< Lik 18 >

1 Jezi rakonte yo parabòl sa a pou l' te moutre yo nesesite pou yo toujou lapriyè san yo pa janm dekouraje:
为了鼓励大家始终进行祈祷,不可灰心,耶稣对他们讲了一个故事。
2 Vwala, se te yon jij ki te rete nan yon lavil; li pa t' pè Bondye ni li pa t' respekte pesonn.
他说:“从前在一座城中有一个法官,不敬重上帝,也不关心其他人。
3 Nan menm lavil sa a, te gen yon vèv ki te konn vin bò kot jij la. Vèv la te toujou ap di li: Rann mwen jistis kont moun ki nan kont avè m' lan non.
城里有一个寡妇常常来到他那里,对他说:‘求你为我的敌人给出公正评判!’
4 Pandan lontan jij la te refize fè sa pou li. Men, yon lè li di nan kè l': Se vre, mwen pa pè Bondye, ni mwen pa rete ak moun.
法官一开始并不想做这件事,但后来转念一想:‘虽然我不敬重上帝,也不关心其他人,
5 Men, fanm sa a ap plede nwi mwen. M'ap rann li jistis, konsa la sispann anbete mwen.
但这寡妇太烦人,我就给她想要的判决吧,这样她就不会不断地来烦我了。’
6 Jezi di: Nou tande sa move jij la di!
主说:这是个不正义的法官,但听听他说的话。”
7 Bon! Eske Bondye pa ta regle zafè pitit li yo, moun li menm li chwazi yo, lè y'ap rele nan pye l' lajounen kou lannwit? Eske l'ap pran anpil tan pou l' ede yo?
“你没发现吗?上帝所选的子民如果日夜向上帝哭求,上帝就会让其获得公道吗?上帝怎么会让他们等待呢?
8 M'ap di nou sa: L'ap regle zafè yo vit vit. Men, lè Moun Bondye voye nan lachè a va vini, èske la jwenn moun ki gen konfyans nan Bondye ankò sou latè?
不会的,我告诉你们,他会很快主持正义。但人子到来之际,他在这世上还能找到信他的人吗?”
9 Jezi di parabòl sa a pou moun ki te kwè yo bon devan Bondye epi ki t'ap meprize lòt moun:
耶稣还向那些自诩正义、轻视他人的人讲了一个故事。
10 Dezòm moute nan tanp lan al lapriyè. Yonn te yon farizyen, lòt la yon pèseptè kontribisyon.
“有两个人到神庙祷告,一个是法利赛人,一个是税吏。
11 Farizyen an te kanpe apa, li t'ap lapriyè konsa: Bondye, m'ap di ou mèsi dapre mwen pa vòlò, ni visye, ni adiltè tankou lòt yo; mèsi dapre mwen pa tankou pèseptè kontribisyon sa a.
法利赛人站着为自己祷告:‘上帝啊,感谢你让我和其他人不一样,我不欺骗,不犯罪,不奸淫,甚至不像这个税吏。
12 Chak senmenn mwen pase de jou ap fè jèn, mwen bay ladim nan tou sa mwen genyen.
我一个星期禁食两次,将收入的十分之一奉献给你。’
13 Pèseptè kontribisyon an menm te rete dèyè, li pa t' menm gen kouraj leve je l' nan syèl; li t'ap bat lestonmak li, li t'ap di: Bondye, gen pitye pou mwen ki fè anpil peche.
但税吏站在远处,甚至不敢抬头看天,只是捶胸祷告:‘上帝啊,可怜我这个罪人!’
14 Lè sa a, Jezi di yo: M'ap di nou sa, se pa farizyen an non, men se pèseptè kontribisyon an ki tounen lakay li ak padon Bondye. Paske, yon moun ki vle leve tèt li, y'a desann li, yon moun ki desann tèt li, y'a leve li.
我告诉你们吧,上帝会看到这税吏是正确的,但不会看到另一个人。因为高抬自己的人必会被贬低,保持谦卑的人必会被抬高。”
15 Yo te mennen ata tibebe bay Jezi pou l' te mete men sou tèt yo. Lè disip yo wè sa, yo t'ap di moun yo pa fè sa.
有人抱着婴孩来到耶稣面前,请他祝福。门徒见状就想要制止他们。
16 Men, Jezi rele timoun yo vin jwenn li, li di: Kite timoun yo vin jwenn mwen. Pa anpeche yo vini, paske peyi kote Bondye Wa a, se pou tout moun ki tankou timoun sa yo li ye.
耶稣却让他们把婴儿抱过来,说:“让小孩子到我这里来,不要制止他们,因为上帝之国就属于他们这样的人。
17 Sa m'ap di nou la a, se vre wi: si yon moun pa asepte otorite Bondye a tankou yon timoun, li p'ap janm mete pye l' nan peyi kote Bondye Wa a.
实话告诉你们,如果不能像小孩子一样接受上帝之国,你就永远都无法走进。”
18 Yonn nan chèf jwif yo mande Jezi: Bon Mèt, kisa pou m' fè pou m' resevwa lavi ki p'ap janm fini an? (aiōnios g166)
有一个长官来到耶稣面前,问他:“良善的老师,我做什么才可以获得永生?” (aiōnios g166)
19 Jezi di li: Poukisa ou rele m' bon? Se yon sèl bon ki genyen, se Bondye.
耶稣对他说:“你为何称我良善?除了上帝以外,无人为尊。
20 Ou konn kòmandman yo: Piga ou fè adiltè, piga ou touye moun, piga ou vòlò, piga ou fè manti sou moun, respekte papa ou ak manman ou.
你知道那条诫命讲着:不可奸淫,不可杀人,不可偷盗,不可作假证,当孝敬父母。”
21 Nonm lan reponn: Mwen swiv tout bagay sa yo depi m' te tikatkat.
那男人回答:“我从小就遵守这一切。”
22 Lè Jezi tande sa, li di l': Ou manke yon bagay toujou: vann tou sa ou genyen, separe lajan an bay pòv. Apre sa, wa gen yon richès nan syèl la. Epi vin swiv mwen.
耶稣听了便说:“但你还少做了一件事:把你拥有的一切都卖掉,分给穷人,你就会在天国拥有财富,然后来跟从我。”
23 Men, pawòl sa a te fè nonm lan lapenn anpil paske li te gen anpil byen.
但那人听了这番话,立刻感到情绪低落,因为他非常富有。
24 Jezi wè jan sa te fè nonm lan lapenn, li di konsa: Sa ap difisil nèt pou moun rich antre nan peyi kote Bondye Wa a.
耶稣见他这样的反应,就说:“富有之人要进上帝之国,很难!
25 L'ap pi fasil pou gwo bèt yo rele chamo a pase nan je yon zegwi pase pou yon rich antre nan peyi kote Bondye Wa a.
有钱人进上帝之国,要比让骆驼穿过针眼还困难。”
26 Moun ki t'ap koute l' yo di l': Nan kondisyon sa a, ki moun ki ka sove?
听到这番话,大家就问:“那谁可以获得拯救呢?”
27 Jezi reponn yo: Sa lèzòm pa ka fè, Bondye ka fè li.
耶稣说:“人类做不到的,上帝却能。”
28 Lè sa a, Pyè di l': Tande, men nou kite tou sa nou te genyen pou nou swiv ou.
彼得说:“我们已舍弃所有跟从你!”
29 Jezi di yo: Sa m'ap di nou la a, se vre wi: Nenpòt moun ki kite kay li, osinon madanm li, osinon frè l', osinon papa l' ak manman l', osinon pitit li poutèt peyi kote Bondye Wa a,
耶稣说:“实话告诉你们,人为了上帝之国放弃房屋、妻子、兄弟、父母或儿女,
30 moun sa a gen pou l' resevwa plis pase sa depi nan tan sa a, epi nan tan k'ap vini apre sa a li gen pou l' resevwa lavi ki p'ap janm fini an. (aiōn g165, aiōnios g166)
得到的要比今世多几倍,来世还会获得永生。” (aiōn g165, aiōnios g166)
31 Jezi pran douz disip yo apa, li di yo: Tande, men n'ap moute Jerizalèm kote tou sa pwofèt yo te ekri sou Moun Bondye voye nan lachè a pral rive.
耶稣把十二门徒带到一边,对他们说:“我们现在去耶路撒冷,先知所写的一切,即将在人子身上成真。
32 Yo pral lage l' nan men moun lòt nasyon yo, y'a pase l' nan rizib, y'a joure l', y'a krache sou li.
他将被交给异族人,被嘲笑、被凌辱,人们会向他吐唾沫,
33 Apre sa, y'a bat li byen bat, y'a touye l'; men sou twa jou la leve soti vivan nan lanmò.
他们会鞭打他,然后杀害他,但他会在第三日复活。”
34 Men, disip yo pa t' konprann anyen nan sa; sans pawòl la te kache pou yo, yo pa t' kapab konnen sa Jezi t'ap di yo konsa.
但门徒们并不明白耶稣这番话的意思,没有理解这句话的真意。
35 Lè sa a, Jezi te prèt pou antre Jeriko; te gen yon nonm avèg chita bò chemen an ki t'ap mande charite.
耶稣快走到耶利哥的时候,一个盲人坐在路旁乞讨。
36 Lè l' tande foul moun yo ap pase, li mande sak genyen.
听见人群经过,他便问发生了什么事。
37 Yo di li: Se Jezi, moun Nazarèt la, k'ap pase.
众人告诉他,“拿撒勒人耶稣正从这里走过。”
38 Li pran rele: Jezi, pitit David la, pitye pou mwen.
于是他喊道:“大卫的子孙耶稣啊,可怜可怜我吧!”
39 Moun ki t'ap mache devan yo t'ap kouri dèyè l' pou te fè l' pe bouch li. Men, li t'ap rele pi rèd: Pitit David la, pitye pou mwen.
走在前面的人制止他喊叫,让他保持安静,但他更大声地喊叫:“大卫的子孙,可怜我吧!”
40 Jezi rete, li bay lòd pou yo mennen l' ba li. Lè avèg la pwoche, Jezi mande li:
耶稣停下来,让他们把盲人带过来。待他走近,耶稣就问他:
41 Kisa ou vle m' fè pou ou? Li reponn: Mèt, fè m' wè ankò.
“你要我为你做什么?”盲人说:“主啊,求你让我看到!”
42 Epi Jezi di li: Wè non. Se konfyans ou nan Bondye ki geri ou.
耶稣说:“那就看见!你对我的信任,让你痊愈了。”
43 Menm lè a, avèg la wè. Apre sa, li t'ap swiv Jezi. Li t'ap fè lwanj Bondye. Lè pèp la wè sa, yo tout pran fè lwanj Bondye tou.
盲人立刻看见了,于是就跟随耶稣,赞颂上帝。众人见此也纷纷赞美上帝。

< Lik 18 >