< Thimo 10 >
1 Mwana mũũgĩ atũmaga ithe akene, no mwana mũkĩĩgu atũũragia nyina na kĩeha.
ソロモンの箴言 智慧ある子は父を欣ばす 愚なる子は母の憂なり
2 Mĩthiithũ yumanĩte na ungumania ndĩrĩ kĩguni, no ũthingu ũkũũraga mũndũ kuuma kũrĩ gĩkuũ.
不義の財は益なし されど正義は救ひて死を脱かれしむ
3 Jehova ndarekagĩrĩria mũndũ mũthingu ahũte, no nĩamarigagĩrĩria merirĩria ma mũndũ mwaganu.
ヱホバは義者の霊魂を餓ゑしめず 惡者にその欲するところを得ざらしむ
4 Moko ma kĩgũũta matũmaga mũndũ athĩĩne, no moko ma mũndũ ũrĩ kĩyo marehaga ũtonga.
手をものうくして動くものは貧くなり 勤めはたらく者の手は富を得
5 Ũrĩa ũcookanagĩrĩria irio hĩndĩ ya riũa nĩ mwana mũũgĩ, no ũrĩa ũkomaga hĩndĩ ya magetha nĩ mwana wa kũrehe thoni.
夏のうちに斂むる者は智き子なり 収穫の時にねむる者は辱をきたす子なり
6 Mũtwe wa mũndũ mũthingu ũikaraga ũhumbĩrĩtwo nĩ irathimo, no kanua ka mũndũ mwaganu kaiyũraga ngũĩ.
義者の首には福祉きたり 惡者の口は強暴を掩ふ
7 Kĩririkano kĩa mũndũ mũthingu gĩgatuĩka kĩrathimo, no rĩĩtwa rĩa mũndũ mwaganu nĩrĩkabutha.
義者の名は讃られ 惡者の名は腐る
8 Mũndũ ũrĩa ũrĩ na ũũgĩ wa ngoro nĩetĩkagĩra mawatho, no mũndũ wa kũhũhũtĩka nĩakanangĩka.
心の智き者は誡命を受く されど口の頑愚なる者は滅さる
9 Mũndũ wa mĩthiĩre mĩrũngĩrĩru athiiaga ategwĩtigĩra ũgwati, no mũndũ ũrĩa ũrĩ mĩthiĩre mĩogomu nĩakamenyeka.
直くあゆむ者はそのあゆむこと安し されどその途を曲ぐる者は知らるべし
10 Mũndũ ũrĩa uunagĩra ũngĩ riitho na rũnano nĩarehage kĩeha, na mwaria mũkĩĩgu nĩakanangĩka.
眼をもて眴せする者は憂をおこし 口の頑愚なる者は亡さる
11 Kanua ka mũndũ mũthingu nĩ gĩthima kĩa muoyo, no kanua ka mũndũ mwaganu kaiyũraga ngũĩ.
義者の口は生命の泉なり 惡者の口は強暴を掩ふ
12 Rũmena rũrehaga nyamũkano, no wendani ũhumbagĩra ũũru wothe.
怨恨は爭端をおこし 愛はすべての愆を掩ふ
13 Ũũgĩ ũkoragwo mĩromo-inĩ ya mũndũ ũrĩa mũkũũrani maũndũ, no mũndũ ũrĩa ũtooĩ gũkũũrana maũndũ aagĩrĩirwo nĩ rũthanju ciande-inĩ ciake.
哲者のくちびるには智慧あり 智慧なき者の背のためには鞭あり
14 Andũ oogĩ meigagĩra ũmenyo, no kanua ga kĩrimũ keĩtagĩria mwanangĩko.
智慧ある者は知識をたくはふ 愚かなる者の口はいまにも滅亡をきたらす
15 Indo cia itonga nĩ gĩtũũro kĩao kĩirigĩre na hinya, no ũkĩa nĩguo mwanangĩko wa andũ arĩa athĩĩni.
富者の資財はその堅き城なり 貧者のともしきはそのほろびなり
16 Mũcaara wa andũ arĩa athingu ũmarehagĩra muoyo, no indo iria cionagwo nĩ andũ arĩa aaganu imarehagĩra iherithia.
義者が動作は生命にいたり 惡者の利得は罪にいたる
17 Mũndũ ũrĩa ũiguaga agĩtaarwo arĩ njĩra-inĩ ya muoyo, no mũndũ ũrĩa ũregaga kũrũithio-rĩ, nĩahĩtithagia andũ arĩa angĩ.
敎をまもる者は生命の道にあり懲戒をすつる者はあやまりにおちいる
18 Mũndũ ũrĩa ũhithaga rũmena rwake aaragia na mĩromo ya maheeni, na ũrĩa wothe ũcambanagia nĩ mũndũ mũkĩĩgu.
怨をかくす者には虚偽のくちびるあり 誹謗をいだす者は愚かなる者なり
19 Rĩrĩa ciugo ciaingĩha mehia matiagaga, no mũndũ ũrĩa ũkiraga nĩ mũũgĩ.
言おほけれぼ罪なきことあたはず その口唇を禁むるものは智慧あり
20 Rũrĩmĩ rwa mũndũ mũthingu nĩ betha njega, no ngoro ya mũndũ mwaganu ndĩrĩ bata.
義者の舌は精銀のごとし 惡者の心は値すくなし
21 Mĩromo ya arĩa athingu ĩhũnagia andũ aingĩ, no andũ akĩĩgu makuaga nĩ kwaga gũkũũrana maũndũ.
義者の口唇はおほくの人をやしなひ 愚なる者は智慧なきに由て死ぬ
22 Kĩrathimo kĩa Jehova nĩkĩo kĩrehaga ũtonga, na ndarĩ kĩeha onganagĩrĩria nakĩo.
ヱホバの祝福は人を富す 人の勞苦はこれに加ふるところなし
23 Mũndũ mũkĩĩgu akenagĩra mĩtugo mĩũru, no mũndũ ũrĩ na ũtaũku akenagĩra ũũgĩ.
愚かなる者は惡をなすを戯れごとのごとくす 智慧のさとかる人にとりても是のごとし
24 Kĩrĩa mũndũ mwaganu etigagĩra nĩkĩo gĩkaamũkora, na kĩrĩa mũndũ mũthingu eriragĩria nĩkĩo akaaheo.
惡者の怖るるところは自己にきたり 義者のねがふところはあたへらる
25 Kĩhuhũkanio kĩahĩtũka andũ arĩa aaganu maticookaga kuoneka, no andũ arĩa athingu mehaandaga wega nginya tene.
狂風のすぐるとき惡者は無に歸せん 義者は窮なくたもつ基のごとし
26 Ta ũrĩa thiki ĩgagatagĩra magego, na ndogo ĩkarũrĩra maitho-rĩ, noguo kĩgũũta kĩhaana kũrĩ arĩa magĩtũmaga.
惰る者のこれを遣すものに於るは酢の歯に於るが如く煙の目に於るが如し
27 Gwĩtigĩra Jehova-rĩ, kuongagĩrĩra mũndũ matukũ ma gũtũũra muoyo, no mĩaka ya mũndũ mwaganu nĩkũnyiihio ĩnyiihagio.
ヱホバを畏るることは人の日を多くす されど惡者の年はちぢめらる
28 Itanya rĩa mũndũ mũthingu nĩ gĩkeno, no kĩĩrĩgĩrĩro kĩa mũndũ mwaganu no gĩa tũhũ.
義者の望は喜悦にいたり惡者の望は絶べし
29 Njĩra ya Jehova nĩ rĩũrĩro rĩa andũ arĩa athingu, no nĩ mwanangĩko harĩ arĩa mekaga ũũru.
ヱホバの途は直者の城となり 惡を行ふものの滅亡となる
30 Mũndũ ũrĩa mũthingu ndarĩ hĩndĩ akaamunywo, no ũrĩa mwaganu ndagatũũra thĩinĩ wa bũrũri.
義者は何時までも動かされず 惡者は地に住むことを得じ
31 Kanua ka mũndũ ũrĩa mũthingu karehaga ũũgĩ, no rũrĩmĩ rwa ũtũrĩka nĩrũkaniinwo.
義者の口は智慧をいだすなり 虚偽の舌は抜るべし
32 Mĩromo ya mũndũ mũthingu nĩyũũĩ kwaria ndeto iria ciagĩrĩire, no kanua ka ũrĩa mwaganu kaaragia o rũtũrĩko.
義者のくちびるは喜ばるべきことをわきまへ 惡者の口はいつはりを語る