< Mak 12 >

1 Apre sa, Jezi pran rakonte yo yon parabòl. -Vwala, se yon nonm ki te plante yon jaden rezen. Li fèmen l' ak yon lantouraj, li fouye yon basen pou kraze rezen yo, li bati yon kay pou moun k'ap veye jaden an. Apre sa, li antann li avèk kèk moun ki pou okipe jaden an pou li. Li pati, li al nan vwayaj.
耶稣又开始用比喻故事向他们讲述:“一个人有个葡萄园,他在四面围上篱笆,挖了一个压酒池,盖了一座瞭望台,租给几名农户后就远行去了。
2 Lè sezon rekòt la rive, li voye yon domestik bò kote moun ki t'ap okipe jaden an pou li. Li te voye chache pòsyon pa l' nan rekòt rezen an nan men yo.
丰收时节,这位园主派了一名仆人到农户那里,收取园子里的一部分葡萄。
3 Yo mete men sou domestik la, yo bat li byen bat, epi yo voye l' tounen bay mèt jaden an san yo pa ba l' anyen.
但农户却把这个仆人抓起来打了一顿,让他空手而归。
4 Mèt jaden an voye yon lòt domestik bò kote yo ankò. Fwa sa a menm, yo bat li nan tèt ase, epi yo joure l' byen joure.
园主又派一个仆人过去,农户们打伤了他的头,还侮辱他。
5 Mèt jaden an voye yon twazyèm domestik, yo touye sa a. Li voye anpil lòt ankò: gen sa yo bat, gen sa yo touye.
园主再派一人,这次农户直接把他杀死。之后派去了许多仆人,有的被他们打伤,有的被他们杀掉。
6 Sèl moun mèt jaden an te rete pou l' te voye, se pitit gason li te renmen anpil la. Li voye l' an dènye bò kote yo. Li t'ap di nan kè l': Omwens y'a gen respè pou gason m' lan.
最后,园主派自己的孩子过去,心想说:‘他们总是会尊敬我的儿子吧。’
7 Men, kiltivatè yo yonn di lòt: Men eritye a. Ann mete tèt nou ansanm. Ann touye l', konsa jaden an va vin pou nou.
但农户们却彼此商量:‘这人会继承园主的产业,如果我们杀了他,产业就是我们的了。’
8 Yo mete men sou li, yo touye l', epi yo jete kò a deyò lòt bò jaden an.
他们于是抓住园主的儿子把他杀掉,扔到葡萄园外。
9 Bon! Kisa mèt jaden an gen pou l' fè ankò? La vini, la fè touye tout kiltivatè yo, epi la bay lòt moun jaden rezen an.
那么,葡萄园主该怎么办?他会跑来杀掉这些农户,把葡萄园租给别人。
10 Eske nou pa li pawòl ki ekri a? Mwen sèten nou li l' deja: Wòch moun ki t'ap bati yo te voye jete a, se li menm ki tounen wòch ki kenbe kay la.
你们应该念过那段经文:‘建筑工人丢弃的石头,会成为房子的基石。’
11 Sa se travay Mèt la. Se bèl bagay pou nou wè sa.
这来自于主,在我们看来就是奇迹!”
12 Chèf jwif yo t'ap chache mete men sou li, paske yo te konnen byen se pou yo Jezi te di parabòl sa a. Men, yo te pè mas pèp la. Yo kite l', y' al fè wout yo.
那几名犹太领袖知道,耶稣的比喻就是针对他们,于是想要捉拿他,但因为害怕民众,只好离开了。
13 Yo te voye kèk farizyen ansanm ak kèk nan patizan Ewòd yo bò kot Jezi pou wè si yo te ka pran yon pawòl nan bouch li pou akize li.
后来,他们派了几名法利赛人和希律的支持者到耶稣那里去,想从他的话语中找出把柄陷害他。
14 Yo vin di l' konsa: -Mèt, nou konnen ou se moun ki kare, ou pa pè pesonn, paske ou pa gade sou figi moun. Men, ou moutre chemen Bondye a jan li ye a. Manyè di nou: èske lalwa pèmèt nou peye Seza lajan kontribisyon an? Eske nou dwe peye li? Wi ou non?
他们过来之后说:“老师,我们知道你为人诚实,从不在乎别人的认可,因为你无畏权势地位,只依据真理讲述上帝之道。那么请问,向凯撒纳税是否正确?
15 Men Jezi te konnen yo gen lòt lide dèyè tèt yo; li reponn yo: -Pouki n'ap chache pran m' nan pèlen konsa? Pote yon pyès lajan ban mwen pou m' gade yon bagay.
我们是该交税呢还是拒绝?” 耶稣看出他们的虚伪,就对他们说:“为何要试探我?拿个银币给我,我来看看。”
16 Yo pote yon pyès lajan ba li. Jezi mande yo: -Pòtre ki moun ak non ki moun ki sou pyès lajan an? Yo reponn li: -Se pòtre Seza ak non Seza.
于是他们拿来一个银币。耶稣问:“这上面是谁的头像,谁的刻字?”他们回答他:“凯撒。”
17 Lè sa a, li di yo: -Bay Seza sa ki pou Seza, bay Bondye sa ki pou Bondye. Pawòl sa a te fè yo pi sezi ankò.
耶稣说:“是凯撒的就应属于凯撒,是上帝的就应属于上帝。”这番话让那些人感到很震惊。
18 Sadiseyen yo se yon gwoup jwif ki di moun mouri pa leve. Yo vin bò kot Jezi ak yon keksyon. Yo di l' konsa:
撒都该人向来不相信复活一事,他们来到耶稣那里,问他:
19 -Mèt, Moyiz te ekri lòd sa a ban nou: Yon nonm ki gen frè, si l' mouri kite madanm li san pitit, frè a gen pou l' marye avèk madanm defen an pou li sa fè pitit pou frè l' ki mouri a.
“老师,摩西曾写道:如果一个男人死了,留下妻子,但没有儿女,他弟弟就应当娶他的妻子,为哥哥留后。
20 Se konsa, te gen sèt frè. Premye a marye, li mouri san l' pa kite pitit.
从前有兄弟七人,老大娶了妻子后死了,没有留下子嗣;
21 Dezyèm lan marye avèk vèv la. Li mouri tou san l' pa kite pitit. Menm bagay la rive twazyèm lan tou.
老二娶了这寡妇,没等到生下孩子也死了;第三个也是这样。
22 Konsa konsa, tout sèt frè yo marye ak fanm lan epi yo yonn pa kite pitit. Apre yo tout fin mouri, li menm tou fanm lan mouri.
事实上,那七个兄弟都和她结过婚,但都没等留下孩子就死了,最后那女人也死了。
23 Lè mò yo va gen pou yo leve, madanm kilès nan yo li pral ye la a, paske li te madanm tout sèt frè yo?
到了复活之时,如果他们都复活,她算是谁的妻子呢?因为七个人都娶过她。”
24 Jezi reponn yo: -Nou nan lerè wi. M'ap di nou poukisa: Nou pa konprann sa ki ekri a, nou pa konnen pouvwa Bondye.
耶稣对他们说:“你们错了,因为你们根本不理解经文的意思,也不知道上帝的力量。
25 Lè mò yo va gen pou yo leve, fanm ak gason pa nan marye ankò. Tout moun pral viv tankou zanj Bondye nan syèl la.
因为人死后复活,将不娶不嫁,而是如天国的天使一样。
26 Pou keksyon mò yo k'ap leve vivan ankò a, èske nou pa li nan Liv Moyiz la sa Bondye te di l' bò touf bwa a: Mwen se Bondye Abraram, Bondye Izarak, Bondye Jakòb?
关于死人复活的问题,摩西讲过一个关于荆棘的故事,上帝对摩西说:‘我是亚伯拉罕的上帝,以撒的上帝,雅各的上帝。’你们没看过这个故事吗?
27 Bondye se Bondye moun vivan li ye, li pa Bondye moun mouri. Nou wè nou nan lerè anpil, pa vre?
他不是死人的上帝,而是活人的上帝。你们真是大错特错!”
28 Yonn nan dirèktè lalwa yo te tande jan yo t'ap diskite. Li wè Jezi te byen reponn sadiseyen yo. Lè sa a, li pwoche bò kote l', li mande li: -Kilès nan tout kòmandman yo ki pi konsekan an?
一个宗教老师走过来,听他们的辩论。他意识到耶稣给出了好的回答,于是就问:“诫命中哪一条最重要?”
29 Jezi reponn li: -Men kòmandman ki pi konsekan an: Koute, nou menm pèp Izrayèl: Mèt la, Bondye nou, se li ki sèl Mèt la.
耶稣回答:“最重要的是:‘以色列啊,请听好!主,我们的上帝,我们唯一的主。
30 Se pou ou renmen Mèt la, Bondye ou, avèk tout kè ou, avèk tout nanm ou, avèk tout lide ou, avèk tout fòs ou.
你要全心、全性、全意、全力地爱主,爱你的上帝。’
31 Men dezyèm kòmandman an: Se pou ou renmen frè parèy ou tankou ou renmen pwòp tèt pa ou. Pa gen lòt kòmandman ki pi konsekan pase sa yo.
第二重要的是:‘要爱人如己’。再没有哪条诫命比这两条更重要。”
32 Lè sa a, dirèktè lalwa a di li: -Se sa menm, Mèt. Sa ou di a se vre. Met nou an se sèl Bondye ki genyen. Pa gen lòt pase li.
那位宗教老师对耶稣说:“老师,你说的很对,上帝是唯一的,除了他以外别无他人。
33 Jan ou di a, se pou nou renmen l' ak tout kè nou, tout lespri nou, tout fòs nou, epi se pou nou renmen frè parèy nou tankou nou renmen pwòp tèt pa nou. Sa pi bon lontan pase tout ofrann n'ap boule pou Bondye ansanm ak tout lòt bèt n'ap ofri pou touye pou li.
我们要全心、全意、全力地爱他,要爱人如己,这比各种仪式和祭物好多了。”
34 Jezi wè nonm lan te fè l' yon repons moun ki gen konprann, lè sa a li di li: -Ou menm, ou pa lwen peyi kote Bondye Wa a non. Apre sa, pesonn pa t' gen odas poze l' keksyon ankò.
耶稣见他回答得很睿智,便说:“你距离上帝之国不远了。”从此之后,再也没有人敢向耶稣提问。
35 Pandan Jezi t'ap moutre moun yo anpil bagay nan tanp lan, li di yo: -Ki jan dirèktè lalwa yo fè di Kris la se pitit pitit David li ye?
耶稣在圣殿内讲道。他问:“宗教老师如何讲述基督是大卫的子孙呢?
36 Poutan, men sa David te di (se Sentespri menm ki te fè l' di l'): Bondye te di Seyè mwen an: Chita la sou bò dwat mwen, jouk tan mwen fè lènmi ou yo tounen yon ti ban pou lonje pye ou.
由于大卫曾被圣灵感召,他便声称,主对我主说:‘你坐在我的右边,等我把你的仇敌放在你的脚下。’
37 Si David rele Kris la Seyè, ki jan pou Kris la ta ka pitit pitit David? Yon pakèt moun t'ap koute Jezi avèk plezi.
由于大卫让别人称其为主,他又怎么会是大卫的子孙呢?”民众对耶稣的这番话感到非常满意。
38 Nan sa li t'ap moutre moun yo, li di yo konsa: -Pran prekosyon nou avèk dirèktè lalwa sa yo. Yo renmen pwonmennen avèk wòb long yo, yo renmen moun di yo bonjou jouk atè lè yo sou plas piblik.
耶稣继续教导大家,说:“你们要提防那些宗教老师,他们喜欢穿长袍走来走去,喜欢人们在集市中向他们问安,
39 Lè y' al nan sinagòg, yo chita kote pou tout moun wè yo. Nan resepsyon yo chache pi bon plas la.
喜欢在会堂中位于高位,喜欢成为筵席上的首座。
40 Se piye y'ap piye malerèz yo, an menm tan y'ap plede fè lapriyè byen long pou parèt pi bon. Kondannasyon yo pral pi rèd.
他们欺骗寡妇的财产,进行冗长的祷告伪装自己。这些人在审判中必受更重的刑罚。”
41 Apre sa, Jezi te chita vizaviz ak bwat kote yo mete ofrann nan tanp lan. Li t'ap gade moun yo ap mete lajan ladan li. Plizyè moun rich t'ap mete anpil lajan.
耶稣坐在捐款箱面前,看着人们将钱币交上来。很多富人都交上来大量的钱财,
42 Yon pòv vèv vin rive tou; li mete de ti kòb ki pa t' menm fè mwatye senk kòb.
然后一个穷寡妇走来,投入两枚小钱。
43 Lè sa a Jezi rele disip li yo, li di yo; -Sa m'ap di nou la a, se vre wi: Pòv vèv sa a bay plis pase tout moun ki mete ofrann nan bwat la.
耶稣把门徒叫过来,对他们说:“告诉你们实话,这穷寡妇投入国库的,远比其他人投的还多。
44 Paske, tout moun sa yo mete sa yo pa bezwen; men li menm, nan tout mizè li, li bay tou sa l' te genyen, tout sa l' te gen pou l' viv.
因为其他人都是拿出自己一部分财富,她却把自己赖以生存的钱都交上去了。”

< Mak 12 >