< यहेजकेल 20 >

1 सातवें वर्ष के पांचवें महीने के दसवें दिन, इस्राएल के कुछ अगुए याहवेह की इच्छा जानने के लिये आये और वे मेरे सामने बैठ गये.
Ngomnyaka wesikhombisa, ngenyanga yesihlanu ngosuku lwetshumi, abanye babadala bako-Israyeli bafika bezebuza uThixo, bahlala phansi phambi kwami.
2 तब याहवेह का वचन मेरे पास आया:
Ilizwi likaThixo lafika kimi lisithi:
3 “हे मनुष्य के पुत्र, इस्राएल के अगुओं से बात करो और उनसे कहो, ‘परम प्रधान याहवेह का यह कहना है: क्या तुम मेरी इच्छा जानने आए हो? मैं अपने जीवन की शपथ खाकर कहता हूं, मैं तुम्हें अपनी इच्छा नहीं बताऊंगा, परम प्रधान याहवेह की घोषणा है.’
“Ndodana yomuntu, khuluma labadala bako-Israyeli uthi kubo, ‘Nanku okutshiwo nguThixo Wobukhosi: Lilande ukuzangibuza na? Ngeqiniso elinjengoba ngikhona, kangiyikulivumela ukuthi lingibuze, kutsho uThixo Wobukhosi.’
4 “क्या तुम उनका न्याय करोगे? हे मनुष्य के पुत्र, क्या तुम उनका न्याय करोगे? तब उनके पूर्वजों के द्वारा किए घृणित कार्य उन्हें बताओ
Uzabahlulela na? Uzabahlulela na, ndodana yomuntu? Ngakho batshele ngezenzo zaboyise ezinengayo
5 और उनसे कहो: ‘परम प्रधान याहवेह का यह कहना है: जिस दिन मैंने इस्राएल को चुन लिया, मैंने अपना हाथ उठाकर याकोब के वंशजों से शपथ खाई और अपने आपको मिस्र देश में उन पर प्रकट किया. हाथ उठाकर मैंने उनसे कहा, “मैं याहवेह तुम्हारा परमेश्वर हूं.”
uthi kubo: ‘Nanku okutshiwo nguThixo Wobukhosi: Ngosuku engakhetha ngalo u-Israyeli, ngafunga kuyo inzalo yendlu kaJakhobe isandla siphakanyisiwe njalo ngiziveza kuyo iGibhithe. Isandla siphakanyisiwe ngathi kubo, “Mina nginguThixo uNkulunkulu wenu.”
6 उस दिन मैंने उनसे शपथ खाई कि मैं उन्हें मिस्र देश से निकालकर एक ऐसे देश में ले आऊंगा, जिसे मैंने उनके लिये खोजा था, एक ऐसा देश जिसमें दूध और मधु की धाराएं बहती हैं, और जो सब देशों से सुंदर है.
Ngalolosuku ngafunga kubo ukuthi ngizabakhupha eGibhithe ngibase elizweni engabadingela lona, ilizwe eligeleza uchago loluju, elihle kakhulu kulamazwe wonke.
7 और मैंने उनसे कहा, “तुममें से हर एक उन निकम्मे मूर्तियों को निकाल फेंको, जिन पर तुम्हारी दृष्टि लगी रहती है, और मिस्र की मूर्तियों से अपने आपको अशुद्ध मत करो. मैं याहवेह तुम्हारा परमेश्वर हूं.”
Njalo ngathi kubo, “Lowo lalowo wenu kalahle izifanekiso ezenyanyekayo elibeke amehlo enu kuzo, njalo lingazingcolisi ngezithombe zaseGibhithe. Mina nginguThixo uNkulunkulu wenu.”
8 “‘परंतु उन्होंने मेरे विरुद्ध विद्रोह किया और मेरी बातें नहीं सुनी; उन्होंने उन निकम्मी मूर्तियों को नहीं फेंका, जिन पर उनकी दृष्टि लगी हुई थी, और न ही उन्होंने मिस्र की मूर्तियों का परित्याग किया. इसलिये मैंने कहा कि मैं उन पर अपना कोप उंडेलूंगा और मिस्र देश में उनके विरुद्ध अपना क्रोध दिखाऊंगा.
Kodwa bangihlamukela kabaze bangilalela; kabazilahlanga izithombe zabo ezenyanyekayo ababebeke amehlo abo kuzo, loba balahle izithixo zabo zaseGibhithe. Ngakho ngathi ngizathululela ulaka lwami phezu kwabo ngiqede lokuthukuthela kwami ngimelane labo eGibhithe.
9 पर अपने नाम के निमित्त मैं उन्हें मिस्र देश से निकाल लाया. मैंने ऐसा इसलिये किया ताकि मेरा नाम उन जातियों के दृष्टि में अपवित्र न ठहरे, जिनके बीच वे रहते थे और जिनके देखते में मैंने अपने आपको इस्राएलियों पर प्रकट किया था.
Kodwa ngenxa yebizo lami, ngenza okwakuzalivikela ekungcolisweni phambi kwezizwe ababehlala phakathi kwazo engiziveze emehlweni azo kwabako-Israyeli ngokubakhupha eGibhithe.
10 इसलिये मैं उन्हें मिस्र देश से निकालकर निर्जन प्रदेश में ले आया.
Ngakho ngabakhupha eGibhithe ngabasa enkangala.
11 मैंने उन्हें अपने नियम दिये और उन्हें अपना कानून बताया, जिनका यदि कोई व्यक्ति पालन करता है, तो वह जीवित रहेगा.
Ngabanika izimiso zami ngabazisa lemithetho yami, ngoba umuntu oyilalelayo uzaphila ngayo.
12 मैंने उनके लिये अपने शब्बाथ भी ठहराए, जो मेरे और उनके बीच एक चिन्ह हो, ताकि वे जानें कि मैं याहवेह ने उन्हें पवित्र बनाया है.
Njalo ngabanika lamaSabatha ami njengesibonakaliso phakathi kwami labo, ukuze bakwazi ukuthi mina Thixo ngabenza baba ngcwele.
13 “‘तो भी इस्राएल के लोगों ने निर्जन प्रदेश में मेरे विरुद्ध विद्रोह किया. वे मेरे नियमों पर नहीं चले और मेरे कानूनों को अस्वीकार किया—जिनका यदि कोई व्यक्ति पालन करता है, तो वह जीवित रहेगा—और उन्होंने पूरी तरह से मेरे विश्राम दिन को अपवित्र किया. इसलिये मैंने कहा कि मैं उन पर अपना कोप उंडेलूंगा और निर्जन प्रदेश में उन्हें नाश कर दूंगा.
Kodwa abantu bako-Israyeli bangihlamukela enkangala. Kabazilandelanga izimiso zami kodwa bayala imithetho yami, njalo batshaphaza amaSabatha ami kakhulu, ngakho umuntu oyilalelayo uzaphila ngayo. Ngokunjalo ngathi ngizathululela ulaka lwami phezu kwabo ngibaqede du enkangala.
14 पर अपने नाम के निमित्त मैंने वह किया जिससे मेरा नाम उन जनताओं की दृष्टि में अपवित्र न ठहरे, जिनके देखते मैं उन्हें निकाल लाया था.
Kodwa ngenxa yebizo lami, ngenza okwakuzalivikela ekungcolisweni phambi kwezizwe engabakhupha zikhangele.
15 अपना हाथ उठाकर निर्जन प्रदेश में, मैंने शपथ भी खाई कि मैं उन्हें उस देश में नहीं लाऊंगा, जिसे मैंने उन्हें दिया था—एक ऐसा देश जहां दूध और मधु की धाराएं बहती हैं, जो सब देशों से सुंदर है—
Njalo isandla siphakanyisiwe ngafunga kubo enkangala ukuthi angiyikubafikisa elizweni engangibaphe lona, ilizwe eligeleza uchago loluju, elihle kakhulu kulamazwe wonke,
16 इसका कारण यह था कि उन्होंने मेरे कानूनों को अस्वीकार किया और मेरे नियमों पर नहीं चले और मेरे विश्राम दिन को अपवित्र किया. क्योंकि उनका मन उनकी मूर्तियों पर लगा हुआ था.
ngoba imithetho yami bayala njalo kabalandelanga izimiso zami, batshaphaza lamaSabatha ami futhi. Ngoba inhliziyo zabo zazinamathele ezithombeni zabo.
17 तौभी मैंने उन पर दया की और उन्हें नाश नहीं किया या निर्जन प्रदेश में उनका अंत नहीं किया.
Ikanti ngabazwela isihawu kangaze ngababhubhisa kumbe ngibaqede enkangala.
18 निर्जन प्रदेश में मैंने उनके बच्चों से कहा, “अपने माता-पिता के विधियों पर या उनके कानूनों पर मत चलो या उनके मूर्तियों से अपने आपको अशुद्ध मत करो.
Ngatsho ebantwaneni babo enkangala ngathi, “Lingalandeli izimiso zaboyihlo loba ligcine imithetho yabo loba lizingcolise ngezithombe zabo.
19 मैं याहवेह तुम्हारा परमेश्वर हूं; मेरे नियमों पर चलो और ध्यानपूर्वक मेरे कानूनों का पालन करो.
Mina nginguThixo uNkulunkulu wenu; landelani izimiso zami linanzelele ukugcina imithetho yami.
20 मेरे विश्राम दिनों को पवित्र मानो, कि वे मेरे और तुम्हारे बीच एक चिन्ह ठहरें. तब तुम जानोगे कि मैं याहवेह तुम्हारा परमेश्वर हूं.”
Gcinani amaSabatha engcwele, ukuba abe yisibonakaliso phakathi kwami lani. Lapho-ke lizakwazi ukuthi mina nginguThixo uNkulunkulu wenu.”
21 “‘परंतु उनके बच्चों ने भी मेरे विरुद्ध विद्रोह किया: वे मेरे नियमों पर नहीं चले, उन्होंने मेरे कानूनों का पालन करने में सावधानी नहीं बरती, जिनके बारे में मैंने कहा था, “वह व्यक्ति जो उनका पालन करेगा, वह जीवित रहेगा,” और उन्होंने मेरे विश्राम दिनों को अपवित्र किया. इसलिये मैंने कहा मैं उन पर अपना कोप उंडेलूंगा और निर्जन प्रदेश में उनको अपना क्रोध दिखाऊंगा.
Kodwa abantwana bangihlamukela: Kabazilandelanga izimiso zami, kabananzanga ukugcina imithetho yami lanxa umuntu oyilalelayo ezaphila ngayo njalo batshaphaza amaSabatha ami. Ngakho ngathi ngizathululela ulaka lwami phezu kwabo ngiqedele ukuthukuthela kwami kubo enkangala.
22 परंतु मैंने अपना हाथ रोके रखा, और अपने नाम के निमित्त मैंने वह किया, जिससे मेरा नाम उन जनताओं के दृष्टि में अपवित्र न ठहरे, जिनके देखते में, मैं उन्हें निकाल लाया था.
Kodwa ngazithiba, njalo ngenxa yebizo lami ngenza okwakuzalivikela ekungcolisweni phambi kwezizwe engabakhupha zikhangele.
23 निर्जन प्रदेश में, मैंने अपना हाथ उठाकर उनसे शपथ भी खाई कि मैं उन्हें जाति-जाति के लोगों के बीच छितरा दूंगा और विभिन्‍न देशों में तितर-बितर कर दूंगा,
Njalo isandla siphakanyisiwe ngafunga kubo enkangala ukuthi ngangizabahlakazela phakathi kwezizwe ngibachithachithele emazweni,
24 क्योंकि उन्होंने मेरे कानूनों का पालन नहीं किया और मेरे नियमों को अस्वीकार किया और मेरे विश्राम दिनों को अपवित्र किया, और उनकी आंखें उनके माता-पिता के मूर्तियों पर लगी रहीं.
ngoba babengayilalelanga imithetho yami kodwa bezalile izimiso zami batshaphaza amaSabatha ami, lamehlo abo alangazela izithombe zaboyise.
25 इसलिये मैंने उन्हें दूसरे विधि विधान दिये जो अच्छे नहीं थे और उन्हें ऐसे कानून दिये जिसके द्वारा वे जीवित नहीं रह सकते थे;
Futhi ngabanikela ezimisweni ezazingalunganga kanye lemithetho ababengeke baphile ngayo;
26 मैंने उन्हें उनके ही उपहारों के द्वारा अशुद्ध किया—हर पहलौठा का बलिदान किया जाना—जिससे वे अत्यंत भयभीत हों और वे जानें कि मैं याहवेह हूं.’
ngabayekela bangcoliswa yizipho zabo, imihlatshelo yamazibulo wonke ukuze ngibenze besabe khona bezakwazi ukuthi mina nginguThixo.’
27 “इसलिये, हे मनुष्य के पुत्र, इस्राएल के लोगों से बात करो और उनसे कहो, ‘परम प्रधान याहवेह का यह कहना है: इस पर भी तुम्हारे पूर्वजों ने मुझसे विश्वासघात करके मेरी निंदा की.
Ngakho-ke, ndodana yomuntu, khuluma labantu bako-Israyeli uthi kubo, ‘Nanku okutshiwo nguThixo Wobukhosi: Ngakho lokhu, labokhokho benu bangithuka ngokungilahla.
28 जब मैं उन्हें उस देश में ले आया, जिसे मैंने उन्हें देने की शपथ खाई थी तो वे किसी ऊंची पहाड़ी या किसी पत्तीवाले पेड़ को देखकर, वहां अपना बलिदान और भेंट चढ़ाने लगे, और अपना सुगंधित धूप जलाकर पेय बलिदान देने लगे, जिससे मेरा क्रोध भड़का.
Kwathi lapho sengibangenisile elizweni engangifunge ngathi ngizabapha lona, bathi bebona loba luphi uqaqa oluphakemeyo, loba siphi isihlahla esilamahlamvu amanengi, khonapho banikelela khona imihlatshelo yabo, banikela iminikelo eyangithukuthelisayo, banikela impepha yabo elephunga elimnandi, bathulula leminikelo yabo yokunathwayo.
29 तब मैंने उनसे कहा: यह ऊंचा स्थान क्या है जो तुम वहां जाते हो?’
Ngasengisithi kubo: Iyini indawo le ephakemeyo eliya kuyo?’” (Ithiwa yiBhama lalamhlanje.)
30 “इसलिये इस्राएलियों से कहो: ‘परम प्रधान याहवेह का यह कहना है: क्या तुम लोग अपने पूर्वजों की तरह अपने आपको अशुद्ध करोगे और उनकी निकम्मी मूर्तियों के पीछे भागोगे?
“Ngakho tshono endlini ka-Israyeli uthi: ‘Nanku okutshiwo nguThixo Wobukhosi: Lizazingcolisa yini njengabokhokho benu njalo lilangazele izithombe zabo ezenyanyekayo na?
31 जब तुम अपनी भेटें चढ़ाते हो—अपने बच्चों का आग में बलिदान करते हो—तो ऐसा करने के द्वारा तुम आज तक अपने आपको अपनी सब मूर्तियों के द्वारा अशुद्ध करते आ रहे हो. तो हे इस्राएलियो, क्या मैं तुमको मुझसे पूछताछ करने दूंगा? मैं अपने जीवन की शपथ खाकर कहता हूं, मैं तुमको मुझसे पूछताछ करने नहीं दूंगा, परम प्रधान याहवेह की घोषणा है.
Lapho linikela izipho zenu, imihlatshelo yamadodana enu emlilweni, liyaqhubeka lizingcolisa ngazozonke izithombe zenu kuze kube lamhla. Kumele ngivume na ukuba ungibuze, wena ndlu ka-Israyeli? Ngeqiniso elinjengoba ngikhona, kutsho uThixo Wobukhosi, kangiyikuvuma ukuba lingibuze.
32 “‘तुम कहते हो, “हम उन जाति-जाति और संसार के लोगों के समान होना चाहते हैं, जो लकड़ी और पत्थर की सेवा करते हैं.” पर तुम्हारे मन में जो है, वह कभी पूरा न होगा.
Lina lithi, “Sifuna ukuba njengezizwe, njengabantu basemhlabeni, abakhonza izigodo lamatshe.” Kodwa lokho elilakho engqondweni akusoze kwenzakale.
33 मैं अपने जीवन की शपथ खाकर कहता हूं, परम प्रधान याहवेह की घोषणा है, मैं शक्तिशाली हाथ और बढ़ाए हुए भुजा और भड़के हुए कोप से तुम्हारे ऊपर शासन करूंगा.
Ngeqiniso elinjengoba ngikhona, kutsho uThixo Wobukhosi, ngizalibusa ngesandla esilamandla langengalo eyeluliweyo kanye lolaka oluphuphumayo.
34 मैं तुम्हें उन जाति-जाति के लोगों और देशों से लाकर इकट्ठा करूंगा, जहां तुम बिखरे हुए हो—मैं तुम्हें शक्तिशाली हाथ और बढ़ाए हुए भुजा और भड़के हुए कोप से इकट्ठा करूंगा.
Ngizalithatha ezizweni ngiliqoqe emazweni elalihlakazelwe kuwo ngesandla esilamandla langengalo eyeluliweyo kanye lolaka oluphuphumayo.
35 मैं तुम्हें जनताओं के निर्जन प्रदेश में ले आऊंगा और वहां, आमने-सामने मैं तुम्हारा न्याय करूंगा.
Ngizalisa enkangala yezizwe, kuthi khonapho sikhangelene ubuso ngobuso, ngizaletha ukwahlulela kwami phezu kwenu.
36 जैसा कि मैंने मिस्र देश के निर्जन प्रदेश में तुम्हारे पूर्वजों का न्याय किया था, वैसा ही मैं तुम्हारा न्याय करूंगा, परम प्रधान याहवेह की घोषणा है.
Njengoba ngahlulela okhokho benu enkangala yelizwe laseGibhithe, lani ngizalahlulela kanjalo, kutsho uThixo Wobukhosi.
37 जब तुम मेरी लाठी के अधीन चलोगे, तो मेरा ध्यान तुम पर रहेगा, और मैं तुम्हें वाचा के बंधन में लाऊंगा.
Ngizalinanzelela lapho lisedlula ngaphansi kwentonga yami, ngenze lani isibopho sesivumelwano.
38 मैं तुम्हें उनमें से हटाकर शुद्ध करूंगा, जो मेरे विरुद्ध विद्रोह और अपराध करते हैं. यद्यपि मैं उन्हें उस देश से निकालकर लाऊंगा, जहां वे रह रहे हैं, तौभी वे इस्राएल देश में प्रवेश न कर पाएंगे. तब तुम जानोगे कि मैं याहवेह हूं.
Ngizabakhupha phakathi kwenu labo abahlamukayo bangivukele. Lanxa ngizabakhupha elizweni abahlala kulo, kodwa kabayikungena elizweni lako-Israyeli. Lapho-ke lizakwazi ukuthi mina nginguThixo.
39 “‘हे इस्राएल के लोगों, जहां तक तुम्हारा संबंध है, परम प्रधान याहवेह का यह कहना है: तुममें से हर एक जन जाए और अपनी-अपनी मूर्तियों की सेवा करे! परंतु बाद में तुम निश्चित रूप से मेरी सुनोगे और फिर मेरे पवित्र नाम को अपने उपहारों और मूर्तियों से अशुद्ध नहीं करोगे.
Kuwe-ke, wena ndlu ka-Israyeli, nanku okutshiwo nguThixo Wobukhosi: Hambani liyekhonza izithombe zenu, lonke! Kodwa emva kwalokho ngeqiniso lizangilalela lingalingcolisi futhi ibizo lami ngezipho zenu langezithombe.
40 क्योंकि परम प्रधान याहवेह की घोषणा है, मेरे पवित्र पर्वत, इस्राएल के ऊंचे पर्वत पर, वहां देश में, इस्राएल के सारे लोग मेरी सेवा करेंगे, और वहां मैं उन्हें स्वीकार करूंगा. तब वहां मैं तुम्हारी भेंट और उत्तम उपहारों को तुम्हारे सब पवित्र बलिदानों सहित ग्रहण करूंगा.
Ngoba entabeni yami engcwele, intaba ephakemeyo yako-Israyeli, kutsho uThixo Wobukhosi, khonapho phakathi kwelizwe, yonke indlu ka-Israyeli izangikhonza, njalo khonapho ngizabamukela. Khonapho ngizafuna iminikelo yenu lezipho zenu zekhethelo ndawonye lemihlatshelo yenu yonke engcwele.
41 मैं तुम्हें एक सुगंधित धूप के रूप में ग्रहण करूंगा जब मैं तुम्हें जनताओं के बीच से निकाल लाऊंगा और उन देशों से तुम्हें इकट्ठा करूंगा, जहां तुम तितर-बितर हो गये हो, और मैं जाति-जाति के लोगों के दृष्टि में तुम्हारे द्वारा पवित्र ठहराया जाऊंगा.
Ngizalamukela njengempepha elephunga elimnandi lapho sengilikhupha ezizweni njalo sengiliqoqa emazweni elalihlakazelwe kuwo, njalo ngizazibonakalisa ngingongcwele phakathi kwenu phambi kwezizwe.
42 तब तुम जानोगे कि मैं याहवेह हूं, जब मैं तुम्हें इस्राएल देश में ले आऊंगा, वह देश जिसे मैंने तुम्हारे पूर्वजों को देने की हाथ उठाकर शपथ खाई थी.
Lizakwazi ukuthi mina nginguThixo lapho sengilingenisa elizweni lako-Israyeli, ilizwe engafunga ngesandla esiphakanyisiweyo ukuthi ngizalipha okhokho benu.
43 वहां तुम अपने चालचलन और उन सब कामों को याद करोगे, जिनके द्वारा तुमने अपने आपको अशुद्ध किया है, और अपने द्वारा किए गए सब बुरे कामों के कारण, तुम अपने आपसे घृणा करोगे.
Khonapho-ke lizakhumbula ukuziphatha kwenu lazozonke izenzo elizingcolise ngazo, njalo lizazenyanya ngenxa yobubi bonke elibenzileyo.
44 हे इस्राएल के लोगों, जब मैं तुम्हारे बुरे कार्यों और तुम्हारे भ्रष्‍ट आचरण के अनुसार नहीं, परंतु अपने नाम के निमित्त तुमसे व्यवहार करूंगा, तब तुम जानोगे कि मैं याहवेह हूं, परम प्रधान याहवेह की घोषणा है.’”
Lizakwazi ukuthi mina nginguThixo lapho sengilijezisa ngenxa yebizo lami kodwa kungayisikho mayelana lezindlela zenu ezimbi kanye lezenzo zenu ezixhwalileyo, lina ndlu ka-Israyeli, kutsho uThixo Wobukhosi.’”
45 याहवेह का वचन मेरे पास आया:
Ilizwi likaThixo lafika kimi lisithi:
46 “हे मनुष्य के पुत्र, अपना चेहरा दक्षिण की ओर करो; दक्षिण के विरुद्ध प्रचार करो और दक्षिण देश के बंजर भूमि के विरुद्ध भविष्यवाणी करो.
“Ndodana yomuntu, khangela ngaseningizimu; tshumayela okubi ngeningizimu uphrofithe okubi ngelizwe laseningizimu.
47 दक्षिण के बंजर भूमि से कहो: ‘याहवेह के वचन को सुनो. परम प्रधान याहवेह का यह कहना है: मैं तुम पर आग लगाने ही वाला हूं, और यह तुम्हारे हरे और सूखे सब पेड़ों को जलाकर नष्ट कर देगी. धधकती ज्वाला नहीं बुझेगी, और दक्षिण से लेकर उत्तर तक हर चेहरा इससे झुलस जाएगा.
Tshono ehlathini laseningizimu uthi: ‘Zwana ilizwi likaThixo. Nanku okutshiwo nguThixo Wobukhosi: Sekuseduze ukuthi ngilithungele ngomlilo njalo uzaziqeda zonke izihlahla zenu, ezimanzi lezomileyo. Ilangabi elivuthayo kaliyikucitshwa, njalo ubuso bonke kusukela eningizimu kusiya enyakatho buzatshiswa yiwo.
48 हर एक जन देखेगा कि मैं याहवेह ने ही यह आग लगायी है; यह नहीं बुझेगी.’”
Umuntu wonke uzabona ukuthi mina Thixo yimi engiwuthungeleyo; kawuyikucitsha.’”
49 तब मैंने कहा, “हे परम प्रधान याहवेह, वे लोग मेरे विषय में कह रहे हैं, ‘क्या वह मात्र दृष्टांत नहीं कह रहे हैं?’”
Ngasengisithi, “Awu Thixo Wobukhosi! Bathi kimi, ‘Kakhulumi imifanekiso kuphela nje na?’”

< यहेजकेल 20 >