< Travay 16 >
1 Apre sa, Pòl ale lavil Dèb epi l' rive lavil List. Nan List te gen yon disip yo rele Timote. Manman l' te yon jwif ki te kwè nan Jezi tou, men papa l' te yon moun peyi Lagrès.
तब ऊ दिरबे अऊर लुस्रा म भी गयो। उत तीमुथियुस नाम को एक चेला होतो, जो कोयी विश्वासी यहूदिनी को बेटा होतो, पर ओको बाप यूनानी होतो।
2 Frè ki t'ap viv nan List ak Ikoniòm yo te bay bon rapò pou Timote.
ऊ लुस्रा अऊर इकुनियुम को भाऊ म अच्छो होतो।
3 Pòl te vle mennen l' avèk li. Li pran l', li sikonsi l' paske tout jwif ki te nan peyi a te konnen papa Timote te grèk.
पौलुस की इच्छा होती कि ऊ ओको संग चले; अऊर जो यहूदी लोग उन जागा म होतो उन्को वजह ओन ओको खतना करयो, कहालीकि हि सब जानत होतो, कि ओको बाप गैरयहूदी होतो।
4 Nan tout lavil kote yo pase yo te mete disip yo an konesans desizyon apòt yo ak ansyen yo te pran lavil Jerizalèm, yo t'ap mande yo pou yo te soumèt devan desizyon an.
अऊर नगर नगर जातो हुयो हि उन विधियों ख जो यरूशलेम को प्रेरितों अऊर बुजूर्गों न ठहरायी होती, मानन लायी उन्ख पहुंचावत जात होतो।
5 Tout legliz yo t'ap vin pi fèm nan lafwa, chak jou yo t'ap gen plis moun toujou.
यो तरह मण्डली विश्वास म मजबूत होत गयी अऊर संख्या म हर दिन बढ़ती गयी।
6 Sentespri pa t' kite Pòl ak Timote al anonse pawòl Bondye a nan pwovens Lazi a. Se sak fè yo te pase nan zòn Friji ak zòn Galasi san rete.
हि फ्रूगिया अऊर गलातिया प्रदेशों म सी होय क गयो, कहालीकि पवित्र आत्मा न उन्ख आसिया म वचन सुनावन सी मना करयो।
7 Lè yo rive toupre lavil Mizi, yo te vle ale Bitini, men Lespri Jezi a pa t' pèmèt yo fè sa.
उन्न मूसिया को जवर पहुंच क, बितूनिया म जानो चाह्यो; पर यीशु की आत्मा न उन्ख जान नहीं दियो।
8 Yo pase nan Mizi san rete, yo desann lavil Twoas.
येकोलायी हि मूसिया सी होय क त्रोआस म आयो।
9 Nan mitan lannwit, Pòl fè yon vizyon: li wè yon nonm ki te soti peyi Masedwan kanpe devan l' ki t'ap di li: Tanpri, vin nan peyi Masedwan, vin pote nou sekou.
उत पौलुस न रात ख एक दर्शन देख्यो कि एक मकिदुनिया को पुरुष खड़ो भयो ओको सी बिनती कर क् कह्य रह्यो हय, “पार उतर क मकिदुनिया म आव, अऊर हमरी मदत कर।”
10 Apre Pòl te fè vizyon sa a, lamenm nou chache pou n' ale peyi Masedwan. Nou te sèten se Bondye menm ki te rele nou pou n' te al pote bon nouvèl la bay moun ki nan peyi sa a.
ओको यो दर्शन देखतच हम न तुरतच मकिदुनिया जानो चाह्यो, यो समझ क कि परमेश्वर न हम्ख उन्ख सुसमाचार सुनावन लायी बुलायो हय।
11 Nou pran batiman lavil Twoas, nou fè vwal tou dwat pou lil Samotras. Apre yon jou, nou rive lavil Neapolis.
येकोलायी त्रोआस सी जहाज खोल क हम सीधो सुमात्राके अऊर दूसरों दिन नियापुलिस म आयो।
12 Antan nou la, n' al lavil Filip, premye lavil nan distrik Masedwan lan: Se te yonn nan koloni sou zòd lavil Wòm yo. Nou pase plizyè jou nan lavil sa a.
उत सी हम फिलिप्पी पहुंच्यो, जो मकिदुनिया राज्य को मुख्य नगर अऊर रोमियों की बस्ती आय; अऊर हम ऊ नगर म कुछ दिन तक रह्यो।
13 Jou repo a, nou soti, n' al lòt bò pòtay lavil la bò larivyè a. Nou t'ap chache kote jwif yo te konn lapriyè a. Nou chita, nou t'ap pale ak fanm ki te sanble la yo.
आराम को दिन हम नगर की द्वार को बाहेर नदी को किनार यो समझ क गयो कि उत प्रार्थना करन की जागा होना, अऊर बैठ क उन बाईयों सी जो जमा भयी होती, बाते करन लग्यो।
14 Yonn ladan yo te rele Lidi. Se te moun lavil Tiyati, yon machann bèl twal koulè wouj yo vann byen chè a. Li te konvèti nan relijyon jwif yo. Li t'ap koute nou. Seyè a louvri lespri l' pou l' te swiv tou sa Pòl t'ap di.
लुदिया नाम की थुआतीरा नगर की जामुनी कपड़ा बेचन वाली एक भक्त बाई सुन रही होती। प्रभु न ओको मन खोल्यो कि वा पौलुस की बातों पर मन लगायो।
15 Li resevwa batèm, li menm ansanm ak tout fanmi li. Apre sa, li envite nou vin lakay li. Li di nou: Se pou n' vini, se pou n' fè ladesant lakay mwen, si nou kwè mwen mete konfyans mwen tout bon nan Seyè a. Se konsa li fòse nou rete lakay li.
जब ओन अपनो घरानों समेत बपतिस्मा लियो, त ओन हम सी बिनती करी, “यदि तुम मोख प्रभु की विश्वासिनी समझय हय, त चल क मोरो घर म रहो,” अऊर वा हम्ख मनाय क ले गयी।
16 Yon jou nou tapral kote yo konn lapriyè a, nou kontre ak yon tifi. Se te yon sèvant, li te gen yon move lespri sou li ki te fè l' konn pase kat pou moun. Lè konsa tifi a te fè mèt li yo fè anpil lajan.
जब हम प्रार्थना करन की जागा जाय रह्यो होतो, त हम्ख एक दासी मिली जेको म भविष्य बतावन वाली दुष्ट आत्मा सी ग्रसित होती; अऊर लोगों को भविष्य बताय क अपनो मालिक लायी बहुत कुछ कमाय लेत होती।
17 Li tanmen swiv Pòl ak nou, li t'ap rele byen fò: Mesye sa yo se sèvitè Bondye ki anwo nan syèl la. Y'ap fè nou konnen chemen pou n' pran pou n' ka jwenn delivrans.
वा पौलुस को अऊर हमरो पीछू आय क चिल्लावन लगी, “यो आदमी परमप्रधान परमेश्वर को सेवक आय, जो हम्ख उद्धार को रस्ता की कथा सुनावय हंय।”
18 Li t'ap fè sa pandan plizyè jou. Pòl menm te bouke ak fi a. Li vire, li di lespri a: Nan non Jezikri, mwen ba ou lòd, soti sou fi a. Menm lè a, lespri a soti sou li.
ऊ बहुत दिन तक असोच करत रही; पर पौलुस दु: खी भयो, अऊर मुड़ क वा आत्मा सी कह्यो, “मय तोख यीशु मसीह को नाम सी आज्ञा देऊ हय कि ओको म सी निकल जा।” अऊर आत्मा उच समय निकल गयी।
19 Lè mèt sèvant lan wè yo te pèdi tout espwa fè lajan ak tifi a, yo mete men sou Pòl ak Silas, yo trennen yo sou plas piblik la devan otorite yo.
जब ओको मालिकों न देख्यो कि हमरी कमायी की आशा जाती रही, त पौलुस अऊर सीलास ख पकड़ क् चौक म मुखिया को जवर खीच ले गयो;
20 Yo mennen yo devan chèf lavil Wòm yo, epi yo di: Mesye sa yo ap fè dezòd nan lavil nou an. Se jwif yo ye.
अऊर उन्ख फौजदारी को शासकों को जवर ले गयो अऊर कह्यो, “हि लोग जो यहूदी हंय, हमरो नगर म बड़ी हलचल मचाय रह्यो हंय;
21 Y'ap plede moutre moun yo yon bann bagay lalwa nou an pa pèmèt. Nou menm, se moun lavil Wòm nou ye, nou pa ka asepte fè bagay sa yo.
अऊर असो नियम बताय रह्यो हंय, जिन्ख स्वीकार करनो यां माननो हम रोमियों लायी ठीक नहाय।”
22 Foul moun yo te moute kont yo tou. Chèf women yo fè rache rad ki te sou Pòl ak Silas, epi yo bay lòd pou bat yo ak fwèt.
तब भीड़ को लोग उन्को विरोध म जमा होय क चढ़ आयो, अऊर शासकों न उन्को कपड़ा फाड़ क उतार डाल्यो, अऊर उन्ख कोड़ा मारन की आज्ञा दी।
23 Apre yo fin bat yo byen bat, yo mete yo nan prizon. Yo bay chèf prizon an lòd pou veye mesye yo byen.
बहुत कोड़ा लगवाय क उन्न उन्ख जेलखाना म डाल दियो अऊर दरोगा ख आज्ञा दियो कि उन्ख चौकस सी रखे।
24 Lè l' resevwa lòd sa a, chèf prizon an mete yo nan kacho ki jouk nan fon prizon an. Epi l' mete pye yo nan sèp.
ओन असी आज्ञा पा क उन्ख अन्दर की कोठरी म रख्यो अऊर उन्को पाय लकड़ी म ठोक दियो।
25 Vè menwi konsa, Pòl ak Silas t'ap lapriyè, yo t'ap chante fè lwanj pou Bondye. Lòt prizonye yo menm t'ap koute.
अरधी रात को लगभग पौलुस अऊर सीलास प्रार्थना करतो हुयो परमेश्वर को भजन गाय रह्यो होतो, अऊर कैदी उन्की सुन रह्यो होतो।
26 Epi, yo rete konsa, tè a pran tranble byen fò, li souke prizon an jouk nan fondasyon li. Menm lè a, tout pòt prizon yo louvri, chenn tout prizonye yo kase.
इतनो म अचानक बड़ो भूईडोल आयो, यहां तक कि जेलखाना को पायवा हल गयो, अऊर तुरतच सब दरवाजा खुल गयो; अऊर सब को बन्धन खुल गयो।
27 Chèf prizon an leve. Lè l' wè tout pòt prizon yo louvri, li rale nepe l', li tapral touye tèt li paske li te kwè prizonye yo te sove.
दरोगा जाग उठ्यो, अऊर जेलखाना को दरवाजा खुल्यो देख क समझ गयो कि कैदी भग गयो हंय, येकोलायी ओन तलवार निकाल क अपनो आप ख मार डालनो चाहयो।
28 Men, Pòl kriye byen fò: Pa fè tèt ou mal. Nou tout la.
पर पौलुस न ऊचो आवाज सी पुकार क कह्यो, “अपनो आप ख कुछ हानि मत पहुंचाव, कहालीकि हम सब इतच हंय।”
29 Lè chèf prizon tande sa, li mande yon chandèl, li kouri nan kacho a. Li lage kò l' atè nan pye Pòl ak Silas. Li t'ap tranble kou yon fèy bwa tèlman li te pè.
तब ऊ दीया मंगाय क अन्दर लपक्यो, अऊर कापतो हुयो पौलुस अऊर सीलास को आगु गिरयो;
30 Apre sa, li fè yo soti, li mande yo: Mesye, kisa m' dwe fè pou m' delivre?
अऊर उन्ख बाहेर लाय क कह्यो, “हे सज्जनो, उद्धार पान लायी मय का करू?”
31 Yo reponn li: Mete konfyans ou nan Seyè Jezi, epi wava delivre, ou menm ansanm ak tout fanmi ou.
उन्न कह्यो, “प्रभु यीशु मसीह पर विश्वास कर, त तय अऊर तोरो घराना उद्धार पायेंन।”
32 Epi yo fè l' konnen pawòl Seyè a, limenm ansanm ak tout moun ki te lakay li.
अऊर उन्न ओख अऊर ओको पूरो घर को लोगों ख प्रभु को वचन सुनायो।
33 Menm lè a, nan mitan lannwit lan, li pran yo, li mete renmèd sou tout kote yo te blese. Lèfini, Pòl ak Silas batize l' ansanm ak tout fanmi li.
रात ख उच समय ओन उन्ख ली जाय क उन्को घाव धोयो, अऊर ओन अपनो सब लोगों को संग तुरतच बपतिस्मा लियो।
34 Chèf prizon an fè yo moute lakay li, li ba yo manje. Nonm lan te kontan anpil ansanm ak tout fanmi l' paske koulye a yo te kwè nan Bondye.
तब ओन उन्ख अपनो घर म ली जाय क उन्को आगु भोजन रख्यो, अऊर पूरो घरानों को संग परमेश्वर पर विश्वास कर क् खुश करयो।
35 Lè solèy fin leve, chèf moun lavil Wòm yo voye gad di chèf prizon an: Lage mesye yo.
जब दिन भयो तब शासकों न सिपाहियों को हाथ कहला भेज्यो कि उन आदमियों ख छोड़ दे।
36 Chèf prizon an ale di Pòl: Chèf yo voye di pou yo lage nou. Nou mèt soti koulye a. Ale ak kè poze.
दरोगा न या बाते पौलुस सी कह्यो, “शासकों न तुम्ख छोड़ देन की आज्ञा भेज दियो हय। येकोलायी अब निकल क शान्ति सी चली जावो।”
37 Men, Pòl di gad yo konsa: Gade non! Se sitwayen lavil Wòm nou ye wi. Yo bat nou devan tout moun san yo pa jije nou jan yo te dwe fè l' la. Apre sa, yo mete nou nan prizon. Koulye a yo vle lage nou an kachèt. Non, nou pa nan sa. Se chèf moun lavil Wòm yo menm ki pou vin mete nou deyò.
पर पौलुस न उन्को सी कह्यो, “उन्न हम्ख जो रोमी आदमी हंय, दोषी ठहरायो बिना लोगों को आगु मारयो अऊर जेलखाना म डाल्यो। अब का हम्ख चुपचाप सी निकाल रह्यो हंय? असो नहीं; पर हि खुद आय क हम्ख बाहेर निकाले।”
38 Gad yo al rapòte pawòl sa yo bay chèf yo. Lè chèf yo tande se sitwayen lavil Wòm mesye yo te ye, yo soti pè.
सिपाहियों न या बाते शासकों सी कह्यो, अऊर हि यो सुन क कि रोमी हंय, डर गयो,
39 Yo vin eskize yo bò kote apòt yo, yo lage yo. Lèfini yo mande yo pou kite lavil la.
अऊर आय क उन्ख मनायो, अऊर बाहेर ली जाय क बिनती करी कि नगर सी चली जाये।
40 Lè apòt yo soti nan prizon an, yo antre lakay Lidi. Yo wè frè yo, yo ba yo kèk pawòl ankourajman, epi yo pati, y' ale.
हि जेलखाना सी निकल क लुदिया को इत गयो, अऊर भाऊ सी मुलाखात कर क् उन्ख प्रोत्साहन कर ख, उत सी चली गयो।