< Matye 10 >
1 Jezi rele douz disip li yo. Li ba yo pouvwa pou chase move lespri ak pouvwa pou geri tout kalite maladi ak enfimite.
彼は自分の十二人の弟子たちを呼び寄せて,彼らに汚れた霊たちに対する権威を与えた。それらを追い出し,あらゆる疾患と病気をいやすためであった。
2 Men non douz apòt yo: Premye a se te Simon (li te ba l' yon ti non: Pyè) ak Andre, frè li. Te gen Jak, pitit Zebede, ak Jan, frè li.
十二使徒の名前は次のとおりである。まず,ペトロと呼ばれるシモン,その兄弟アンデレ,ゼベダイの子ヤコブ,その兄弟ヨハネ,
3 Te gen Filip ak Batèlmi, Toma ak Matye, pèseptè kontribisyon an, Jak, pitit Alfe a, ak Tade.
フィリポ,バルトロマイ,トマス,徴税人のマタイ,アルファイオスの子ヤコブ,そして,またの名をタダイオスというレバイオス,
4 Te gen Simon, patriyòt la ak Jida Iskariòt, nonm ki te lage Jezi nan men lènmi l' yo.
カナナイ人シモン,それにユダ・イスカリオテ。このユダはまた,彼を売り渡した者でもある。
5 Jezi voye douz mesye yo ale, li ba yo lòd sa a: Piga n' ale nan peyi moun lòt nasyon yo. Pa antre nan lavil Samari yo.
イエスはこれら十二人を遣わし,彼らに命じてこう言った。「異邦人たちの間に行ってはいけない。また,サマリア人の町に入ってはいけない。
6 Okontrè, ale tout kote n'a jwenn moun ras Izrayèl yo ki pèdi.
むしろ,イスラエルの家の失われた羊のところに行きなさい。
7 Sou tout wout nou, bay mesaj sa a: Gouvènman Wa ki nan syèl la prèt pou rive.
行くときには,『天の王国は近づいた!』と宣教しなさい。
8 Geri moun ki malad. Fè moun mouri yo leve. Geri moun ki malad ak lalèp. Chase move lespri yo. Se gratis nou resevwa, se gratis tou pou nou bay.
病気の人たちをいやし,らい病の人たちを清め,悪霊たちを追い出しなさい。あなた方はただで受けたのだから,ただで与えなさい。
9 Pa pran ni lò, ni lajan, ni kòb kwiv mete nan pòch nou.
財布の中に金も銀も真ちゅうも入れて行ってはいけない。
10 Nou pa bezwen pote sak pou vwayaj la. Pa mete de rad sou nou, pa pran ni soulye, ni baton. Paske, yon travayè merite pou yo ba l' manje.
旅のための袋も,二枚の上着も,履物も,つえも持って行ってはいけない。働き人は自分の食物を受けるに値するからだ。
11 Lè nou rive nan yon lavil, osinon nan yon ti bouk, mande si gen moun ki vle resevwa nou. Rete lakay li jouk lè nou pati.
あなた方の入るどの町や村でも,ふさわしい人を見つけ出して,旅立つまではそこにとどまりなさい。
12 Lè n'ap antre nan kay la, n'a di: Benediksyon Bondye sou kay la.
その家の中に入るときには,家の者たちにあいさつをしなさい。
13 Si moun nan kay la resevwa nou, benediksyon nou an va desann sou li. Men, si l' pa vle resevwa nou, benediksyon an va tounen vin jwenn nou.
その家がふさわしいなら,あなた方の平安をその上に臨ませ,ふさわしくないなら,あなた方の平安をあなた方のもとに戻らせなさい。
14 Si yo pa vle resevwa nou, si yo pa vle koute pawòl nou, soti nan kay la, osinon nan lavil la, al fè wout nou. Souke pousyè pye nou.
だれかがあなた方を受け入れず,あなた方の言葉に耳を傾けないなら,その家や町から出発する時に,あなた方の両足からちりを払い落としなさい。
15 Sa m'ap di nou la a, se vre wi: Jou jijman an, y'ap peni moun lavil sa a pi rèd pase moun Sòdòm ak moun Gomò.
本当にはっきりとあなた方に告げる。裁きの日には,ソドムとゴモラの地のほうがその町よりは耐えやすいだろう。
16 Gade, mesye! M'ap voye nou tankou mouton nan mitan chen mawon. Se sak fè, se pou nou sou prigad nou tankou pentad, se pou nou inonsan tankou pijon.
「見よ,わたしはあなた方を,オオカミのただ中の羊のように遣わす。だから,蛇のように賢く,ハトのように純真でありなさい。
17 Pran prekosyon nou ak tout moun; paske y'a trennen nou devan tribinal, y'a bat nou ak kout fwèt nan sinagòg yo.
また,人々に用心しなさい。彼らはあなた方を地方法廷に引き渡し,その会堂であなた方をむち打つだろう。
18 y'a fè nou konparèt devan chèf gouvènman ak devan wa poutèt mwen, pou nou kapab sèvi m' temwen devan yo ak devan moun lòt nasyon yo.
いやそれどころか,あなた方はわたしのために総督たちや王たちの前に連れ出されることになる。彼らと異邦人たちに対する証言のためだ。
19 Men, lè y'a mennen nou nan tribinal, pa bat kò nou chache sa n'a gen pou n' di, ni jan n'a gen pou n' pale. Lè lè a va rive, Bondye va mete nan bouch nou sa n'a gen pou n' di.
だが,人々があなた方を引き渡す時,どのように,あるいは何を言おうかと思い煩ってはいけない。言うべきことは,その時にあなた方に与えられるからだ。
20 Paske, se pa nou menm ki va pale, men se Lespri Papa nou an ki va mete pawòl nan bouch nou.
語っているのはあなた方ではなく,あなた方の内で語るあなた方の父の霊なのだ。
21 Frè va denonse frè pou fè touye li. Papa va denonse pitit. Pitit va leve kont papa ak manman pou fè touye yo.
「兄弟は兄弟を,父は子供を死に引き渡すだろう。子供たちは両親に敵対して立ち上がり,彼らを死に至らせるだろう。
22 Tout moun pral rayi nou poutèt mwen. Men, moun ki va kenbe fèm jouk sa kaba, se yo ki va sove.
あなた方はわたしの名のゆえにすべての者たちから憎まれるだろう。だが,最後まで耐え忍ぶ者は救われるだろう。
23 Lè y'a pèsekite nou nan yon lavil, sove ale nan yon lòt. Sa m'ap di nou la a, se vre wi: Moun Bondye voye nan lachè a va gen tan vini anvan n'a fin mache nan tout lavil ki nan peyi Izrayèl la.
また,人々があなた方をある町で迫害するときには,次の町へ逃げなさい。本当にはっきりとあなた方に告げるが,あなた方は人の子が来るまでにイスラエルの町々を回り終えることはないだろう。
24 Yon elèv pa pi fò pase mèt li. Nitou, yon domestik pa pi grannèg pase patwon li.
「弟子はその教師より上ではなく,召使いはその主人より上ではない。
25 Si yon elèv rive fò tankou mèt li, sa kont pou li; si yon domestik rive tankou patwon li, sa kont pou li. Si yo rele mèt kay la Bèlzeboul, se pa lòt moun nan kay la yo p'ap bay pi move non toujou!
弟子はその教師のようになれば十分であり,召使いはその主人のようになれば十分だ。人々が家の主人をベエルゼブルと呼んだのであれば,ましてその家の者たちをどんなにか悪く言うだろう!
26 Se sak fè nou pa bezwen pè pesonn. Pa gen anyen ki kache ki p'ap dekouvri yon lè. Nanpwen sekrè ki p'ap devwale.
だから,彼らを恐れてはいけない。覆われているもので明らかにされないものはなく,隠されているもので知られないものはないからだ。
27 Tou sa m'ap di nou nan fènwa, nou menm repete l' gwo lajounen. Tou sa yo di nou nan zòrèy, mache bay li nan tout kalfou.
わたしがあなた方に闇の中で告げることを,光の中で話しなさい。また,耳もとでささやかれて聞くことを,屋上で宣明しなさい。
28 Nou pa bezwen pè moun ki kapab touye kò nou, men ki pa kapab touye nanm nou. Se Bondye pou nou pè pito, paske li menm li kapab detwi nanm nou ansanm ak tout kò nou nan lanfè. (Geenna )
体を殺しても,魂を殺すことのできない者たちを恐れてはいけない。むしろ,魂も体も共にゲヘナで滅ぼすことのできる方を恐れなさい。 (Geenna )
29 Eske yo pa vann ti zwazo de pou senk kòb? Malgre sa, pa gen yon sèl ki tonbe atè san Papa nou pa konnen.
「二羽のスズメは一アサリオンで売られているではないか。あなた方の父のご意志によらなければ,その一羽も地面に落ちることはない。
30 Pou nou menm menm, ata grenn cheve nan tèt nou, yo tout konte.
ところが,あなた方の髪の毛さえも,みな数えられている。
31 Se sak fè, nou pa bezwen pè menm: nou vo pi plis pase anpil ti zwazo.
だから恐れるな。あなた方はたくさんのスズメよりも価値があるのだ。
32 Moun ki va kanpe pou mwen devan lèzòm, mwen menm tou, m'a kanpe pou li devan Papa m' ki nan syèl la.
それで,人々の前でわたしのことを告白する者はみな,わたしも天におられるわたしの父の前でその者のことを告白するだろう。
33 Men tou, moun ki va kanpe devan lèzòm pou di li pa konnen m', mwen menm tou, m'a kanpe devan Papa m' ki nan syèl la, m'a di mwen pa konnen l'.
だが,人々の前でわたしのことを否認する者は,わたしも天におられるわたしの父の前でその者のことを否認するだろう。
34 Pa mete nan tèt nou se lapè mwen vin mete sou latè; mwen pa vin mete lapè, men mwen vin mete divizyon.
「わたしが地上に平和をもたらすために来たと考えてはいけない。平和ではなく,剣をもたらすために来たのだ。
35 Mwen vin mete divizyon ant pitit gason ak papa yo, ant pitit fi ak manman yo, ant bèlfi ak bèlmè yo.
わたしは人をその父と,娘をその母と,嫁をそのしゅうとめと争わせるために来たからだ。
36 Se pwòp fanmi nou ki va pi gwo lènmi nou.
人の敵は自分の家の者たちだろう。
37 Moun ki renmen papa l' osinon manman l' plis pase m' pa kapab moun pa m'. Moun ki renmen pitit gason l' osinon pitit fi l' plis pase m' pa kapab moun pa m'.
わたし以上に父や母を愛する者は,わたしにふさわしくない。また,わたし以上に息子や娘を愛する者は,わたしにふさわしくない。
38 Moun ki pa pran kwa l' pou l' swiv mwen, li pa kapab moun pa m' non plis.
自分の十字架を取り上げてわたしの後に従わない者は,わたしにふさわしくない。
39 Moun k'ap chache asire lavi l' va pèdi li. Men, moun ki va pèdi lavi l' poutèt mwen va jwenn li ankò.
自分の命を見いだす者はそれを失い,わたしのために自分の命を失う者はそれを見いだすだろう。
40 Moun ki resevwa nou, se mwen menm li resevwa. Moun ki resevwa mwen, li resevwa moun ki voye m' lan tou.
あなた方を受け入れる者は,わたしを受け入れるのだ。そして,わたしを受け入れる者は,わたしを遣わした方を受け入れるのだ。
41 Moun ki resevwa yon pwofèt Bondye paske se pwofèt Bondye li ye, moun sa a va resevwa rekonpans yo bay yon pwofèt. Moun ki resevwa yon nonm k'ap mache dwat devan Bondye paske se yon moun dwat li ye, moun sa a va resevwa rekonpans yo bay yon moun k'ap mache dwat.
預言者という名のゆえに預言者を受け入れる者は,預言者の報いを受けるだろう。また,義人という名のゆえに義人を受け入れる者は,義人の報いを受けるだろう。
42 Sa m'ap di nou la a, se vre wi: Nenpòt moun ki va bay yonn nan ti piti sa yo menm yon gode dlo frèt paske se disip mwen li ye, moun sa a p'ap pèdi rekonpans li.
弟子という名のゆえにこれら小さな者の一人に一杯の水を与える者については,本当にはっきりとあなた方に告げるが,彼はその報いを決して失わないだろう」 。