< איוב 32 >
וישבתו שלשת האנשים האלה-- מענות את-איוב כי הוא צדיק בעיניו | 1 |
Dei tri mennerne svara ikkje Job meir, av di han heldt seg sjølv for rettferdig.
ויחר אף אליהוא בן-ברכאל הבוזי-- ממשפחת-רם באיוב חרה אפו-- על-צדקו נפשו מאלהים | 2 |
Men då loga harmen upp hjå Elihu, son åt Barak’el, buziten, av Rams-ætti. Han vart harm på Job, av di han heldt seg sjølv rettferdigare enn Gud.
ובשלשת רעיו חרה אפו על אשר לא-מצאו מענה-- וירשיעו את-איוב | 3 |
Han harmast og på dei tri venerne, av di dei ikkje kunde finna noko svar, og endå dømde Job skuldig.
ואליהו--חכה את-איוב בדברים כי זקנים-המה ממנו לימים | 4 |
For Elihu hadde venta med å tala til Job, av di dei andre var eldre enn han;
וירא אליהוא--כי אין מענה בפי שלשת האנשים ויחר אפו | 5 |
men då Elihu såg at dei tri mennerne ikkje hadde noko å svara, vart han brennande harm.
ויען אליהוא בן ברכאל הבוזי-- ויאמר צעיר אני לימים ואתם ישישים על-כן זחלתי ואירא מחות דעי אתכם | 6 |
Og Elihu, son åt Barak’el, buziten, tok til ords og sagde: «Ung er eg etter år å rekna; de derimot er gamle menn. Difor eg blygdest og var rædd å segja til dykk det eg veit.
אמרתי ימים ידברו ורב שנים ידיעו חכמה | 7 |
Eg tenkte: «Åri tala lyt og alderen forkynna visdom.»
אכן רוח-היא באנוש ונשמת שדי תבינם | 8 |
Nei, ånd lyt til hjå menneski; og Allvalds ande gjev deim vit.
לא-רבים יחכמו וזקנים יבינו משפט | 9 |
Dei gamle er’kje alltid vise, kvithærde veit’kje stødt det rette.
לכן אמרתי שמעה-לי אחוה דעי אף-אני | 10 |
Difor eg segjer: Høyr på meg; eg vil og segja det eg veit.
הן הוחלתי לדבריכם--אזין עד-תבונתיכם עד-תחקרון מלין | 11 |
Eg venta hev på dykkar ord og lydde vel på dykkar lærdom, alt med de leita etter ord.
ועדיכם אתבונן והנה אין לאיוב מוכיח--עונה אמריו מכם | 12 |
Og eg gav nøgje agt på dykk, men ingen sagde Job imot, ingen av dykk gav honom svar.
פן-תאמרו מצאנו חכמה אל ידפנו לא-איש | 13 |
Seg ikkje: «Visdom der me fann; Gud slå han ned, folk kann det ikkje.»
ולא-ערך אלי מלין ובאמריכם לא אשיבנו | 14 |
Han hev’kje tala imot meg, og ei med dykkar ord eg svarar.
חתו לא-ענו עוד העתיקו מהם מלים | 15 |
Dei er forstøkte, svarar ikkje, dei vantar ord å føra fram.
והוחלתי כי-לא ידברו כי עמדו לא-ענו עוד | 16 |
Treng eg vel venta når dei tegjer og stend der reint forutan svar?
אענה אף-אני חלקי אחוה דעי אף-אני | 17 |
Eg vil og svara, eg for meg, eg vil og segja det eg veit.
כי מלתי מלים הציקתני רוח בטני | 18 |
For eg er full av ord til svars; i bringa sprengjer åndi på.
הנה-בטני--כיין לא-יפתח כאבות חדשים יבקע | 19 |
Mitt indre er som innstengd vin, lik nye vinhit vil det sprengjast.
אדברה וירוח-לי אפתח שפתי ואענה | 20 |
Eg tala vil so eg fær luft, vil opna lipporne og svara.
אל-נא אשא פני-איש ואל-אדם לא אכנה | 21 |
Eg ikkje tek parti for nokon og smeikjer ei for nokor mann;
כי לא ידעתי אכנה כמעט ישאני עשני | 22 |
å smeikja kann eg ikkje med; min skapar elles burt meg reiv.