< מתיו 21 >

כשהתקרבו ישוע ותלמידיו לירושלים ועברו ליד בית־פגי, שעל הר הזיתים, שלח ישוע שניים מתלמידיו אל הכפר ואמר: 1
A KOKOKE aku la lakou i Ierusalema, ua hiki aku la i Betepage ma ka mauna Oliveta, alaila, hoouna aku la o Iesu i na haumana elua;
”כשתיכנסו אל הכפר תראו אתון קשורה ולידה עיר. התירו אותם והביאו אלי. 2
I aku la ia laua, E hele aku olua i ke kauhale e kupono mai ana ia olua, a e loaa koke ia olua ka hoki ua nakikiia, a me ke keiki me ia: e wehe ae olua, a e kai mai io'u nei.
אם מישהו ישאל אתכם מה אתם עושים, אמרו פשוט:’האדון זקוק להם‘. והוא יניח לכם מיד.“ 3
Ina paha e olelo mai kekahi ia olua, e i aku, Na ka Haku ia mau mea e pono ai: alaila e kuu koke mai no ia i na hoki.
דבר זה בא לקיים את הנבואה: 4
Ua pau ia mau mea i ka hanaia, i ko ai ka mea i oleloia mai e ke kaula, i ka i ana,
”אמרו לבת ציון, הנה מלכך יבוא לך, עני ורוכב על חמור ועל עַיִר בן־אתנות.“ 5
E hai aku oukou i ke kaikamahine a Ziona, Aia hoi, ke hele akahai mai nei kou Alii iou la, e noho ana maluna o ka hoki, o ke keiki hoi a ka hoki.
שני התלמידים הלכו אל הכפר ועשו כדברי ישוע. 6
Hele aku la ua mau hanmana la, a hana aku la e like me ka Iesu i kauoha mai ai ia laua.
הם הביאו אליו את העיר ואת האתון, ריפדו את גבם במעיליהם והושיבו עליהם את ישוע. 7
Kai mai la laua i ua hoki la, a me ke keiki, hohola ae la lakou i na kapa o lakou maluna o laua, a hoee aku la ia Iesu maluna iho.
רבים מההמון השליכו את מעיליהם על הדרך לפני ישוע, ואחרים כרתו ענפים מהעצים ושטחו אותם לפניו. 8
Hohola iho la ka nui o ka poe kanaka i ko lakou kapa ma ke alanui, a okioki ae la kekahi poe i na lalalaau, a haliilii iho la ma ke alanui.
ההמונים החלו להידחק מלפניו ומאחוריו וקראו:”הושע־נא לבן־דוד!“”ברוך הבא בשם ה׳!“”הושע־נא במרומים!“ 9
Hookani ae la ka poe hele mamua, a me ka poe hahai mahope, i aku la, Hosana i ka Mamo a Davida! E hoouaniia ka Mea e hele mai nei ma ka inoa o ka Haku; Hosana i ke lani kiekie loa!
כשנכנס ישוע לתוך ירושלים, העיר כולה התרגשה מאוד.”מי האיש הזה?“שאלו האנשים. 10
A hiki aku la ia i Ierusalema, pihoihoi ae la ko ke kulanakauhale a pau, ninau mai la lakou, Owai keia?
וההמון השיב:”זהו ישוע – הנביא מנצרת שבגליל!“ 11
I aku la ka poe kanaka, O Iesu keia, ke Kaula no Nazareta i Galilaia.
ישוע הלך לבית־המקדש, גירש את כל הסוחרים והקונים, הפך את השולחנות של מחליפי הכספים ואת הדוכנים של סוחרי היונים. 12
Komo aku la Iesu iloko o ka luakini o ke Akua, a hookuke aku la iwaho i ka poe kuai lilo aku, a me ka poe kuai lilo mai a pau iloko o ka luakini: hookahuli ae la ia i na papa o ka poe kuai moni, a me na noho o ka poe kuai manu nunu.
”בכתבי־הקודש כתוב:’ביתי בית־תפלה ייקרא‘, “קרא ישוע,”ואילו אתם הפכתם אותו למאורת גנבים!“ 13
I aku la oia ia lakou, Ua palapalaia, E kapaia ko'u hale, he hale pule; a ua hoolilo iho nei oukou ia ia i ana no na powa.
העיוורים ובעלי המום שהיו בבית־המקדש ניגשו אליו, והוא ריפא אותם שם. 14
Hele mai la ka poe makapo a me ka poe oopa io na la ma ka luakini, a hoola aku la oia ia lakou.
אולם כשראו ראשי הכוהנים והסופרים את הניסים והנפלאות שחולל ישוע, וכששמעו את הילדים הקטנים קוראים במקדש:”הושע־נא לבן־דוד!“הם התרגזו מאוד ושאלו אותו: 15
Ike mai la ka poe kahuna nui a me ka poe kakauolelo i na mea kupanaha ana i hana'i, a me na kamalii e hookani ana iloko o ka luakini, Hosana i ka Mamo a Davida; ukiuki mai la lakou,
”האם אתה שומע את מה שהילדים האלה אומרים?“”כן“, ענה ישוע.”האם מעולם לא קראתם בכתבי־הקודש:’מפי עוללים ויונקים יסדת עֹז‘!“ 16
I mai la ia ia, Ke lohe nei anei oe i ka lakou nei olelo? I aku la o Iesu ia lakou, Ae, aole anei oukou i heluhelu, Ua hoomakaukau oe i ka hoolea mailoko mai o na waha kamalii a me na keiki waiu?
ישוע עזב אותם והלך לבית־עניה – שם נשאר ללון באותו לילה. 17
Haalele aku la oia ia lakou, a hele aku la iwaho o ke kulanakauhele i Betania, malaila i noho ai a ao ka po.
כשחזר בבוקר לירושלים היה רעב. 18
A kakahiaka ae, i kona hoi ana i ke kulanakauhale, pololi iho la ia.
הוא ראה עץ תאנה בצד הדרך, אבל כשניגש לחפש תאנים מצא עלים בלבד.”לעולם לא תישאי פרי!“אמר ישוע לתאנה, ומיד התייבש העץ. (aiōn g165) 19
Ike ae la ia i kekahi laau fiku ma kapa alanui, hele aku la ia ilaila, a o na lau wale no i loaa ia ia maluna ona; i aku ia i ua laau la, Mai noho a ulu ka hua maluna ou ma ia hope a mau loa aku. Maloo koke iho la ua laau fiku la. (aiōn g165)
התלמידים נדהמו ושאלו:”כיצד יבשה התאנה לפתע?“ 20
A ike ae la ka poo haumana, kahaha iho la lakou, i ae la, Emo ole ka maloo ana o ka laau fiku!
וישוע ענה:”אני אומר לכם: אם באמת תאמינו ולא תטילו ספק, תוכלו גם אתם לעשות דברים כאלה ואף גדולים מאלה. אפילו תוכלו לומר להר הזה:’זוז, הזרק לים!‘והוא ישמע בקולכם. 21
Olelo mai la o Iesu, i mai la ia lakou, He oiaio ka'u e olelo aku nei ia oukou, Ina he manaoio ko oukou, aole oukou kanalua, e hana no oukou aole i keia wale no o ka laau fiku; aka, ina e olelo aku oukou i keia mauna, E kaikaiia'e oe, a e hooleiia'ku iloko o ka moana; e hanaia no ia.
תוכלו לקבל כל דבר שתבקשו בתפילה – אם רק תאמינו.“ 22
Oia hoi, o na mea a pau a oukou e nonoi ai ma ka pule me ka manaoio, e loaa no ia ia oukou.
כשחזר ישוע לבית־המקדש ולימד את העם, באו אליו ראשי הכוהנים וזקני העם, ודרשו לדעת באיזו רשות הוא עושה את כל הדברים האלה. 23
Ia ia i komo aku ai iloko o ka luakini, a ao mai la ilaila, hele mai la io na la ka poe kahuna nui, a me ka poe lunakahiko o na kanaka, i mai la, Nawai mai kau mana e hana aku ai i keia mau mea? Nawai hoi i haawi mai keia mana ia oe?
”אני אענה לשאלתכם אם אתם תענו לשאלתי“, השיב להם ישוע. 24
Olelo aku la o Iesu ia lakou, i aku la, Owau kekahi e ninau aku ia oukou, a i hai mai oukou ia, e hai aku no hoi au ia oukou i ka mea nana i haawi mai ia'u e hana keia mau mea.
”האם יוחנן המטביל נשלח על־ידי אלוהים או לא?“הם התייעצו ביניהם:”אם נאמר שאלוהים שלח את יוחנן, הוא ישאל אותנו מדוע לא האמנו בו. 25
O ka bapetizo ana a Ioane, no hea ia? No ka lani mai anei? no kanaka anei? Kuka iho la lakou ia lakou iho, i ae la, Ina e hai aku kakou, No ka lani mai; alaila, e ninau mai kela ia kakou, No ke aha la oukou i manaoio ole ai ia ia?
ואם נאמר שאלוהים לא שלח את יוחנן, העם יתנפל עלינו, כי כולם חושבים שיוחנן היה נביא.“ 26
A i hai aku kakou, No kanaka, ke makau aku nei kakou i na kanaka; no ka mea, ke manao nei lakou a pau, he kaula no o Ioane.
לבסוף השיבו:”איננו יודעים.“אמר להם ישוע:”אם כך, גם אני לא אענה לשאלתכם. 27
Olelo mai la lakou ia Iesu, i mai la, Aole makou i ike. I aku la hoi oia ia lakou, Aole hoi au e hai aku ia oukou i ka mea nana i haawi mai ia'u e hana i keia mau mea.
אולם מה דעתכם: לאב אחד היו שני בנים.’בני, לך היום לעבוד בכרם‘, ביקש האב מבנו הבכור. 28
Aka, heaha ka oukou manao? He wahi kanaka ia ia na keikikane elua; a hele aku la ia i ka mua, i aku la, E kuu keiki, e hele aku oe e hana i keia la ma kuu pawaina.
’אינני רוצה‘, השיב הבן, אבל אחר כך שינה את דעתו והלך לעבוד בכרם. 29
Hoole mai la kela, i mai la, Aole au e hiki. A mahope mihi iho la ia, a hele aku la.
הלך האב אל הבן הצעיר וחזר על בקשתו.’טוב, אבא אני אלך‘, השיב הבן הצעיר, אולם לא הלך לכרם. 30
Hele aku la hoi oia i kana keiki muli, a olelo aku la pela ia ia. Ae mai la ia, i mai la, E hele no wau, e kuu haku; aole nae ia i hele.
מי מהשניים שמע בקול אביו?“”הבן הבכור, כמובן“, השיבו.”אני אומר לכם שהמוכסים והזונות יכנסו למלכות השמים לפניכם“, הסביר להם ישוע את המשל. 31
Owai ko laua mea nana i hana ka makemake o ka makua? I mai la lakou ia ia, O ka mua. I aku la Iesu ia lakou, He oiaio ka'u e olelo aku nei ia oukou, e komo e ka poe lunaauhau a me na wahine hookamakama mamua o oukou iloko o ke aupuni o ke Akua.
”כי יוחנן המטביל אמר לכם לחזור בתשובה ולהאמין באלוהים, ואתם לא שבתם; בעוד שפושעים וזונות כן שבו בתשובה. גם לאחר שראיתם כיצד הם שבו, לא נהגתם כמוהם ולא האמנתם לדברי יוחנן. 32
No ka mea, i hele mai nei o Ioane io oukou nei ma ka aoao o ka pono, aole nae oukou i manaoio ia ia; aka, manaoio ka poe lunaauhau a me na wahine hookamakama ia ia; a ia oukou i ike ia ia, aole oukou i mihi mahope me ka manaoio ia ia.
”הקשיבו עתה למשל הבא: בעל־אדמה נטע כרם, בנה גדר סביבו, הקים מגדל שמירה, הפקיד את הכרם בידי כורמים שכירים ונסע לארץ רחוקה. 33
E hoolohe mai oukou i kekahi olelonane hou: Kanu iho la kekahi mea hale i ka malawaina, hana iho la ia i pa a puni, eli iho la i wahi kaomi waina iloko olaila, kukulu iho la i hale kiai, haawi aku la ia wahi i na hoaaina, a hele aku la ia i ka aina e.
”בעת הבציר שלח בעל־הכרם אחדים מאנשיו אל הכורמים, כדי לאסוף את חלקו ביבול הענבים. 34
A i ka wa i kokoke e oo ai ka hua, hoouna mai la ia i kana mau kauwa i ka poe hoaaina i loaa mai ai ka hua nona.
”אולם הכורמים הכו את האחד, סקלו באבנים את השני והרגו את השלישי. 35
A hopu aku la na hoaaina i kana mau kauwa, hahau iho la lakou i kekahi, pepehi iho la i kekahi a make, a hailuku aku la i kekahi me ka pohaku.
”בעל־הכרם שלח קבוצה גדולה יותר של אנשים כדי לאסוף את היבול, אך גורלם היה כגורל קודמיהם. 36
Hoouna hou mai la ia i na kauwa e ae, he nui aku i ka poe mamua, a hana hou pela na hoaaina ia lakou.
לבסוף שלח האיש את בנו, כי חשב שיכבדו אותו ויפחדו מפניו. 37
A mahope iho, hoouna mai la ia i kana Keiki io lakou la, i iho la, E hoomaikai mai paha lakou i ka'u keiki.
”אולם כשראו הכורמים את הבן מרחוק, אמרו זה לזה:’הנה בא יורש הכרם; הבה נהרוג אותו, וכך נזכה אנחנו בירושה!‘ 38
Ike aku la ka poe hoaaina i ua keiki la, olelo ae la kekahi i kekahi, Eia ae ka hooilina, ina kakou, e pepehi ia ia, a lilo mai kona aina no kakou.
הם גירשו את הבן מהכרם והרגו אותו. 39
Hopu aku la lakou ia ia, hookuke aku la ia ia iwaho o ka pawaina, pepehi iho la ia ia a make.
”כשישוב בעל־הכרם, מה לדעתכם יעשה לאותם כורמים?“ 40
Aia hiki mai ka haku nona ka pawaina, heaha kana e hana mai ai i ua poe hoaaina nei?
השיבו המנהיגים:”הוא יוציא להורג את השכירים הרעים, וייתן את הכרם לפועלים נאמנים יותר, אשר יתנו לו בזמן את היבול המגיע לו.“ 41
I mai la lakou ia ia, E pepehi hoomainoino ia i kela poe ino, a e haawi aku ia i ka pawaina, no kekahi poe hoaaina e ae, nana e hookupu mai nona na hua i ka wa e oo ai.
ישוע המשיך ואמר:”האם מעולם לא קראתם בכתובים:’אבן מאסו הבונים היתה לראש פינה, מאת ה׳ היתה זאת; היא נפלאת בעינינו‘? 42
Olelo aku la o Iesu ia lakou, Aole anei oukou i heluhelu iloko o ka palapala hemolele, O ka pohaku a ka poe hana hale i haalele ai, ua lilo ia i pohaku kumu kihi? O ka ka Haku hana keia, a he mea mahalo hoi ia i ko kakou mau maka.
”אני מתכוון לומר שאלוהים ייקח מכם את המלכות, וייתן אותה לעם אשר ייתן לו את חלקו ביבול. 43
Nolaila, ke olelo aku nei au ia oukou, E laweia'na ke aupuni o ke Akua mai o oukou mai, a e haawiia'ku ia i ka lahuikanaka nana e hua mai kona hua.
מי שייפול על האבן הזאת יתנפץ לרסיסים, ומי שתיפול עליו האבן ישחק לאבק.“ 44
A o ka mea e haule iho maluna o keia pohaku, e haihaiia oia; aka, o ka mea i hauleia iho e ua pohaku la maluna, e pepe loa ia.
כשהבינו ראשי הכוהנים והפרושים שישוע התכוון אליהם – כלומר, שהם היו הכורמים במשל – 45
Lohe ae la ka poe kahuna nui a me ka poe Parisaio i kana mau olelonane, ike iho la lakou, no lakou iho kana i olelo ai.
הם רצו לתפוס אותו, אבל פחדו לעשות דבר מפני ההמון אשר האמין כי ישוע הוא נביא. 46
Makemake iho la lakou e lalau mai ia ia, a makau aku la lakou i ka poe kanaka; no ka mea, manao iho la lakou he kaula ia.

< מתיו 21 >