< Sòm 106 >

1 Lwanj pou Seyè a! Wi, lwanj pou Seyè a paske li bon: li p'ap janm sispann renmen nou.
主をほめたたえよ。主に感謝せよ、主は恵みふかく、そのいつくしみはとこしえに絶えることがない。
2 Ki moun ki ka rakonte tout gwo bagay Seyè a fè? Ki moun ki ka fin fè lwanj li?
だれが主の大能のみわざを語り、その誉をことごとく言いあらわすことができようか。
3 Ala bon sa bon pou moun ki fè sa Bondye mande l' fè, ki toujou ap fè sa ki dwat devan li!
公正を守る人々、常に正義を行う人はさいわいである。
4 Seyè, jan ou gen kè sansib pou pèp ou a, pa bliye m'. Pa bliye m', lè w'ap vin delivre yo.
主よ、あなたがその民を恵まれるとき、わたしを覚えてください。あなたが彼らを救われるとき、わたしを助けてください。
5 Konsa, m'a wè jan moun ou chwazi yo alèz. M'a fè kè m' kontan ansanm ak pèp ou a. M'a pran plezi m' ansanm ak moun ki pou ou yo.
そうすれば、わたしはあなたの選ばれた者の繁栄を見、あなたの国民の喜びをよろこび、あなたの嗣業と共に誇ることができるでしょう。
6 Tankou zansèt nou yo, nou te peche, nou te fè mechanste, nou te fè sa ki mal.
われらは先祖たちと同じく罪を犯した。われらは不義をなし、悪しきことを行った。
7 Lè zansèt nou yo te nan peyi Lejip, yo pa t' konprann mirak ou te fè pou yo. Yo te bliye jan ou te renmen yo, yo leve dèyè Bondye ki gen tout pouvwa a, lè yo te bò Lanmè Wouj la.
われらの先祖たちはエジプトにいたとき、あなたのくすしきみわざに心を留めず、あなたのいつくしみの豊かなのを思わず、紅海で、いと高き神にそむいた。
8 Men, li te sove yo pou sa sèvi yon lwanj pou li, pou l' moutre jan li gen pouvwa.
けれども主はその大能を知らせようと、み名のために彼らを救われた。
9 Li te pase Lanmè Wouj la lòd, lanmè a cheche. Li fè pèp li mache nan fon lanmè a tankou si se te nan yon dezè.
主は紅海をしかって、それをかわかし、彼らを導いて荒野を行くように、淵を通らせられた。
10 Li sove yo anba men moun ki te rayi yo, li delivre yo anba men lènmi yo.
こうして主は彼らをあだの手から救い、敵の力からあがなわれた。
11 Dlo a neye tout lènmi yo. Pa gen yonn ki chape.
水が彼らのあだをおおったので、そのうち、ひとりも生き残った者はなかった。
12 Se lè sa a pèp li a vin kwè sa l' te di a, yo chante pou fè lwanj li.
このとき彼らはそのみ言葉を信じ、その誉を歌った。
13 Men, lamenm, yo bliye sa l' te fè pou yo. Yo pa t' tann li fin fè pou yo sa l' te gen nan lide l'.
しかし彼らはまもなくそのみわざを忘れ、その勧めを待たず、
14 Yo kite lanvi pran pye sou yo nan dezè a, yo t'ap gade ki bò Bondye ye ak yo.
野でわがままな欲望を起し、荒野で神を試みた。
15 Se konsa, Bondye ba yo sa yo te mande l' la. Men, li voye yon move maladi sou yo pou touye yo.
主は彼らにその求めるものを与えられたが、彼らのうちに病気を送って、やせ衰えさせられた。
16 Antan yo la nan dezè a yo te rayi sò Moyiz ak sò Arawon, sèvitè Bondye te chwazi a.
人々が宿営のうちでモーセをねたみ、主の聖者アロンをねたんだとき、
17 Se konsa latè a fann, li vale Datan, li fèmen sou Abiram ansanm ak tout moun ki te fè bann ak li yo.
地が開けてダタンを飲み、アビラムの仲間をおおった。
18 Dife grennen sou tout bann lan, li boule tout mechan yo.
火はまたこの仲間のうちに燃え起り、炎は悪しき者を焼きつくした。
19 Lè yo te Orèb, yo fè pòtre yon ti towo bèf, yo adore zidòl yo te fè ak lò a.
彼らはホレブで子牛を造り、鋳物の像を拝んだ。
20 Yo pran lwanj ki pou Bondye a bay yon pòtre bèf ki manje zèb.
彼らは神の栄光を草を食う牛の像と取り替えた。
21 Yo bliye Bondye ki te delivre yo a, avèk gwo mèvèy li te fè nan peyi Lejip,
22 mirak li te fè nan peyi Kam lan, mèvèy li tè fè bò Lanmè Wouj la.
彼らは、エジプトで大いなる事をなし、ハムの地でくすしきみわざをなし、紅海のほとりで恐るべき事をなされた救主なる神を忘れた。
23 Se konsa Bondye di l'ap detwi pèp li a. Men, Moyiz, moun li te chwazi a, kanpe devan li. Li mande l' pou l' pa fè kòlè jouk pou li ta detwi yo.
それゆえ、主は彼らを滅ぼそうと言われた。しかし主のお選びになったモーセは破れ口で主のみ前に立ち、み怒りを引きかえして、滅びを免れさせた。
24 Yo pa t' vle tande pale sou peyi kote pou yo jwenn tout bon bagay la paske yo pa t' kwè pawòl Bondye.
彼らは麗しい地を侮り、主の約束を信ぜず、
25 Yo rete anba tant yo, y'ap bougonnen. Yo pa t' vle koute Seyè a.
またその天幕でつぶやき、主のみ声に聞き従わなかった。
26 Lè sa a, Seyè a leve men l', li sèmante l'ap fè yo peri nan dezè a.
それゆえ、主はみ手をあげて、彼らに誓い、彼らを荒野で倒れさせ、
27 L'ap gaye tout pitit pitit yo nan mitan lòt nasyon yo, l'ap kite yo mouri toupatou nan peyi etranje.
またその子孫を、もろもろの国民のうちに追い散らし、もろもろの地に彼らをまき散らそうとされた。
28 Men, pèp Bondye a mete tèt yo ansanm pou y' al adore Baal lavil Peyò. Yo manje bèt yo te touye ofri bay mò yo.
また彼らはペオルのバアルを慕って、死んだ者にささげた、いけにえを食べた。
29 Sa te moute kolè Seyè a anpil sou yo lè li wè sa yo t'ap fè. Se poutèt sa maladi tonbe sou yo.
彼らはそのおこないをもって主を怒らせたので、彼らのうちに疫病が起った。
30 Men, Fineas leve, li mete lòd, li pini koupab yo, epi pèp la geri.
その時ピネハスが立って仲裁にはいったので、疫病はやんだ。
31 Bagay sa ki rive a te fè yo bay Fineas rezon depi lè sa a pou tout tan.
これによってピネハスはよろず代まで、とこしえに義とされた。
32 Pèp la te fè Seyè a fache anpil bò sous dlo Meriba a. Sa te fè Moyiz lapenn pou yo.
彼らはまたメリバの水のほとりで主を怒らせたので、モーセは彼らのために災にあった。
33 Sa te fè Moyiz sitèlman fache, li te rive fè bagay li pa t' gen dwa fè.
これは彼らが神の霊にそむいたとき、彼がそのくちびるで軽率なことを言ったからである。
34 Yo pa t' detwi moun lòt nasyon yo jan Seyè a te mande yo fè a.
彼らは主が命じられたもろもろの民を滅ぼさず、
35 Men, okontrè, yo te marye ak yo, yo pran tout vye mès yo.
かえってもろもろの国民とまじってそのわざにならい、
36 Yo pran adore zidòl yo. Sa tounen yon pèlen pou yo.
自分たちのわなとなった偶像に仕えた。
37 Yo ofri pwòp pitit gason ak pwòp pitit fi yo pou touye bay zidòl yo.
彼らはそのむすこ、娘たちを悪霊にささげ、
38 Yo touye ti inonsan sa yo, pwòp pitit gason ak pitit fi yo. Yo ofri yo bay zidòl moun peyi Kanaran yo. Se konsa yo fin derespekte tout peyi a ak san moun yo te touye.
罪のない血、すなわちカナンの偶像にささげたそのむすこ、娘たちの血を流した。こうして国は血で汚された。
39 Avèk sa yo t'ap fè a, yo avili tèt yo, yo vire do bay Bondye.
このように彼らはそのわざによっておのれを汚し、そのおこないによって姦淫をなした。
40 Seyè a te fache anpil sou pèp li a. Li te degoute ak pitit li yo.
それゆえ、主の怒りがその民にむかって燃え、その嗣業を憎んで、
41 Li lage yo nan men moun lòt nasyon yo. Moun ki te rayi yo mete pye sou kou yo.
彼らをもろもろの国民の手にわたされた。彼らはおのれを憎む者に治められ、
42 Lènmi yo t'ap peze yo, yo te soumèt yo nèt anba men yo.
その敵にしえたげられ、その力の下に征服された。
43 Seyè a te delivre pèp li a anpil fwa. Men, yo te pito revòlte kont li, yo te tonbe pi mal nan fè peche.
主はしばしば彼らを助けられたが、彼らははかりごとを設けてそむき、その不義によって低くされた。
44 Men, Seyè a te wè mizè yo, li te tande jan y'ap rele.
それにもかかわらず、主は彼らの叫びを聞かれたとき、その悩みをかえりみ、
45 Li chonje kontra li te pase ak yo, li gen pitye pou yo paske li renmen yo anpil.
その契約を彼らのために思い出し、そのいつくしみの豊かなるにより、みこころを変えられ、
46 Li fè moun ki te kenbe yo prizonye gen pitye pou yo.
彼らをとりこにした者どもによって、あわれまれるようにされた。
47 Delivre nou non, Seyè, Bondye nou. Fè nou soti nan tout peyi kote nou gaye yo. Sanble nou non, pou nou ka di ou mèsi pou tout bagay ou menm ase ou ka fè, pou nou ka kontan lè n'ap fè lwanj ou.
われらの神、主よ、われらを救って、もろもろの国民のなかから集めてください。われらはあなたの聖なるみ名に感謝し、あなたの誉を誇るでしょう。
48 Ann fè lwanj Seyè a, Bondye pèp Izrayèl la! Ann fè lwanj li depi tout tan ak pou tout tan! Epi tout pèp la pran reponn: Wi, se vre! Lwanj pou Seyè a!
イスラエルの神、主はとこしえからとこしえまでほむべきかな。すべての民は「アァメン」ととなえよ。主をほめたたえよ。

< Sòm 106 >