< प्रेरितों के काम 21 >
1 जब हमने उनसे विदा लेकर जलमार्ग से यात्रा प्रारंभ की और हमने सीधे कॉस द्वीप का मार्ग लिया, फिर अगले दिन रोदॉस द्वीप का और वहां से पतारा द्वीप का.
Eelyo nitwakeenda kuzwa kulimbabo kuti tukazubuke, twakatola inzila ilulama kudolopo lyaku Kkosi, mpawo muzuba litobela twakaya kudolopo lya Lodesi, kuzwawo twakaya kudolopo ilya Patala.
2 वहां फ़ॉयनिके नगर जाने के लिए एक जलयान तैयार था. हम उस पर सवार हो गए और हमने यात्रा प्रारंभ की.
Muchiindi nitwakajana bwaato buzubuka kuyaku Finisiya, twakazubuka twiinka.
3 हमें बायीं ओर सैप्रस द्वीप दिखाई दिया. हम उसे छोड़कर सीरिया प्रदेश की ओर बढ़ते गए और सोर नगर जा पहुंचे क्योंकि वहां जलयान से सामान उतारा जाना था.
Nitwaka kulangalanga mu Sayipulasi, katwisyiide kuchimweensi chabwaato, twakazubuka kuyaku Silisiya twaaku selukila a Taya, oko bwaato nkubwakali kuselezya zilongo.
4 वहां हमने शिष्यों का पता लगाया और उनके साथ सात दिन रहे. पवित्र आत्मा के माध्यम से वे बार-बार पौलॉस से येरूशलेम न जाने की विनती करते रहे.
Eelyo nitwakajana basikwiiya, twakakkala mazuba musanu aabili. Kwindila muMuuya bakali kukasya Pawulu kuti atayinki ku Jelusalema.
5 जब वहां से हमारे जाने का समय आया, वे परिवार के साथ हमें विदा करने नगर सीमा तक आए. समुद्रतट पर हमने घुटने टेककर प्रार्थना की और एक दूसरे से विदा ली.
Nakamana mazuba esu, twakazwa mpawo twiinka muznzila yesu, abalabo boonse, abakayintu babo abana, bakatobela nitwakalikuzwa mudolopo. Twakafugama musele lyakumbali alwiizi twakomba,
6 हम जलयान में सवार हो गए और वे सब अपने-अपने घर लौट गए.
Mpawo twakawonekana twakaya kukutanta bwaato, bo bakabweeda kumyuunzi.
7 सोर नगर से शुरू की गई यात्रा पूरी कर हम प्तुलेमाईस नगर पहुंचे. स्थानीय भाई बहिनों से भेंट कर हम एक दिन वहीं रुक गए.
Eelyo nitwakamaninsya lweendo lwakuzwa ku Taya, twakasika ku Putolemayisi. Oko twakajuzya bakwesu mpawo twakakkala kwazuba lyomwe.
8 अगले दिन यात्रा करते हुए हम कयसरिया आए और प्रचारक फ़िलिप्पॉस के घर गए, जो उन सात दीकनों में से एक थे. हम उन्हीं के घर में ठहरे.
Mubuzuba butobela twakazwa twaya ku Sizaliya. Twakanjila munganda ya Filipo, muvangeli, oyo iwakali umwi wabalimusanu ababili, mpawo twakakkala awe
9 उनकी चार कुंवारी पुत्रियां थी, जो भविष्यवाणी किया करती थी.
lino oyu mwalumi wakali abana banakalindu bone bakasinsima.
10 जब हमें, वहां रहते हुए कुछ दिन हो गए, वहां हागाबुस नामक एक भविष्यवक्ता आए, जो यहूदिया प्रदेश के थे.
Eelyo nitwakakkala kwamazuba, Awo kwakaselela uumwi musinsiimi kuzwa ku Lidiya uutegwa, Agabbasi.
11 वह जब हमसे भेंट करने आए, उन्होंने पौलॉस का पटुका लेकर उससे अपने हाथ-पैर बांधते हुए कहा, “पवित्र आत्मा का कहना है, ‘येरूशलेम के यहूदी अगुए उस व्यक्ति को इसी रीति से बांधेंगे जिसका यह पटुका है और उसे अन्यजातियों के हाथों में सौंप देंगे.’”
Wakaza kulindiswe kulindiswe mpwawo wakabweza ibbanti lya-Pawulu. Wakalyaanga andilyo kumawuluakwe akumaboko wasikuti, “Nzwalikwamba Muuya Uusalala, mbubatakamuchite bama Juda mu Jelusalema kwanga mwanibbanti eli mpawo akumupeda kumaanza abazwa maasi.”
12 यह सुनकर स्थानीय शिष्यों और हमने भी पौलॉस से येरूशलेम न जाने की विनती की.
Aawo nitwakamvwa eezi zintu, toonse iswe abantu bakalikukkala mubusena oobo twakamukombelezya Pawulu kuti atayinki ku Jelusalema.
13 पौलॉस ने उत्तर दिया, “इस प्रकार रो-रोकर मेरा हृदय क्यों तोड़ रहे हो? मैं येरूशलेम में न केवल बंदी बनाए जाने परंतु प्रभु येशु मसीह के नाम के लिए मार डाले जाने के लिए भी तैयार हूं.”
Elyo Pawulu wakasandula, “Uchitayi, kulila akukwamuna moyo wangu? Nkambo ndililibambilide, pepe kwangwa luzutu, pesi ikuti ndifwe mu Jelusalema mukambo kazina lya Mwami Jesu.”
14 इसलिये जब उन्हें मनाना असंभव हो गया, हम शांत हो गए. हम केवल यही कह पाए, “प्रभु ही की इच्छा पूरी हो!”
Kaambo kakuti Pawulu takakombelezeka, twakawumuna mpwawo twakati, “Akuchitwe ikuyanda kwa Mwami.
15 कुछ दिन बाद हमने तैयारी की और येरूशलेम के लिए चल दिए.
Kuzwa amazuba aya, twakabweza izikwama zyesu twayinka ku Jelusalema.
16 कयसरिया नगर के कुछ शिष्य भी हमारे साथ हो लिए. ठहरने के लिए हमें सैप्रसवासी म्नेसॉन के घर ले जाया गया. वह सबसे पहले के शिष्यों में से एक था.
Awo twakendaamwi abamwi basikwiiya bazwaku Sizaliya. Baketa mwaalumi uutegwa Munasoni, mwalumi uuzwaku Sayipulasi, sikwiiya mutanzi oyo ngutwakali kuzokkalaawe.
17 येरूशलेम पहुंचने पर भाई बहिनों ने बड़े आनंदपूर्वक हमारा स्वागत किया.
Awo nitwakasika ku Jelusalemu, bakwesu baktutambula chakukondwa.
18 अगले दिन पौलॉस हमारे साथ याकोब के निवास पर गए, जहां सभी प्राचीन इकट्ठा थे.
Buzuba butobela Pawulu wakayinka andiswe kuli Jemusi, abaalu boonse bakaliwo.
19 नमस्कार के बाद पौलॉस ने एक-एक करके वह सब बताना शुरू किया, जो परमेश्वर ने उनकी सेवा के माध्यम से अन्यजातियों के बीच किया था.
Awo nakabajuzya, wakabambila zintu chiimwi achimwi ezyo Leza nzyakali wachita akati kabamaasi kwindilila mumulimo wakwe.
20 यह सब सुन, वे परमेश्वर का धन्यवाद करने लगे. उन्होंने पौलॉस से कहा, “देखिए, प्रियजन, यहूदियों में हज़ारों हैं जिन्होंने विश्वास किया है. वे सभी व्यवस्था के मजबूत समर्थक भी हैं.
Elyo nibakazimvwa, bakalumbaizya Leza, mpawo bakati kulinguwe, “Wakubona, mukwesu, nzingana zyuulu zyakasyoma akati kaba Juda. Balilipedelede boonse kuti babambe mulawu.
21 उन्होंने यह सुन रखा है कि आप गैर-यहूदियों के बीच निवास कर रहे यहूदियों को यह शिक्षा दे रहे हैं कि मोशेह की व्यवस्था छोड़ दो, न तो अपने शिशुओं का ख़तना करो और न ही प्रथाओं का पालन करो.
bakabuzigwa aatala andime, ikuti uyiisya ba Juda boonse ibakkala akati kabamaasi kuti basule Mozesi, akuti mpawo ubabuzya kuti batakapaluuli ibana babo, akuteenda munzila yachiyanza chabo chakale.
22 अब बताइए, हम क्या करें? उन्हें अवश्य यह तो मालूम हो ही जाएगा कि आप यहां आए हुए हैं.
Tuchiite kutyeni? nkaambo kasimpe bayomvwa kuti wasika.
23 इसलिये हमारा सुझाव मानिए: यहां ऐसे चार व्यक्ति हैं, जिन्होंने शपथ ली है,
Lino chita ezi nzitukwambila: Tulabalumi bone bachita chikonke.
24 आप उनके साथ जाइए, शुद्ध होने की विधि पूरी कीजिए तथा उनके मुंडन का खर्च उठाइये. तब सबको यह मालूम हो जाएगा कि जो कुछ भी आपके विषय में कहा गया है, उसमें कोई सच्चाई नहीं है और आप स्वयं व्यवस्था का पालन करते हैं.
Bweza baalumi aba ulisalazye ambabo, ubbadale nzibelede kuti baliiye bo, kuti bakakulule mitwe yabo. Kuti muntu woonse akazibe kuti ezi zintu nzibakali babuzigwa ayeebo nzyabuyo. Bayoyiiya kuti ayebo upona kabotu mukubamba mulawu.
25 जहां तक गैर-यहूदी शिष्यों का प्रश्न है, हमने उन्हें अपना फैसला लिखकर भेज दिया है कि वे मूर्तियों को चढ़ाई भोजन सामग्री, लहू, गला घोंट कर मारे गए पशुओं के मांस के सेवन से तथा वेश्यागामी से परे रहें.”
Pesi atala abamaasi ibakasyoma, twakalemba mizeezo yesu kuti bakaligwisye kuzintu zyapedwa kuzikozyanio, kubulowa akulizyadinwa, azyamalalane.”
26 अगले दिन पौलॉस ने इन व्यक्तियों के साथ जाकर स्वयं को शुद्ध किया. तब वह मंदिर गए कि वह वहां उस तारीख की सूचना दें, जब उनकी शुद्ध करने की रीति की अवधि समाप्त होगी और उनमें से हर एक के लिए भेंट चढ़ाई जाएगी.
Elyo Pawulu wakabweza balumi, mpawo mubuzuba litobela wakalisalazya we antomwe ambabo. Elyo bakaya munganda ya Leza, akubona kuti mazuba akusalazigwa azuzikizigwa azipo ziketwe izya umwi wabo.
27 जब सात दिन प्रायः समाप्त होने पर ही थे, आसिया प्रदेश से वहां आए कुछ यहूदियों ने पौलॉस को मंदिर में देख लिया. उन्होंने सारी मौजूद भीड़ में कोलाहल मचा दिया और पौलॉस को यह कहते हुए बंदी बना लिया,
Eno mazuba alimusanu aabili nakaaamba kumana, bamwi ba Juda baku Eziya, mukubona Pawulu mun'anda ya Leza, bakasungilizya makamu mpawo bamujata.
28 “प्रिय इस्राएलियों! हमारी सहायता करो! यही है वह, जो हर जगह हमारे राष्ट्र, व्यवस्था के नियमों तथा इस मंदिर के विरुद्ध शिक्षा देता फिर रहा है. इसके अलावा यह यूनानियों को भी मंदिर के अंदर ले आया है. अब यह पवित्र स्थान अपवित्र हो गया है.”
Bakali kompoolola, Nobalumi ba Izilayeli, mutugwasye. Ngonguwe muntu uyiisya baluumi boonse koonse zintu zilwisyania abantu, amulawu, abusena obu. Kutali oobo, alubo, wakeeta baGiliki munganda ya Leza, mpawo wakasofwazya busena busalala.
29 (वास्तव में इसके पहले उन्होंने इफ़ेसॉसवासी त्रोफ़िमस को पौलॉस के साथ नगर में देख लिया था इसलिये वे समझे कि पौलॉस उसे अपने साथ मंदिर में ले गए थे.)
Mukuti bakali babona Tulofimasi waku Efeso nkalaawe mudolopo, mpawo bakayeeya kuti Pawulu wakali wamweeta mukati ka nganda ya Leza.
30 सारे नगर में खलबली मच गई. लोग एक साथ पौलॉस की ओर लपके, उन्हें पकड़ा और उन्हें घसीटकर मंदिर के बाहर कर दिया और तुरंत द्वार बंद कर दिए गए.
Idolopo lyoonse lyakakondwa, abantu bakachiijana antomwe abakajata Pawulu. Bakamugwisya munganda ya Leza, imilyango mpawo yakajaligwa.
31 जब वे पौलॉस की हत्या की योजना कर ही रहे थे, रोमी सेनापति को सूचना दी गई कि सारे नगर में कोलाहल मचा हुआ है.
Elyo nibakali kweezya kumujaya, makani akasika kuMwami wenkamu yechandaano yabalinda kuti yoonse Jelusalema yakali mukubotelwa.
32 सेनापति तुरंत अपने साथ कुछ सैनिक और अधिकारियों को लेकर दौड़ता हुआ घटना स्थल पर जा पहुंचा. सेनापति और सैनिकों को देखते ही, उन्होंने पौलॉस को पीटना बंद कर दिया.
Mpawo wakabweza abasilumamba abasilutwe babasilumamba bali mwaanda mpawo bakachijana buselela kuya kumakamu makamu Eelyo bantu nibakabona Mwami wachandano chaba Silumamba, bakimikila kumuma Pawulu.
33 सेनापति ने आगे बढ़कर पौलॉस को पकड़कर उन्हें दो-दो बेड़ियों से बांधने की आज्ञा दी और लोगों से प्रश्न किया कि यह कौन है और क्या किया है इसने?
Elyo mupati wachandano wakasika wajata Pawulu, mpawo wakabambila kuti aangwe anketani zyobile. Elyo wakabuzya kuti wakaliini akuti wakaliini.
34 किंतु भीड़ में कोई कुछ चिल्ला रहा था तो कोई कुछ. जब सेनापति कोलाहल के कारण सच्चाई न जान पाया, उसने पौलॉस को सेना गढ़ में ले जाने का आदेश दिया.
Bamwi munkamu bakali koompolola chintu chomwe bamwi chimbi. Mukuti mupati wachandano takaziba bwini akambo kakuyowela kwakaliwo, elyo wakabambila kuti, Pawulu ayeetwe mukati kachikwabililo
35 जब वे सीढ़ियों तक पहुंचे, गुस्से में बलवा करने को उतारू भीड़ के कारण सुरक्षा की दृष्टि से सैनिक पौलॉस को उठाकर अंदर ले गए.
Chindi naakaza kumatantilo, wakanyampulwa abasilumamba nkambo kamakamu akali kumulwana.
36 भीड़ उनके पीछे-पीछे यह चिल्लाती हुई चल रही थी, “मार डालो उसे!”
Awo makamu abantu akabotelwa akwimikila kunembo akoompolola, “mwiinkaawe!”
37 जब वे सैनिक गढ़ पर पहुंचने पर ही थे, पौलॉस ने सेनापति से कहा, “क्या मैं आपसे कुछ कह सकता हूं?” सेनापति ने आश्चर्य से पूछा, “तुम यूनानी भाषा जानते हो?
Awo Pawulu nakali kwetwa mukati kachikwabililo, wakati kumupati wachandano, “Zilazuminwa na kuti ime ngaambe chimwi chiintu kulinduwe?” Mupati wachandano wakati, “wambula chiGiliki na?
38 इसका अर्थ यह है कि तुम वह मिस्री नहीं हो जिसने कुछ समय पहले विद्रोह कर दिया था तथा जो चार हज़ार आतंकियों को बंजर भूमि में ले गया था.”
Toli waku Ijipita na, wakindide chimwi chiindi chakinda wakatalika kupapapila mpawo akuzulwida zyuulu zyabalumi baku 'Asasinzi' kuya munkaanda?”
39 पौलॉस ने उसे उत्तर दिया, “मैं किलिकिया प्रदेश के तारस्यॉस नगर का एक यहूदी नागरिक हूं. मैं आपकी आज्ञा पाकर इस भीड़ से कुछ कहना चाहता हूं.”
Pawulu wakati, “Ime ndimu Juda, uuzwa mudolopo ilyaku Tasasi mu Silisiya. Ime ndilichizyalwa chamudolopo lilemekwa. Ndakukumbila, ndizumizye kuti ngaambule abantu.”
40 सेनापति से आज्ञा मिलने पर पौलॉस ने सीढ़ियों पर खड़े होकर भीड़ से शांत रहने को कहा. जब वे सब शांत हो गए, उन्होंने भीड़ को इब्री भाषा में संबोधित किया:
Elyo mupati wachandaano nakamuzumizya, Pawulu wakiima amatantilo mpawo wakawumuzya bantu akuboko. Elyo kwakaba kumuuna kunikide, wakaambula kuli mbabo mumulaka wachi Hiibbulu, We wati,