< Pwovèb 19 >
1 Pi bon se yon malere ki mache ak entegrite pase sila ak bouch konwonpi ki ensanse a.
正しく歩む貧しい者は、曲ったことを言う愚かな者にまさる。
2 Anplis, li pa bon pou gen gwo kouraj, san konesans, ni pou prese rive fè fo pa.
人が知識のないのは良くない、足で急ぐ者は道に迷う。
3 Foli a yon nonm fè chemen l gate; e kè li anraje kont SENYÈ a.
人は自分の愚かさによって道につまずき、かえって心のうちに主をうらむ。
4 Richès fè zanmi ogmante anpil; men malere pèdi zanmi li yo.
富は多くの新しい友を作る、しかし貧しい人はその友に捨てられる。
5 Yon fo temwen pa prale san pinisyon; e sila ki fè manti a, p ap chape.
偽りの証人は罰を免れない、偽りをいう者はのがれることができない。
6 Anpil moun va chache favè a yon moun jenere ak men ouvri; tout moun se zanmi a sila ki bay kado.
気前のよい人にこびる者は多い、人はみな贈り物をする人の友となる。
7 Tout frè a malere yo a rayi li; konbyen, anplis, pou zanmi l kouri kite l. L ale jwenn yo ak pawòl plede, men yo fin ale.
貧しい者はその兄弟すらもみなこれを憎む、ましてその友はこれに遠ざからないであろうか。言葉をかけてこれを呼んでも、去って帰らないのである。
8 Sila ki twouve sajès renmen pwòp nanm li. Sila ki kenbe ak bon konprann nan va jwenn sa ki bon.
知恵を得る者は自分の魂を愛し、悟りを保つ者は幸を得る。
9 Yon fo temwen pa prale san pinisyon; epi sila ki bay manti a, va peri.
偽りの証人は罰を免れない、偽りをいう者は滅びる。
10 Lavi alèz pa fèt pou moun ensanse; bokou mwens pou yon esklav ta gen otorite sou prens yo.
愚かな者が、ぜいたくな暮しをするのは、ふさわしいことではない、しもべたる者が、君たる者を治めるなどは、なおさらである。
11 Yon nonm ak bon konprann lan nan kòlè; se glwa li pou bliye yon transgresyon.
悟りは人に怒りを忍ばせる、あやまちをゆるすのは人の誉である。
12 Kòlè a wa a se tankou yon lyon k ap rele fò; men favè li se tankou lawouze sou zèb vèt.
王の怒りは、ししのほえるようであり、その恵みは草の上におく露のようである。
13 Se yon fis plen foli k ap detwi papa l, e yon madanm k ap diskite a se tankou dlo kap degoute san rete.
愚かな子はその父の災である、妻の争うのは、雨漏りの絶えないのとひとしい。
14 Kay ak byen se eritaj ki sòti nan papa; men yon fanm pridan sòti nan SENYÈ a.
家と富とは先祖からうけつぐもの、賢い妻は主から賜わるものである。
15 Parès va voye yon pwofon somèy sou moun, e yon nonm ki pa travay, va soufri grangou.
怠りは人を熟睡させる、なまけ者は飢える。
16 Sila ki kenbe kòmandman an kenbe nanm li, men sila ki enpridan nan kondwit va mouri.
戒めを守る者は自分の魂を守る、み言葉を軽んじる者は死ぬ。
17 Yon moun ki fè gras a yon malere prete a SENYÈ a, e Li va bay li rekonpans pou bon zèv li a.
貧しい者をあわれむ者は主に貸すのだ、その施しは主が償われる。
18 Bay fis ou a disiplin pandan gen espwa; pa chache lanmò li.
望みのあるうちに、自分の子を懲らせ、これを滅ぼす心を起してはならない。
19 Yon nonm ak gwo kòlè va pote pinisyon li; paske si ou pwoteje moun nan ou va oblije fè l ankò.
怒ることの激しい者は罰をうける、たとい彼を救ってやっても、さらにくり返さねばならない。
20 Koute konsèy e aksepte disiplin pou ou kab vin saj pou tout rès vi ou.
勧めを聞き、教訓をうけよ、そうすれば、ついには知恵ある者となる。
21 Plan nan kè lòm yo anpil; men se konsèy SENYÈ a ki kanpe.
人の心には多くの計画がある、しかしただ主の、み旨だけが堅く立つ。
22 Sa ki dezirab nan yon nonm se yon kè ki dous. Pito yon nonm ta malere pase li ta yon mantè.
人に望ましいのは、いつくしみ深いことである、貧しい人は偽りをいう人にまさる。
23 Lakrent SENYÈ a dirije a lavi pou fè moun dòmi ak kè satisfè, san kontamine ak mal.
主を恐れることは人を命に至らせ、常に飽き足りて、災にあうことはない。
24 Parese a fouye men l nan plato a; men li refize rale l rive nan bouch li.
なまけ者は、手を皿に入れても、それを口に持ってゆくことをしない。
25 Frape yon mokè pou moun san konprann nan vin gen lespri; repwòch a yon moun bon konprann, va fè l genyen konesans.
あざける者を打て、そうすれば思慮のない者も慎む。さとき者を戒めよ、そうすれば彼は知識を得る。
26 Sila ki atake papa li e chase manman l ale, se yon fis ki fè wont ak dega patou.
父に乱暴をはたらき、母を追い出す者は、恥をきたらし、はずかしめをまねく子である。
27 Sispann koute disiplin, fis mwen an e ou va pèdi chemen konesans.
わが子よ、知識の言葉をはなれて人を迷わせる教訓を聞くことをやめよ。
28 Yon temwen ki fè dezòd moke lajistis; e bouch mechan an gaye inikite.
悪い証人はさばきをあざけり、悪しき者の口は悪をむさぼり食う。
29 Gen desizyon jijman pou mokè yo; ak kou pou do a moun ensanse yo.
さばきはあざける者のために備えられ、むちは愚かな者の背のために備えられる。