< Pwovèb 13 >
1 Yon fis ki saj aksepte disiplin a papa l, men yon mokè pa koute repwòch.
知恵ある子は父の教訓をきく、あざける者は、懲しめをきかない。
2 Fwi pawòl la ki soti nan bouch moun se rejwisans de sa ki bon; men volonte moun infidèl se vyolans.
善良な人はその口の実によって、幸福を得る、不信実な者の願いは、暴虐である。
3 Sila ki kontwole bouch li, konsève lavi li; sila ki ouvri lèv li byen laj va detwi nèt.
口を守る者はその命を守る、くちびるを大きく開く者には滅びが来る。
4 Nanm a parese a anvi, e li pa jwenn; men nanm a moun dilijan an vin gra.
なまけ者の心は、願い求めても、何も得ない、しかし勤め働く者の心は豊かに満たされる。
5 Yon nonm dwat rayi sa ki fo; men zak mechan yo degoutan e fè gwo wont.
正しい人は偽りを憎む、しかし悪しき人は恥ずべく、忌まわしくふるまう。
6 Ladwati se yon pwotèj pou sila ki san fot la; men mechanste fè pechè a vin souye nèt.
正義は道をまっすぐ歩む者を守り、罪は悪しき者を倒す。
7 Genyen moun ki pretann yo rich, men yo pa gen anyen; yon lòt pretann li malere men li gen gwo richès.
富んでいると偽って、何も持たない者がいる、貧しいと偽って、多くの富を持つ者がいる。
8 Ranson pou lavi a yon nonm rich se richès li; men malere a pa tande menas.
人の富はその命をあがなう、しかし貧しい者にはあがなうべき富がない。
9 Limyè a moun dwat la se rejwisans; men lanp a mechan an va etenn.
正しい者の光は輝き、悪しき者のともしびは消される。
10 Ògèy pa pote anyen sof ke konfli; men sajès rete ak sila ki resevwa konsèy yo.
高ぶりはただ争いを生じる、勧告をきく者は知恵がある。
11 Richès ki sòti nan manti koule ale; men sila ki rasanble ak men li, fè l grandi.
急いで得た富は減る、少しずつたくわえる者はそれを増すことができる。
12 Lespwa jennen fè kè a malad; men dezi acheve a se yon pyebwa lavi.
望みを得ることが長びくときは、心を悩ます、願いがかなうときは、命の木を得たようだ。
13 Sila ki meprize lenstriksyon va peye fwe a; men sila ki respekte lòd yo va resevwa rekonpans li.
み言葉を軽んじる者は滅ぼされ、戒めを重んじる者は報いを得る。
14 Lenstriksyon a saj yo se yon fontèn dlo lavi pou detounen pèlen lanmò a.
知恵ある人の教は命の泉である、これによって死のわなをのがれることができる。
15 Bon konprann pwodwi favè; men chemen moun ki pa fidèl la di.
善良な賢い者は恵みを得る、しかし、不信実な者の道は滅びである。
16 Tout moun ki pridan aji ak konesans; men yon moun san konprann parèt ak foli li.
おおよそ、さとき者は知識によって事をおこない、愚かな者は自分の愚を見せびらかす。
17 Yon mesaje mechan tonbe nan advèsite; men sila ki pote pawòl ak bòn fwa a, pote gerizon
悪しき使者は人を災におとしいれる、しかし忠実な使者は人を救う。
18 Mizè ak wont se pou sila ki manke disiplin nan; men sila ki konsidere repwòch la va onore.
貧乏と、はずかしめとは教訓を捨てる者に来る、しかし戒めを守る者は尊ばれる。
19 Yon dezi ki realize se dous a nanm nan, men moun bèt pa vle kite mechanste.
願いがかなえば、心は楽しい、愚かな者は悪を捨てることをきらう。
20 Sila ki mache ak moun saj va vin saj; men bon zanmi a moun ensanse a va soufri.
知恵ある者とともに歩む者は知恵を得る。愚かな者の友となる者は害をうける。
21 Se malè ki kouri dèyè pechè yo; men moun dwat yo va pwospere.
災は罪びとを追い、正しい者は良い報いを受ける。
22 Yon bon moun va lese eritaj pou pitit pitit li; men richès a pechè yo konsève pou moun dwat yo.
善良な人はその嗣業を子孫にのこす、しかし罪びとの富は正しい人のためにたくわえられる。
23 Gen anpil manje nan tè malere a; men li fin bale nèt akoz enjistis.
貧しい人の新田は多くの食糧を産する、しかし不正によれば押し流される。
24 Sila ki ralanti baton li, rayi fis li; men sila ki renmen l va ba li disiplin ak dilijans.
むちを加えない者はその子を憎むのである、子を愛する者は、つとめてこれを懲らしめる。
25 Moun dwat la gen kont pou satisfè dezi li; men vant mechan an toujou gen bezwen.
正しい者は食べてその食欲を満たす、しかし悪しき者の腹は満たされない。