तुम्हें स्मरण करेंगे.
Ke ke fakaongoongo kiate ia ʻi ho hala kotoa pē, pea ʻe fakatonutonu ʻe ia ho ngaahi ʻaluʻanga.
7 अपनी ही दृष्टि में स्वयं को बुद्धिमान न मानना; याहवेह के प्रति भय मानना, और बुराई से अलग रहना.
‌ʻOua naʻa ke pehē ʻi ho mata ʻoʻou, ʻoku ke poto: ka ke manavahē kia Sihova, pea tafoki mei he kovi.
8 इससे तुम्हारी देह पुष्ट और तुम्हारी अस्थियां सशक्त बनी रहेंगी.
‌ʻE hoko ia ko e moʻui ki ho pito, mo e uho ki ho ngaahi hui.
9 अपनी संपत्ति के द्वारा, अपनी उपज के प्रथम उपज के द्वारा याहवेह का सम्मान करना;
Fakaʻapaʻapa kia Sihova ʻaki hoʻo koloa, pea mo e ʻuluaki fua ʻo hoʻo meʻa kotoa pē kuo tupu:
10 तब तुम्हारे भंडार विपुलता से भर जाएंगे, और तुम्हारे कुंडों में द्राक्षारस छलकता रहेगा.
Ko ia ʻe fonu ai ho ngaahi feleoko ʻi he mahu, pea ʻe hā ʻae uaine foʻou mei hoʻo ngaahi tataʻoʻanga.
11 मेरे पुत्र, याहवेह के अनुशासन का तिरस्कार न करना, और न उनकी डांट पर बुरा मानना,
‌ʻE hoku foha, ʻoua naʻa ke manukiʻi ʻae tautea meia Sihova; pea ʻoua naʻa ke fiu ʻi heʻene valoki:
12 क्योंकि याहवेह उसे ही डांटते हैं, जिससे उन्हें प्रेम होता है, उसी पुत्र के जैसे, जिससे पिता प्रेम करता है.
He ko ia ʻoku ʻofa ki ai ʻa Sihova ʻoku ne tautea; ʻo hangē pe ko e tamai ki he foha ʻoku ne fiemālie ai.
13 धन्य है वह, जिसने ज्ञान प्राप्‍त कर ली है, और वह, जिसने समझ को अपना लिया है,
‌ʻOku monūʻia ʻae tangata ko ia ʻoku ne maʻu ʻae poto, mo e tangata ʻoku ne lavaʻi ʻae ʻilo.
14 क्योंकि इससे प्राप्‍त बुद्धि, चांदी से प्राप्‍त बुद्धि से सर्वोत्तम होती है और उससे प्राप्‍त लाभ विशुद्ध स्वर्ण से उत्तम.
He ʻoku maʻongoʻonga hake ia ʻi he fakatau ʻoe siliva, mo hono mahuʻinga ʻi he koula lelei.
15 ज्ञान रत्नों से कहीं अधिक मूल्यवान है; आपकी लालसा की किसी भी वस्तु से उसकी तुलना नहीं की जा सकती.
‌ʻOku mahuʻinga hake ia ʻi he ngaahi maka koloa: pea ʻoku ʻikai tatau mo ia ʻae ngaahi meʻa kotoa pē ʻoku ke faʻa holi ki ai.
16 अपने दायें हाथ में वह दीर्घायु थामे हुए है; और बायें हाथ में समृद्धि और प्रतिष्ठा.
‌ʻOku ʻi hono nima toʻomataʻu ʻae ngaahi ʻaho lōloa; pea ʻoku ʻi hono nima toʻohema ʻae koloa mo e ongoongolelei.
17 उसके मार्ग आनन्द-दायक मार्ग हैं, और उसके सभी मार्गों में शांति है.
Ko hono ngaahi hala ko e hala ʻoe fiemālie, pea ʻoku melino ʻa hono ngaahi ʻaluʻanga kotoa pē.
18 जो उसे अपना लेते हैं, उनके लिए वह जीवन वृक्ष प्रमाणित होता है; जो उसे छोड़ते नहीं, वे धन्य होते हैं.
Ko e ʻakau ia ʻoe moʻui kiate kinautolu ʻoku puke kiate ia: pea ʻoku monūʻia ʻakinautolu kotoa pē ʻoku kuku ia ke maʻu.
19 याहवेह द्वारा ज्ञान में पृथ्वी की नींव रखी गई, बड़ी समझ के साथ उन्होंने आकाशमंडल की स्थापना की है;
Kuo fokotuʻu ʻe Sihova ʻae tuʻunga ʻo māmani ʻi he poto; pea ʻi he ʻilo kuo ne teuteu ai ʻae ngaahi langi.
20 उनके ज्ञान के द्वारा ही महासागर में गहरे सोते फूट पड़े, और मेघों ने ओस वृष्टि प्रारंभ की.
Ko e meʻa ʻi heʻene faʻa ʻilo ʻoku mapunopuna hake ai ʻae ngaahi loloto, pea ʻoku toʻi ʻae hahau mei he ngaahi ʻao.
21 मेरे पुत्र इन्हें कभी ओझल न होने देना, विशुद्ध बुद्धि और निर्णय-बुद्धि;
E hoku foha, ʻoua naʻa ke tuku ke mole atu ia mei ho ʻao: tauhi ke maʻu ʻae poto moʻoni mo e ʻiloʻilo.
22 ये तुम्हारे प्राणों के लिए संजीवनी सिद्ध होंगे और तुम्हारे कण्ठ के लिए हार.
Pea ʻe hoko ai ia ko e moʻui ki ho laumālie, mo e teunga lelei ki ho kia.
23 तब तुम सुरक्षा में अपने मार्ग में आगे बढ़ते जाओगे, और तुम्हारे पांवों में कभी ठोकर न लगेगी.
Pea te ke toki ʻalu lelei ʻi ho hala, pea ʻe ʻikai tūkia ho vaʻe.
24 जब तुम बिछौने पर जाओगे तो निर्भय रहोगे; नींद तुम्हें आएगी और वह नींद सुखद नींद होगी.
‌ʻOka ke ka tokoto ki lalo, ʻe ʻikai te ke manavahē: ʻio, te ke tokoto hifo, pea ʻe melie hoʻo mohe kiate koe.
25 मेरे पुत्र, अचानक आनेवाले आतंक अथवा दुर्जनों पर टूट पड़ी विपत्ति को देख भयभीत न हो जाना,
‌ʻOua naʻa ke manavahē ki ha meʻa fakailifia ʻoku fakafokifā mai; pe ki he fakaʻauha ʻoe angahala, ʻoka hoko mai ia.
26 क्योंकि तुम्हारी सुरक्षा याहवेह में होगी, वही तुम्हारे पैर को फंदे में फंसने से बचा लेंगे.
He ko ho falalaʻanga ʻa Sihova, pea ʻe fakahaofi ʻe ia ho vaʻe ke ʻoua naʻa ʻefihia.
27 यदि तुममें भला करने की शक्ति है और किसी को इसकी आवश्यकता है, तो भला करने में आनाकानी न करना.
‌ʻOua naʻa taʻofi ʻae lelei meiate kinautolu ʻoku totonu ke ʻatu ia ki ai, ʻo kapau ʻoku ʻi ho nima hono mafai.
28 यदि तुम्हारे पास कुछ है, जिसकी तुम्हारे पड़ोसी को आवश्यकता है, तो उससे यह न कहना, “अभी जाओ, फिर आना; कल यह मैं तुम्हें दे दूंगा.”
‌ʻOua naʻa ke pehē ki ho kaungāʻapi, “ʻAlu, pea ke toe haʻu, pea te u foaki ia kiate koe ʻapongipongi;” kae ʻosi ʻoku ke maʻu pe ʻae meʻa ʻiate koe.
29 अपने पड़ोसी के विरुद्ध बुरी युक्ति की योजना न बांधना, तुम पर विश्वास करते हुए उसने तुम्हारे पड़ोस में रहना उपयुक्त समझा है.
‌ʻOua naʻa ke filioʻi kovi ki ho kaungāʻapi, he ʻoku ne nofo falala pe kiate koe.
30 यदि किसी ने तुम्हारा कोई नुकसान नहीं किया है, तो उसके साथ अकारण झगड़ा प्रारंभ न करना.
‌ʻOua naʻa fekuki mo ha taha taʻehanoʻuhinga, ʻo kapau kuo ʻikai ke fai ʻe ia ha kovi kiate koe.
31 न तो हिंसक व्यक्ति से ईर्ष्या करो और न उसकी जीवनशैली को अपनाओ.
‌ʻOua naʻa ke meheka ki he tangata fakamālohi, pea ʻoua naʻa ke fili ki hono ngaahi hala ʻoʻona.
32 कुटिल व्यक्ति याहवेह के लिए घृणास्पद है किंतु धर्मी उनके विश्वासपात्र हैं.
He ko e angahala ʻoku fakalielia ia kia Sihova: ka ʻoku ʻi he māʻoniʻoni ʻa hono finangalo fufū.
33 दुष्ट का परिवार याहवेह द्वारा शापित होता है, किंतु धर्मी के घर पर उनकी कृपादृष्टि बनी रहती है.
‌ʻOku ʻi he fale ʻoe angahala ʻae fakamalaʻia meia Sihova: ka ʻoku ne tāpuakiʻi ʻae nofoʻanga ʻoe angatonu.
34 वह स्वयं ठट्ठा करनेवालों का उपहास करते हैं किंतु दीन जन उनके अनुग्रह के पात्र होते हैं.
Ko e moʻoni ʻoku ne manukiʻi ʻae kau manuki: ka ʻoku foaki ʻe ia ʻae lelei ki he angavaivai.
35 ज्ञानमान लोग सम्मान पाएंगे, किंतु मूर्ख लज्जित होते जाएंगे.
‌ʻE maʻu ʻe he poto ʻae ongoongolelei: ka ko e hakeakiʻi ʻoe vale ko e meʻa fakamā.

< नीतिवचन 3 >