< Pwovèb 12 >

1 Moun ki renmen yo korije yo, se moun ki toujou vle konnen. Men, moun ki pa renmen yo rale zòrèy yo, se moun san konprann.
Chi ama la disciplina ama la scienza, chi odia la correzione è stolto.
2 Seyè a kontan ak moun k'ap fè sa ki byen. Men, l'ap kondannen moun ki toujou sou plan.
Il buono si attira il favore del Signore, ma egli condanna l'intrigante.
3 Fè mechanste pa bay moun fòs pou yo rete kanpe. Men, moun ki mache dwat p'ap janm brannen.
Non resta saldo l'uomo con l'empietà, ma la radice dei giusti non sarà smossa.
4 Yon bon madanm se yon lwanj li ye pou mari li. Men, yon madanm ki fè mari l' wont, se tankou yon maladi k'ap manje ou nan zo.
La donna perfetta è la corona del marito, ma quella che lo disonora è come carie nelle sue ossa.
5 Yon nonm serye p'ap janm mete nan tèt li pou l' fè ou lenjistis. Men, mechan yo ap toujou chache twonpe ou.
I pensieri dei giusti sono equità, i propositi degli empi sono frode.
6 Pawòl ki soti nan bouch mechan se pèlen pou touye moun. Men, pawòl ki soti nan bouch moun k'ap mache dwat yo, se delivrans pou moun ki an danje.
Le parole degli empi sono agguati sanguinari, ma la bocca degli uomini retti vi si sottrarrà.
7 Rive yon lè, pye mechan yo chape. Ou chache yo, ou pa wè yo. Men, fanmi moun k'ap mache dwat yo ap toujou la.
Gli empi, una volta abbattuti, più non sono, ma la casa dei giusti sta salda.
8 Y'ap fè lwanj moun ki gen konprann. Men, y'ap meprize moun ki malveyan.
Un uomo è lodato per il senno, chi ha un cuore perverso è disprezzato.
9 Pito ou pase pou malere men ou gen manje pou ou manje, pase pou ou pran pòz grannèg ou epi w'ap mouri grangou.
Un uomo di poco conto che basta a se stesso vale più di un uomo esaltato a cui manca il pane.
10 Moun ki mache dwat okipe ata zannimo nan lakou yo. Men, mechan yo san zantray.
Il giusto ha cura del suo bestiame, ma i sentimenti degli empi sono spietati.
11 Moun ki travay jaden ap jwenn manje pou yo manje plen vant yo. Men, moun k'ap pèdi tan yo nan fè bagay san valè, se san konprann yo ye.
Chi coltiva la sua terra si sazia di pane, chi insegue chimere è privo di senno.
12 Mechan toujou ap fè gwo lide dèyè bagay mechan parèy yo pran. Men, moun k'ap mache dwat ap fè bagay k'ap rapòte yo.
Le brame dell'empio sono una rete di mali, la radice dei giusti produce frutti.
13 Pawòl ki soti nan bouch moun mechan tounen yon pèlen pou yo. Men, moun k'ap mache dwat ap soti nan tout move pa.
Nel peccato delle sue labbra si impiglia il malvagio, ma il giusto sfuggirà a tale angoscia.
14 Rekonpans yon moun chita sou sa li di ak bouch li. Sa ou fè se sa ou wè.
Ognuno si sazia del frutto della sua bocca, ma ciascuno sarà ripagato secondo le sue opere.
15 Moun sòt toujou konprann sa y'ap fè a byen. Men, moun ki gen bon konprann koute konsèy yo ba yo.
Lo stolto giudica diritta la sua condotta, il saggio, invece, ascolta il consiglio.
16 Lè yon moun san konprann ankòlè, tout moun wè sa lamenm. Men, yon moun veyatif, lè ou fè l' malonèt, li fè tankou li pa konprann.
Lo stolto manifesta subito la sua collera, l'accorto dissimula l'offesa.
17 Lè ou di verite nan tribinal, ou rann lajistis sèvis. Men, temwen k'ap bay manti, se lenjistis l'ap ankouraje.
Chi aspira alla verità proclama la giustizia, il falso testimone proclama l'inganno.
18 Pawòl moun ki di tou sa ki vin nan bouch yo se kout ponya. Men, pawòl moun ki gen bon konprann se renmèd.
V'è chi parla senza riflettere: trafigge come una spada; ma la lingua dei saggi risana.
19 Manti la pou yon ti tan. Men, verite la pou tout tan tout tan.
La bocca verace resta ferma per sempre, la lingua bugiarda per un istante solo.
20 Moun k'ap kalkile jan pou yo fè moun mal, se move kou y'ap chache pote. Men, moun k'ap bay bon konsèy ap gen kè kontan.
Amarezza è nel cuore di chi trama il male, gioia hanno i consiglieri di pace.
21 Malè pa janm rive moun k'ap mache dwat. Men, pou mechan yo se apse sou klou.
Al giusto non può capitare alcun danno, gli empi saranno pieni di mali.
22 Seyè a pa vle wè moun k'ap manti. Men, li kontan nèt ak moun ki toujou kenbe pawòl yo.
Le labbra menzognere sono un abominio per il Signore che si compiace di quanti agiscono con sincerità.
23 Moun lespri pa janm nan fè moun wè tou sa yo konnen. Men, moun san konprann ap mache fè moun wè jan yo sòt.
L'uomo accorto cela il sapere, il cuore degli stolti proclama la stoltezza.
24 Travay di fè ou grannèg. Men, parese fè ou rete ak moun.
La mano operosa ottiene il comando, quella pigra sarà per il lavoro forzato.
25 Tèt chaje kraze kouraj yon moun. Men, yon bon pawòl fè kè l' kontan.
L'affanno deprime il cuore dell'uomo, una parola buona lo allieta.
26 Moun ki mache dwat ap toujou moutre zanmi l' bon chemen. Men, mechan an ap fè yo pèdi chemen yo.
Il giusto è guida per il suo prossimo, ma la via degli empi fa smarrire.
27 Parese ap toujou rete grangou. Tout richès yon moun se travay li.
Il pigro non troverà selvaggina; la diligenza è per l'uomo un bene prezioso.
28 Fè sa ki dwat, w'a jwenn ak lavi. Fè sa ki mal, w'a jwenn ak lanmò.
Nella strada della giustizia è la vita, il sentiero dei perversi conduce alla morte.

< Pwovèb 12 >