< איוב 28 >
כי יש לכסף מוצא ומקום לזהב יזקו | 1 |
Ɛwɔ deɛ wɔtu dwetɛ ne beaeɛ a wɔhoa sika kɔkɔɔ ho.
ברזל מעפר יקח ואבן יצוק נחושה | 2 |
Wɔtu dadeɛ firi fam, na wɔnane kɔbere firi dadeben mu.
קץ שם לחשך ולכל-תכלית הוא חוקר אבן אפל וצלמות | 3 |
Onipa ma esum ba awieeɛ; na ɔhwehwɛ kɔ akyirikyiri asase mu kɔpɛ dadeben wɔ esum kabii mu.
פרץ נחל מעם-גר--הנשכחים מני-רגל דלו מאנוש נעו | 4 |
Baabi a ɛne deɛ ɔdasani teɛ ntam ɛkwan ware no, ɔtu amena de fagudeɛtuo afidie hyɛ hɔ, mmeammea a onipa nan sii hɔ akyɛre baabi a ɛmmɛn nnipa no, ɛhɔ na ɔdi aforosiane.
ארץ--ממנה יצא-לחם ותחתיה נהפך כמו-אש | 5 |
Asase a ɛbɔ aduane no, wɔnane aseɛ no te sɛ deɛ wɔde ogya na ayɛ;
מקום-ספיר אבניה ועפרת זהב לו | 6 |
aboɔdemmoɔ firi nʼabotan mu na sikakɔkɔɔ mpɔ nso wɔ ne mfuturo mu.
נתיב לא-ידעו עיט ולא שזפתו עין איה | 7 |
Ɔkɔdeɛ biara nnim saa kwan a ahinta no, akorɔma biara ani nhunuiɛ.
לא-הדריכוהו בני-שחץ לא-עדה עליו שחל | 8 |
Mmoa ahantanfoɔ nnante wɔ hɔ na agyata nkɔdɛɛdɛɛ wɔ hɔ.
בחלמיש שלח ידו הפך משרש הרים | 9 |
Onipa nsa paapae abotan denden na ɔma mmepɔ ase da hɔ.
בצורות יארים בקע וכל-יקר ראתה עינו | 10 |
Ɔtwa aka fa abotan mu, na ɔhunu nʼademudeɛ nyinaa.
מבכי נהרות חבש ותעלמה יצא אור | 11 |
Ɔhwehwɛ baabi a nsubɔntene ti wɔ na ɔda nneɛma a ahinta adi.
והחכמה מאין תמצא ואי זה מקום בינה | 12 |
Nanso ɛhe na yɛbɛhunu deɛ nyansa hyɛ? Ɛhe na nteaseɛ teɛ?
לא-ידע אנוש ערכה ולא תמצא בארץ החיים | 13 |
Onipa renhunu ne bo a ɛsom; wɔrenhunu wɔ ateasefoɔ asase so.
תהום אמר לא בי-היא וים אמר אין עמדי | 14 |
Na ebunu ka sɛ, “Ɛnni me mu”; na ɛpo nso sɛ, “Ɛnni me nkyɛn.”
לא-יתן סגור תחתיה ולא ישקל כסף מחירה | 15 |
Wɔrentumi mfa sikakɔkɔɔ amapa ntɔ, na wɔrentumi mfa dwetɛ nkari ne boɔ.
לא-תסלה בכתם אופיר בשהם יקר וספיר | 16 |
Wɔrentumi mfa Ofir sikakɔkɔɔ ntɔ apopobibirieboɔ anaa aboɔdemmoɔ nso saa ara.
לא-יערכנה זהב וזכוכית ותמורתה כלי-פז | 17 |
Wɔrentumi mfa ahwehwɛ anaa sikakɔkɔɔ ntoto ho, na wɔrentumi mfa sikakɔkɔɔ nnwinneɛ nsesa.
ראמות וגביש לא יזכר ומשך חכמה מפנינים | 18 |
Ɛnsɛ sɛ yɛbɔ ahwene panin ne ahwehwɛboɔ din; nyansa boɔ sene nhwene pa.
לא-יערכנה פטדת-כוש בכתם טהור לא תסלה | 19 |
Etiopia akarateboɔ ne no nsɛ; wɔrentumi mfa sikakɔkɔɔ kronn ntɔ.
והחכמה מאין תבוא ואי זה מקום בינה | 20 |
Ɛnneɛ na ɛhe na nyansa firie? Ɛhe na nteaseɛ teɛ?
ונעלמה מעיני כל-חי ומעוף השמים נסתרה | 21 |
Wɔde asie abɔdeɛ biara ani, wɔde asie ewiem nnomaa mpo.
אבדון ומות אמרו באזנינו שמענו שמעה | 22 |
Ɔsɛeɛ ne Owuo ka sɛ, “Yɛate no huhuhuhu kɛkɛ.”
אלהים הבין דרכה והוא ידע את-מקומה | 23 |
Onyankopɔn te ɛkwan a ɛkɔ hɔ ase, na ɔno nko ara na ɔnim baabi a ɛteɛ,
כי-הוא לקצות-הארץ יביט תחת כל-השמים יראה | 24 |
ɛfiri sɛ ɔhwɛ kɔduru nsase ano na ɔhunu biribiara a ɛwɔ ɔsoro ase.
לעשות לרוח משקל ומים תכן במדה | 25 |
Ɛberɛ a ɔhyɛɛ mframa ano den too hɔ na ɔsusuu nsuwa no,
בעשתו למטר חק ודרך לחזיז קלות | 26 |
ɛberɛ a ɔkaa no ɔhyɛ so kyerɛɛ osutɔ na ɔtwaa ɛkwan maa aprannaa no,
אז ראה ויספרה הכינה וגם-חקרה | 27 |
afei ɔhwɛɛ nyansa na ɔkarii no hwɛeɛ; na ɔgyee no too mu na ɔsɔɔ no hwɛeɛ.
ויאמר לאדם--הן יראת אדני היא חכמה וסור מרע בינה | 28 |
Na ɔka kyerɛɛ onipa sɛ, “Awurade suro, ɛno ne nyansa; na sɛ wɔkyiri bɔne a, wowɔ nteaseɛ.”