< Mathayo 12 >

1 Ihinda rĩu Jesũ nĩatuĩkanĩirie mĩgũnda-inĩ ya ngano mũthenya wa Thabatũ, na arutwo ake maarĩ ahũtu, na makĩambĩrĩria gũtua ngira cia ngano, magĩcirigitha, makĩrĩa ngano.
ⲁ̅ⲚϨⲢⲎⲒ ⲆⲈ ϦⲈⲚⲠⲒⲤⲎⲞⲨ ⲈⲦⲈⲘⲘⲀⲨ ⲀϤϢⲈ ⲚⲀϤ ⲚϪⲈⲒⲎⲤⲞⲨⲤ ϦⲈⲚⲠⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ ⲈⲂⲞⲖ ϨⲒⲦⲞⲦⲞⲨ ⲚⲚⲒⲢⲞϮ ⲚⲈϤⲘⲀⲐⲎⲦⲎⲤ ⲆⲈ ⲚⲈⲀⲨϨⲔⲞ ⲠⲈ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨⲈⲢϨⲎⲦⲤ ⲚⲤⲰⲖⲠ ⲚⲤⲀⲚⲒϦⲈⲘⲤ ⲈⲞⲨⲰⲘ.
2 Rĩrĩa Afarisai moonire ũguo, makĩmwĩra atĩrĩ, “Ta rora! Arutwo aku nĩmareeka ũrĩa watho ũtetĩkĩrĩtie gwĩkwo mũthenya wa Thabatũ.”
ⲃ̅ⲚⲒⲪⲀⲢⲒⲤⲈⲞⲤ ⲆⲈ ⲈⲦⲀⲨⲚⲀⲨ ⲠⲈϪⲰⲞⲨ ⲚⲀϤ ϪⲈ ⲒⲤ ⲚⲈⲔⲘⲀⲐⲎⲦⲎⲤ ⲤⲈⲒⲢⲒ ⲘⲠⲈⲦⲤϢⲈ ⲚⲀⲒϤ ⲀⲚ ϦⲈⲚⲠⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ.
3 Nake akĩmacookeria atĩrĩ, “Kaĩ mũtathomete ũrĩa Daudi eekire rĩrĩa we na arĩa maarĩ nake maarĩ ahũtu?
ⲅ̅ⲚⲐⲞϤ ⲆⲈ ⲠⲈϪⲀϤ ⲚⲰⲞⲨ ϪⲈ ⲘⲠⲈⲦⲈⲚⲰϢ ϪⲈ ⲞⲨ ⲠⲈ ⲈⲦⲀ ⲆⲀⲨⲒⲆ ⲀⲒϤ ⲈⲦⲀϤϨⲔⲞ ⲚⲈⲘ ⲚⲎ ⲈⲐⲚⲈⲘⲀϤ.
4 Aatoonyire nyũmba ya Ngai, na arĩ hamwe na arĩa maarĩ nake, makĩrĩa mĩgate ĩrĩa yamũrĩirwo Ngai ĩrĩa mateetĩkĩrĩtio kũrĩa nĩ watho, tiga no athĩnjĩri-Ngai meetĩkĩrĩtio kũmĩrĩa.
ⲇ̅ⲠⲰⲤ ⲀϤϢⲈ ⲚⲀϤ ⲈϦⲞⲨⲚ ⲈⲠⲎⲒ ⲘⲪⲚⲞⲨϮ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲒⲰⲒⲔ ⲚⲦⲈϮⲠⲢⲞⲐⲈⲤⲒⲤ ⲀϤⲞⲨⲞⲘⲞⲨ ⲚⲎ ⲈⲦⲈⲚⲀⲤⲘⲠϢⲀ ⲚⲀϤ ⲀⲚ ⲠⲈ ⲈⲞⲨⲰⲘ ⲈⲂⲞⲖ ⲚϦⲎⲦⲞⲨ ⲞⲨⲆⲈ ⲚⲎ ⲈⲐⲚⲈⲘⲀϤ ⲈⲂⲎⲖ ⲈⲚⲒⲞⲨⲎⲂ ⲘⲘⲀⲨⲦⲞⲨ.
5 O na ningĩ kaĩ mũthomete Watho-inĩ atĩ mũthenya wa Thabatũ, athĩnjĩri-Ngai arĩa marĩ thĩinĩ wa hekarũ nĩmathaahagia mũthenya ũcio na matituagwo ahĩtia?
ⲉ̅ⲀⲚ ⲘⲠⲈⲦⲈⲚⲰϢ ϦⲈⲚⲠⲒⲚⲞⲘⲞⲤ ϪⲈ ⲚϨⲢⲎ ⲒϦⲈⲚ ⲚⲒⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ ⲚⲒⲞⲨⲎⲂ ϦⲈⲚⲠⲒⲈⲢⲪⲈⲒ ⲤⲈⲤⲰϤ ⲘⲠⲒⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ ⲞⲨⲞϨ ⲘⲘⲞⲚ ⲚⲞⲂⲒ ϬⲒ ⲈⲢⲰⲞⲨ.
6 Ngũmwĩra atĩrĩ, ũmwe mũnene gũkĩra hekarũ arĩ haha.
ⲋ̅ϮϪⲰ ⲆⲈ ⲘⲘⲞⲤ ⲚⲰⲦⲈⲚ ϪⲈ ⲒⲤ ϨⲞⲨⲞ ⲈⲠⲒⲈⲢⲪⲈⲒ ⲘⲠⲀⲒⲘⲀ.
7 Korwo nĩmwamenyete gĩtũmi gĩa ciugo ici, atĩrĩ, ‘Kũiguanĩra tha nĩkuo nyendaga, no ti magongona,’ mũtingĩatuĩrĩire andũ mateehĩtie mahĩtia.
ⲍ̅ⲈⲚⲀⲢⲈⲦⲈⲚⲈⲘⲒ ϪⲈ ⲞⲨ ⲠⲈ ⲞⲨⲚⲀⲒ ϮⲞⲨⲀϢϤ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲞⲨϢⲞⲨϢⲰⲞⲨϢⲒ ⲀⲚ ⲚⲀⲢⲈⲦⲈⲚⲚⲀϮ ϨⲀⲠ ⲀⲚ ⲠⲈ ⲈⲚⲒⲀⲦⲚⲞⲂⲒ.
8 Nĩgũkorwo Mũrũ wa Mũndũ nĩwe Mwathani wa mũthenya wa Thabatũ.”
ⲏ̅ⲠϬⲞⲒⲤ ⲄⲀⲢ ⲘⲠⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ ⲠⲈ ⲠϢⲎⲢⲒ ⲘⲪⲢⲰⲘⲒ.
9 Oima kũu-rĩ, agĩthiĩ agĩtoonya thunagogi yao,
ⲑ̅ⲞⲨⲞϨ ⲈⲦⲀϤⲞⲨⲰⲦⲈⲂ ⲈⲂⲞⲖ ⲘⲘⲀⲨ ⲀϤⲒ ⲈϦⲞⲨⲚ ⲈⲦⲞⲨⲤⲨⲚⲀⲄⲰⲄⲎ.
10 na nĩ haarĩ mũndũ wonjete guoko. Na tondũ nĩmacaragia gĩtũmi gĩa gũthitangĩra Jesũ-rĩ, makĩmũũria atĩrĩ, “Watho nĩwĩtĩkĩrĩtie kũhonania mũthenya wa Thabatũ?”
ⲓ̅ⲞⲨⲞϨ ⲒⲤ ⲞⲨⲢⲰⲘⲒ ⲈⲢⲈ ⲦⲈϤϪⲒϪ ϢⲞⲨⲰⲞⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨϢⲈⲚϤ ⲈⲨϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ϪⲈ ⲀⲚ ⲤϢⲈ ⲚⲈⲢⲪⲀϦⲢⲒ ϦⲈⲚⲠⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ ϨⲒⲚⲀ ⲚⲤⲈⲈⲢⲔⲀⲦⲎⲄⲞⲢⲒⲚ ⲈⲢⲞϤ.
11 Nake akĩmooria atĩrĩ, “Nũũ wanyu ũngĩkorwo na ngʼondu, nayo ĩgwe irima mũthenya wa Thabatũ-rĩ, ũtangĩmĩruta irima?
ⲓ̅ⲁ̅ⲚⲐⲞϤ ⲆⲈ ⲠⲈϪⲀϤ ⲚⲰⲞⲨ ϪⲈ ⲚⲒⲘ ⲚⲢⲰⲘⲒ ⲈⲦϦⲈⲚ ⲐⲎⲚⲞⲨ ⲈⲦⲈⲞⲨⲞⲚⲦⲈϤ ⲞⲨⲈⲤⲰⲞⲨ ⲘⲘⲀⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲦⲈⲪⲀⲒ ϨⲈⲒ ⲈⲞⲨϢⲒⲔ ϦⲈⲚⲠⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ ⲘⲎ ϤⲚⲀⲀⲘⲞⲚⲒ ⲘⲘⲞϤ ⲀⲚ ⲚⲦⲈϤⲦⲞⲨⲚⲞⲤϤ.
12 Kaĩ mũndũ atakĩrĩ wa bata mũno gũkĩra ngʼondu! Nĩ ũndũ ũcio watho nĩwĩtĩkĩrĩtie gwĩka wega mũthenya wa Thabatũ.”
ⲓ̅ⲃ̅ⲒⲈ ⲞⲨⲞⲚ ⲞⲨⲢⲰⲘⲒ ϪⲈ ⲞⲨⲞⲦ ⲈⲞⲨⲈⲤⲰⲞⲨ ⲚⲀⲨⲎⲢ ϨⲰⲤⲦⲈ ⲤϢⲈ ⲚⲈⲢⲠⲈⲐⲚⲀⲚⲈϤ ϦⲈⲚⲚⲒⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ.
13 Agĩcooka akĩĩra mũndũ ũcio atĩrĩ, “Tambũrũkia guoko gwaku.” Nake agĩtambũrũkia guoko, nakuo gũgĩtuĩka kũgima, o ta kũu kũngĩ.
ⲓ̅ⲅ̅ⲦⲞⲦⲈ ⲠⲈϪⲀϤ ⲘⲠⲒⲢⲰⲘⲒ ϪⲈ ⲤⲞⲨⲦⲈⲚ ⲦⲈⲔϪⲒϪ ⲈⲂⲞⲖ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤⲤⲞⲨⲦⲰⲚⲤ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲤⲞⲨϪⲀⲒ ⲘⲪⲢⲎϮ ⲚϮⲬⲈϮ.
14 No Afarisai makiuma nja, magĩcookania ndundu ya ũrĩa mangĩũragithia Jesũ.
ⲓ̅ⲇ̅ⲈⲦⲀⲨⲒ ⲈⲂⲞⲖ ⲚϪⲈⲚⲒⲪⲀⲢⲒⲤⲈⲞⲤ ⲀⲨⲈⲢ ⲞⲨⲤⲞϬⲚⲒ ϦⲀⲢⲞϤ ϨⲒⲚⲀ ⲚⲤⲈⲦⲀⲔⲞϤ.
15 Nake Jesũ aamenya ũhoro ũcio, akĩehera kũu. Andũ aingĩ makĩmũrũmĩrĩra, nake akĩhonia arũaru ao othe,
ⲓ̅ⲉ̅ⲒⲎⲤⲞⲨⲤ ⲆⲈ ⲈⲦⲀϤⲈⲘⲒ ⲀϤⲞⲨⲰⲦⲈⲂ ⲈⲂⲞⲖ ⲘⲘⲀⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨⲞⲨⲀϨⲞⲨ ⲚⲤⲰϤ ⲚϪⲈϨⲀⲚⲚⲒϢϮ ⲘⲘⲎϢ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤⲈⲢⲪⲀϦⲢⲒ ⲈⲢⲰⲞⲨ ⲦⲎⲢⲞⲨ.
16 agĩcooka akĩmakaania atĩ matikoige we nĩwe ũ.
ⲓ̅ⲋ̅ⲀϤⲈⲢⲈⲠⲒⲦⲒⲘⲀⲚ ⲚⲰⲞⲨ ϨⲒⲚⲀ ⲚⲤⲈϢⲦⲈⲘⲞⲨⲞⲚϨϤ ⲈⲂⲞⲖ.
17 Ũndũ ũyũ nĩguo wahingirie ũhoro ũrĩa waarĩtio na kanua ka mũnabii Isaia, rĩrĩa oigire atĩrĩ:
ⲓ̅ⲍ̅ϨⲒⲚⲀ ⲚⲦⲈϤϪⲰⲔ ⲈⲂⲞⲖ ⲚϪⲈⲪⲎ ⲈⲦⲀϤϪⲞϤ ⲈⲂⲞⲖ ϨⲒⲦⲞⲦϤ ⲚⲎⲤⲀⲒⲀⲤ ⲠⲒⲠⲢⲞⲪⲎⲦⲎⲤ ⲈϤϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ.
18 “Ĩno nĩyo ndungata yakwa ĩrĩa ndĩĩthuurĩire, ĩrĩa nyendete, na nĩyo ĩkenagia ngoro yakwa; nĩngamĩitĩrĩria Roho wakwa, nayo nĩĩkamenyithia ndũrĩrĩ ciira wa kĩhooto.
ⲓ̅ⲏ̅ϪⲈ ϨⲎⲠⲠⲈ ⲒⲤ ⲠⲀⲀⲖⲞⲨ ⲪⲎ ⲈⲦⲀϤⲢⲀⲚⲎ ⲒⲠⲀⲘⲈⲚⲢⲒⲦ ⲪⲎ ⲈⲦⲀ ⲦⲀⲮⲨⲬⲎ ϮⲘⲀϮ ⲚϦⲎⲦϤ ⲈⲒⲈⲬⲰ ⲘⲠⲀⲠⲚⲈⲨⲘⲀϨⲒϪⲰϤ ⲈϤⲈⲦⲀⲘⲈ ⲚⲒⲈⲐⲚⲞⲤ ⲈⲨϨⲀⲠ.
19 Ndĩgaatetania kana ĩgũũthũke; na gũtirĩ mũndũ ũkaigua mũgambo wayo njĩra-inĩ.
ⲓ̅ⲑ̅ⲚⲚⲈϤϢϬⲚⲎⲚ ⲞⲨⲆⲈ ⲚⲚⲈϤⲰϢ ⲈⲂⲞⲖ ⲞⲨⲆⲈ ⲚⲚⲈ ⲞⲨⲀⲒ ⲤⲰⲦⲈⲘ ⲈⲦⲈϤⲤⲘⲎ ϦⲈⲚⲚⲒⲠⲖⲀⲦⲒⲀ.
20 ndĩkoina kamũrangi kagondoku, kana ĩhorie rũtambĩ rũrĩa rũgũtooga, nginya rĩrĩa ĩgaatũma itua rĩakwa rĩhootane.
ⲕ̅ⲞⲨⲔⲀϢ ⲈϤϦⲈⲘϦⲰⲘ ⲚⲚⲈϤⲔⲀϢϤ ⲞⲨⲤⲞⲖ ⲈϤⲞⲒ ⲚⲬⲢⲈⲘⲦⲤ ⲚⲚⲈϤϬⲈⲚⲞϤ ϢⲀⲦⲈϤϨⲒⲞⲨⲒ ⲘⲠⲒϨⲀⲠ ⲈⲨϬⲢⲞ.
21 Thĩinĩ wa rĩĩtwa rĩayo ndũrĩrĩ nĩikaagĩa na kĩĩrĩgĩrĩro.”
ⲕ̅ⲁ̅ⲞⲨⲞϨ ⲚⲒⲈⲐⲚⲞⲤ ⲈⲨⲈⲈⲢϨⲈⲖⲠⲒⲤ ⲈⲠⲈϤⲢⲀⲚ.
22 Magĩcooka makĩmũrehera mũndũ warĩ na ndaimono, na aarĩ mũtumumu, na ndaaragia, nake Jesũ akĩmũhonia, akĩhota kwaria na kuona.
ⲕ̅ⲃ̅ⲦⲞⲦⲈ ⲀⲨⲒⲚⲒ ⲚⲀϤ ⲚⲞⲨⲂⲈⲖⲖⲈ ⲈⲞⲨⲞⲚ ⲞⲨⲆⲈⲘⲰⲚ ⲚⲈⲘⲀϤ ⲞⲨⲞϨ ⲈϤⲞⲒ ⲚⲈⲂⲞ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤⲈⲢⲪⲀϦⲢⲒ ⲈⲢⲞϤ ϨⲰⲤⲦⲈ ⲚⲦⲈⲠⲒⲈⲂⲞ ⲤⲀϪⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲦⲈϤⲚⲀⲨ ⲘⲂⲞⲖ.
23 Andũ othe makĩgega, makĩũrania atĩrĩ, “Ũyũ no akorwo arĩ we Mũrũ wa Daudi?”
ⲕ̅ⲅ̅ⲚⲀⲨⲦⲞⲘⲦ ⲆⲈ ⲦⲎⲢⲞⲨ ⲚϪⲈⲚⲒⲘⲎϢ ⲚⲀⲨϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ϪⲈ ⲘⲎ ⲪⲀⲒ ⲠⲈ ⲠϢⲎⲢⲒ ⲚⲆⲀⲨⲒⲆ.
24 No rĩrĩa Afarisai maaiguire ũguo, makiuga atĩrĩ, “Mũndũ ũyũ aingataga ndaimono na hinya wa Beelizebuli ũrĩa mũnene wa ndaimono.”
ⲕ̅ⲇ̅ⲚⲒⲪⲀⲢⲒⲤⲈⲞⲤ ⲆⲈ ⲈⲦⲀⲨⲤⲰⲦⲈⲘ ⲠⲈϪⲰⲞⲨ ϪⲈ ⲚⲀⲢⲈ ⲪⲀⲒ ϨⲒⲞⲨⲒ ⲚⲚⲒⲆⲈⲘⲰⲚ ⲈⲂⲞⲖ ⲀⲚ ϦⲈⲚϨⲖⲒ ⲈⲂⲎⲖ ϦⲈⲚⲂⲈⲖⲌⲈⲂⲞⲨⲖ ⲠⲀⲢⲬⲰⲚ ⲚⲦⲈⲚⲒⲆⲈⲘⲰⲚ.
25 Nake Jesũ aamenya ũrĩa meciiragia, akĩmeera atĩrĩ, “Ũthamaki o wothe ũngĩgayũkana ũũkanĩrĩre guo mwene no ũharagane, narĩo itũũra o rĩothe kana nyũmba ĩngĩgayũkana ndĩngĩĩhaanda.
ⲕ̅ⲉ̅ⲈⲦⲀϤⲚⲀⲨ ⲆⲈ ⲈⲚⲞⲨⲘⲞⲔⲘⲈⲔ ⲠⲈϪⲀϤ ⲚⲰⲞⲨ ϪⲈ ⲘⲈⲦⲞⲨⲢⲞ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲀⲤϢⲀⲚⲪⲰϢ ⲈϨⲢⲀⲤ ⲘⲘⲀⲨⲀⲦⲤ ϢⲀⲤϢⲰϤ ⲞⲨⲞϨ ⲂⲀⲔⲒ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲒⲈ ⲎⲒ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲀⲨϢⲀⲚⲪⲰϢ ⲈϨⲢⲀⲨ ⲘⲘⲀⲨⲦⲞⲨ ⲘⲠⲀⲨϢⲞϨⲒ ⲈⲢⲀⲦⲞⲨ.
26 Angĩkorwo Shaitani nĩwe ũingataga Shaitani-rĩ, nĩagayũkanĩte we mwene. Ũthamaki wake ũngĩkĩĩhaanda atĩa?
ⲕ̅ⲋ̅ⲞⲨⲞϨ ⲒⲤϪⲈ ⲠⲤⲀⲦⲀⲚⲀⲤ ⲠⲈⲦϨⲒⲞⲨⲒ ⲘⲠⲤⲀⲦⲀⲚⲀⲤ ⲈⲂⲞⲖ ⲒⲈ ⲀϤⲪⲰϢ ⲈϨⲢⲀϤ ⲘⲘⲒⲚ ⲘⲘⲞϤ ⲠⲰⲤ ⲞⲨⲚ ⲦⲈϤⲘⲈⲦⲞⲨⲢⲞ ⲚⲀϢⲞϨⲒ ⲈⲢⲀⲦⲤ.
27 Na angĩkorwo niĩ nyiingataga ndaimono na hinya wa Beelizebuli-rĩ, nao andũ anyu maingataga ndaimono na hinya wa ũ? Nĩ ũndũ wa ũguo-rĩ, acio nĩo makaamũtuĩra ciira.
ⲕ̅ⲍ̅ⲞⲨⲞϨ ⲒⲤϪⲈ ⲀⲚⲞⲔ ϦⲈⲚⲂⲈⲖⲌⲈⲂⲞⲨⲖ ϮϨⲒⲞⲨⲒ ⲚⲚⲒⲆⲈⲘⲰⲚ ⲈⲂⲞⲖ ⲒⲈ ⲚⲈⲦⲈⲚϢⲎⲢⲒ ⲀⲨϨⲒⲞⲨⲒ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲚⲒⲘ ⲈⲐⲂⲈ ⲪⲀⲒ ⲚⲐⲰⲞⲨ ⲈⲨⲈⲈⲢⲢⲈϤϮϨⲀⲠ ⲈⲢⲰⲦⲈⲚ.
28 No niĩ ingĩkorwo nyiingataga ndaimono na Roho wa Ngai-rĩ, ũthamaki wa Ngai nĩũkinyĩte kũrĩ inyuĩ.
ⲕ̅ⲏ̅ⲒⲤϪⲈ ⲆⲈ ϦⲈⲚⲞⲨⲠⲚⲈⲨⲘⲀⲚⲦⲈⲪⲚⲞⲨϮ ⲀⲚⲞⲔ ϮϨⲒⲞⲨⲒ ⲚⲚⲒⲆⲈⲘⲰⲚ ⲈⲂⲞⲖ ϨⲀⲢⲀ ⲀⲤⲪⲞϨ ⲈⲢⲰⲦⲈⲚ ⲚϪⲈϮⲘⲈⲦⲞⲨⲢⲞ ⲚⲦⲈⲪⲚⲞⲨϮ.
29 “Ningĩ-rĩ, mũndũ aahota atĩa gũtoonya nyũmba ya mũndũ njamba na amũtunye indo ciake ataambĩte kuoha mũndũ ũcio njamba? Hĩndĩ ĩyo no rĩo angĩhota kũmũtunya indo cia nyũmba yake.
ⲕ̅ⲑ̅ⲒⲈ ⲠⲰⲤ ⲞⲨⲞⲚ ϢϪⲞⲘ ⲚⲦⲈⲞⲨⲀⲒ ϢⲈ ⲈϦⲞⲨⲚ ⲈⲠⲎⲒ ⲘⲠⲒϪⲰⲢⲒ ⲚⲦⲈϤϨⲰⲖⲈⲘ ⲚⲚⲈϤⲤⲔⲈⲨⲞⲤ ⲀϤϢⲦⲈⲘⲤⲰⲚϨ ⲘⲠⲒϪⲰⲢⲒ ⲚϢⲞⲢⲠ ⲞⲨⲞϨ ⲦⲞⲦⲈ ⲚⲦⲈϤϨⲰⲖⲈⲘ ⲘⲠⲈϤⲎⲒ.
30 “Mũndũ ũrĩa ũtarĩ hamwe na niĩ, ũcio nĩ thũ yakwa, nake ũrĩa ũtacookanagĩrĩria hamwe na niĩ, ũcio nĩkũhurunja ahurunjaga.
ⲗ̅ⲪⲎ ⲈⲦⲈⲚϤⲚⲈⲘⲎⲒ ⲀⲚ ⲀϤϮⲞⲨⲂⲎⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲪⲎ ⲈⲦⲈⲚϤⲈⲢⲤⲨⲚⲀⲄⲒⲤⲐⲈ ⲚⲈⲘⲎⲒ ⲀⲚ ϤϪⲰⲢ ⲘⲘⲞⲒ ⲈⲂⲞⲖ.
31 Ningĩ ngũmwĩra atĩ, rĩĩhia o rĩothe o na kũruma Ngai, andũ no marekerwo, no mũndũ ũrĩa ũkaaruma Roho, ũcio ndakarekerwo.
ⲗ̅ⲁ̅ⲈⲐⲂⲈ ⲪⲀⲒ ϮϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ⲚⲰⲦⲈⲚ ϪⲈ ⲚⲞⲂⲒ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲚⲈⲘ ϪⲈⲞⲨⲀ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲈⲨⲈⲬⲀⲨ ⲈⲂⲞⲖ ⲚⲚⲒⲢⲰⲘⲒ ⲠⲒϪⲈⲞⲨⲀ ⲆⲈ ⲚⲐⲞϤ ⲚⲦⲈⲠⲒⲠⲚⲈⲨⲘⲀⲈⲐⲞⲨⲀⲂ ⲚⲚⲞⲨⲬⲀϤ ⲈⲂⲞⲖ.
32 Mũndũ o wothe ũrĩa ũgacaambia Mũrũ wa Mũndũ nĩakarekerwo, no ũrĩa wothe ũgaacambia Roho Mũtheru, ũcio ndakaarekerwo, ihinda rĩrĩ tũrĩ kana ihinda rĩrĩa rĩgooka. (aiōn g165)
ⲗ̅ⲃ̅ⲞⲨⲞϨ ⲪⲎ ⲈⲐⲚⲀϪⲈ ⲞⲨⲤⲀϪⲒ ⲚⲤⲀⲠϢⲎⲢⲒ ⲘⲪⲢⲰⲘⲒ ⲈⲨⲈⲬⲀϤ ⲚⲀϤ ⲈⲂⲞⲖ ⲪⲎ ⲆⲈ ⲈⲐⲚⲀϪⲰ ϦⲀ ⲠⲒⲠⲚⲈⲨⲘⲀⲈⲐⲞⲨⲀⲂ ⲚⲚⲞⲨⲬⲰ ⲚⲀϤ ⲈⲂⲞⲖ ⲞⲨⲆⲈ ϦⲈⲚⲠⲀⲒⲈⲚⲈϨ ⲞⲨⲆⲈ ϦⲈⲚⲠⲈⲐⲚⲎⲞⲨ. (aiōn g165)
33 “Agĩriai mũtĩ na maciaro maguo nĩmekwagĩra, kana mũthũkie mũtĩ na mũthũkie maciaro maguo mooru, nĩgũkorwo mũtĩ ũmenyekaga na maciaro maguo.
ⲗ̅ⲅ̅ⲒⲈ ⲀⲢⲒ ⲠⲒϢϢⲎⲚ ⲈⲐⲚⲀⲚⲈϤ ⲚⲈⲘ ⲠⲈϤⲞⲨⲦⲀϨ ⲈⲐⲚⲀⲚⲈϤ ⲒⲈ ⲀⲢⲒ ⲠⲒϢϢⲎⲚ ⲈⲦϨⲰⲞⲨ ⲚⲈⲘ ⲠⲈϤⲞⲨⲦⲀϨ ⲈⲦϨⲰⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ⲄⲀⲢ ϦⲈⲚⲠⲒⲞⲨⲦⲀϨ ϢⲀⲨⲤⲞⲨⲈⲚ ⲠⲒϢϢⲎⲚ.
34 Inyuĩ rũciaro rũrũ rwa nduĩra, mwahota atĩa kwaria maũndũ mega, na mũrĩ ooru? Nĩgũkorwo kanua kaaragia maũndũ marĩa maiyũrĩte ngoro-inĩ.
ⲗ̅ⲇ̅ⲚⲒⲘⲒⲤⲒ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲚⲒⲀϪⲰ ⲠⲰⲤ ⲞⲨⲞⲚ ϢϪⲞⲘ ⲘⲘⲰⲦⲈⲚ ⲈⲤⲀϪⲒ ⲚϨⲀⲚⲠⲈⲐⲚⲀⲚⲈϤ ⲈⲢⲈⲦⲈⲚϨⲰⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ⲄⲀⲢ ϦⲈⲚⲠϨⲞⲨⲞ ⲘⲠⲒϨⲎ ⲦϢⲀⲢⲈ ⲠⲒⲢⲰ ⲤⲀϪⲒ.
35 Mũndũ mwega aaragia maũndũ mega moimĩte mũthiithũ-inĩ wake mwega, nake mũndũ mũũru aaragia maũndũ mooru moimĩte mũthiithũ-inĩ wake mũũru.
ⲗ̅ⲉ̅ⲠⲒⲀⲄⲀⲐⲞⲤ ⲚⲢⲰⲘⲒ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲈϤⲀϨⲞ ⲚⲀⲄⲀⲐⲞⲚ ϢⲀϤⲦⲀⲞⲨⲞ ⲘⲠⲒⲀⲄⲀⲐⲞⲚ ⲈⲂⲞⲖ ⲞⲨⲞϨ ⲠⲒⲢⲰⲘⲒ ⲈⲦϨⲰⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲈϤⲀϨⲞ ⲈⲦϨⲰⲞⲨ ϢⲀϤⲦⲀⲞⲨⲞ ⲚⲚⲒⲠⲈⲦϨⲰⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ.
36 No ngũmwĩra atĩrĩ, mũthenya wa itua rĩa ciira, andũ nĩmakaheana ũhoro wa ciugo ciothe cia tũhũ iria manaaria.
ⲗ̅ⲋ̅ϮϪⲰ ⲆⲈ ⲘⲘⲞⲤ ⲚⲰⲦⲈⲚ ϪⲈ ⲤⲀϪⲒ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲈⲦϢⲞⲨⲒⲦ ⲈⲦⲈ ⲚⲒⲢⲰⲘⲒ ⲚⲀϪⲞⲦⲞⲨ ⲤⲈⲚⲀϮ ⲖⲞⲄⲞⲤ ϦⲀⲢⲰⲞⲨ ϦⲈⲚⲠⲈϨⲞⲞⲨ ⲚⲦⲈϮⲔⲢⲒⲤⲒⲤ.
37 Nĩgũkorwo ciugo ciaku nĩcio igaatũma ũtuuo ndũrĩ na mahĩtia, na ciugo ciaku no cio igaatũma ũtuuo mũhĩtia.”
ⲗ̅ⲍ̅ⲈⲂⲞⲖ ⲄⲀⲢ ϦⲈⲚⲚⲈⲔⲤⲀϪⲒ ⲈⲔⲈⲘⲀⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲚⲈⲔⲤⲀϪⲒ ⲈⲨⲈϮϨⲀⲠ ⲈⲢⲞⲔ.
38 Hĩndĩ ĩyo Afarisai amwe na arutani a watho makĩmwĩra atĩrĩ, “Mũrutani, tũkwenda ũtũringĩre kĩama.”
ⲗ̅ⲏ̅ⲦⲞⲦⲈ ⲀⲨⲈⲢⲞⲨⲰ ⲚϪⲈϨⲀⲚⲞⲨⲞⲚ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲚⲒⲤⲀϦ ⲚⲈⲘ ⲚⲒⲪⲀⲢⲒⲤⲈⲞⲤ ⲈⲨϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ϪⲈ ⲠⲢⲈϤϮⲤⲂⲰ ⲦⲈⲚⲞⲨⲰϢ ⲈⲚⲀⲨ ⲈⲞⲨⲘⲎⲒⲚⲒ ⲚⲦⲞⲦⲔ.
39 Nake akĩmacookeria atĩrĩ, “Rũciaro rwaganu na rwa ũtharia rũrenda rũringĩrwo kĩama! No gũtirĩ kĩama rũkũringĩrwo tiga o kĩama kĩrĩa kĩa mũnabii Jona.
ⲗ̅ⲑ̅ⲚⲐⲞϤ ⲆⲈ ⲀϤⲈⲢⲞⲨⲰ ⲠⲈϪⲀϤ ⲚⲰⲞⲨ ϪⲈ ⲠⲒϪⲰⲞⲨ ⲈⲦϨⲰⲞⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲚⲰⲒⲔ ϤⲔⲰϮ ⲚⲤⲀⲞⲨⲘⲎⲒⲚⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲞⲨⲘⲎⲒⲚⲒ ⲚⲚⲞⲨⲦⲎⲒϤ ⲚⲀϤ ⲈⲂⲎⲖ ⲈⲠⲒⲘⲎⲒⲚⲒ ⲚⲦⲈⲒⲰⲚⲀ ⲠⲒⲠⲢⲞⲪⲎⲦⲎⲤ.
40 Nĩ gũkorwo o ta ũrĩa Jona aikarire matukũ matatũ, mũthenya na ũtukũ, arĩ nda ya thamaki ĩrĩa nene, ũguo noguo Mũrũ wa Mũndũ agaikara matukũ matatũ, mũthenya na ũtukũ, arĩ tĩĩri-inĩ.
ⲙ̅ⲘⲪⲢⲎϮ ⲄⲀⲢ ⲚⲒⲰⲚⲀ ⲈⲚⲀϤϦⲈⲚ ⲐⲚⲈϪⲒ ⲘⲠⲒⲔⲎⲦⲞⲤ ⲚⲄ ⲚⲈϨⲞⲞⲨ ⲚⲈⲘ ⲄⲚⲈϪⲰⲢϨ ⲠⲀⲒⲢⲎϮ ϨⲰϤ ⲠϢⲎⲢⲒ ⲘⲪⲢⲰⲘⲒ ⲈϤⲈⲈⲢ ⲄⲚⲈϨⲞⲞⲨ ⲚⲈⲘ ⲄⲚⲈϪⲰⲢϨ ϦⲈⲚⲠϨⲎⲦ ⲘⲠⲔⲀϨⲒ.
41 Andũ a Nineve nĩmakarũgama hĩndĩ ya ciira hamwe na rũciaro rũrũ marũtuĩre ciira; nĩgũkorwo nĩmeririre rĩrĩa maahunjĩirio nĩ Jona, na rĩu ũmwe mũnene gũkĩra Jona arĩ haha.
ⲙ̅ⲁ̅ⲚⲒⲢⲰⲘⲒ ⲚⲦⲈⲚⲒⲚⲈⲨⲎ ⲈⲨⲈⲦⲰⲞⲨⲚⲞⲨ ϦⲈⲚϮⲔⲢⲒⲤⲒⲤ ⲚⲈⲘ ⲠⲀⲒϪⲰⲞⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲈⲨⲈϮϨⲀⲠ ⲈⲢⲞϤ ϪⲈ ⲀⲨⲈⲢⲘⲈⲦⲀⲚⲞⲒⲚ ⲈⲠϨⲒⲰⲒϢ ⲚⲦⲈⲒⲰⲚⲀ ⲞⲨⲞϨ ⲒⲤ ϨⲞⲨⲞ ⲈⲒⲰⲚⲀ ⲘⲠⲀⲒⲘⲀ.
42 Mũthamaki mũndũ-wa-nja wa mwena wa Gũthini nĩakarũgama hĩndĩ ya ciira hamwe na rũciaro rũrũ arũtuĩre ciira; nĩgũkorwo nĩoimire ituri cia thĩ oke athikĩrĩrie ũũgĩ wa Solomoni, na rĩu ũmwe mũnene gũkĩra Solomoni arĩ haha.
ⲙ̅ⲃ̅ϮⲞⲨⲢⲰ ⲚⲦⲈⲤⲀⲢⲎⲤ ⲈⲤⲈⲦⲰⲚⲤ ϦⲈⲚϮⲔⲢⲒⲤⲒⲤ ⲚⲈⲘ ⲠⲀⲒϪⲰⲞⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲈⲤⲈϮϨⲀⲠ ⲈⲢⲞϤ ϪⲈ ⲀⲤⲒ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲚⲈⲀⲦ ⲘⲠⲔⲀϨⲒ ⲈⲤⲰⲦⲈⲘ ⲈϮⲤⲞⲪⲒⲀ ⲚⲦⲈⲤⲞⲖⲞⲘⲰⲚ ⲞⲨⲞϨ ⲒⲤ ϨⲞⲨⲞ ⲈⲤⲞⲖⲞⲘⲰⲚ ⲘⲠⲀⲒⲘⲀ.
43 “Na rĩrĩ, roho mũũru woima thĩinĩ wa mũndũ, ũtuĩkanagĩria werũ-inĩ ũgĩcaria ũhurũko, na ũkaaga.
ⲙ̅ⲅ̅ⲈϢⲰⲠ ⲆⲈ ⲚⲦⲈⲠⲒⲠⲚⲈⲨⲘⲀⲚⲀⲔⲀⲐⲀⲢⲦⲞⲚ ⲒⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲒⲢⲰⲘⲒ ϢⲀϤϢⲈ ⲚⲀϤ ⲈⲂⲞⲖ ⲈϨⲀⲚⲘⲀⲚⲀⲐⲘⲰⲞⲨ ⲈϤⲔⲰϮ ⲚⲤⲀⲘⲀⲚⲘⲦⲞⲚ ⲞⲨⲞϨ ⲘⲠⲀϤϪⲒⲘⲒ.
44 Hĩndĩ ĩyo ũkoiga atĩrĩ, ‘Nĩngũcooka nyũmba ĩrĩa ndoimire.’ Na wacooka-rĩ, ũgakora nyũmba ĩyo ĩrĩ theri, ĩrĩ haate, ĩgathera na ĩgathondekwo wega.
ⲙ̅ⲇ̅ⲦⲞⲦⲈ ϢⲀϤϪⲞⲤ ϪⲈ ⲈⲒⲈⲦⲀⲤⲐⲞ ⲈϦⲞⲨⲚ ⲈⲠⲀⲎⲒ ⲠⲒⲘⲀ ⲈⲦⲀⲒⲒ ⲈⲂⲞⲖ ⲚϦⲎⲦϤ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤϢⲀⲚⲒ ⲚⲦⲈϤϪⲈⲘϤ ⲈϤⲤⲢⲰϤⲦ ⲈϤⲤⲀⲢϨ ⲞⲨⲞϨ ⲈϤⲤⲈⲖⲤⲰⲖ.
45 Hĩndĩ ĩyo roho ũcio ũkagĩĩra maroho mangĩ mũgwanja mooru makĩria maguo mwene, magatoonya magaikara kũu. Naguo mũikarĩre wa mũndũ ũcio ũgathũka gũkĩra wa mbere. Ũguo nĩguo gũkahaana kũrĩ rũciaro rũrũ rwaganu.”
ⲙ̅ⲉ̅ⲦⲞⲦⲈ ϢⲀϤϢⲈ ⲚⲀϤ ⲚⲦⲈϤϬⲒ ⲚⲈⲘⲀϤ ⲚⲔⲈⲌ ⲘⲠⲚⲈⲨⲘⲀⲈⲨϨⲰⲞⲨ ⲈϨⲞⲦⲈⲢⲞϤ ⲞⲨⲞϨ ϢⲀϤⲒ ⲚⲦⲈϤϢⲰⲠⲒ ⲘⲘⲀⲨ ⲞⲨⲞϨ ϢⲀⲢⲈ ⲚⲒϦⲀⲈⲨ ⲚⲦⲈⲠⲒⲢⲰⲘⲒ ⲈⲦⲈⲘⲘⲀⲨ ⲈⲦϨⲰⲞⲨ ⲚⲀϤ ⲈⲚⲈϤϨⲞⲨⲀϮ ⲠⲀⲒⲢⲎϮ ⲠⲈⲐⲚⲀϢⲰⲠⲒ ⲘⲠⲀⲒϪⲰⲞⲨ ⲈⲦϨⲰⲞⲨ.
46 O hĩndĩ ĩyo Jesũ aaragĩria andũ-rĩ, nyina na ariũ a nyina makĩrũgama nja makĩenda kwaria nake.
ⲙ̅ⲋ̅ϨⲰⲤ ⲆⲈ ⲈϤⲤⲀϪⲒ ⲚⲈⲘ ⲚⲒⲘⲎϢ ⲒⲤ ⲦⲈϤⲘⲀⲨ ⲚⲈⲘ ⲚⲈϤⲤⲚⲎⲞⲨ ⲚⲀⲨⲞϨⲒ ⲈⲢⲀⲦⲞⲨ ⲤⲀⲂⲞⲖ ⲈⲨⲔⲰϮ ⲚⲤⲀⲤⲀϪⲒ ⲚⲈⲘⲀϤ.
47 Nake mũndũ ũmwe akĩmwĩra atĩrĩ, “Maitũguo na ariũ a maitũguo marũngiĩ haha nja, makĩenda kwaria nawe.”
ⲙ̅ⲍ̅ⲠⲈϪⲈ ⲞⲨⲀⲒ ⲆⲈ ⲚⲚⲒⲘⲀⲐⲎⲦⲎⲤ ⲚⲀϤ ϪⲈ ϨⲎⲠⲠⲈ ⲒⲤ ⲦⲈⲔⲘⲀⲨ ⲚⲈⲘ ⲚⲈⲔⲤⲚⲎⲞⲨ ⲤⲀⲂⲞⲖ ⲤⲈⲔⲰϮ ⲚⲤⲰⲔ
48 Nake Jesũ akĩmũcookeria akĩmũũria atĩrĩ, “Maitũ nũũ, na ariũ a maitũ nĩ a?”
ⲙ̅ⲏ̅ⲚⲐⲞϤ ⲆⲈ ⲀϤⲈⲢⲞⲨⲰ ⲠⲈϪⲀϤ ⲘⲪⲎ ⲈⲦϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ⲚⲀϤ ϪⲈ ⲚⲒⲘ ⲦⲈ ⲦⲀⲘⲀⲨ ⲒⲈ ⲚⲒⲘ ⲚⲈⲚⲀⲤⲚⲎⲞⲨ.
49 Agĩcooka akĩorota arutwo ake, akiuga atĩrĩ, “Aya nĩo maitũ na ariũ a maitũ.
ⲙ̅ⲑ̅ⲞⲨⲞϨ ⲀϤⲤⲞⲨⲦⲈⲚ ⲦⲈϤϪⲒϪ ⲈⲂⲞⲖ ⲈϪⲈⲚ ⲚⲈϤⲘⲀⲐⲎⲦⲤ ⲠⲈϪⲀϤ ϪⲈ ϨⲎⲠⲠⲈ ⲒⲤ ⲦⲀⲘⲀⲨ ⲚⲈⲘ ⲚⲀⲤⲚⲎⲞⲨ.
50 Nĩgũkorwo mũndũ wothe wĩkaga ũrĩa Baba ũrĩa ũrĩ igũrũ endaga, ũcio nĩwe mũrũ na mwarĩ wa maitũ, na nĩ we maitũ.”
ⲛ̅ⲞⲨⲞⲚ ⲄⲀⲢ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲈⲐⲚⲀⲈⲢⲠⲈⲦⲈϨⲚⲈ ⲠⲀⲒⲰⲦ ⲈⲦϦⲈⲚ ⲚⲒⲪⲎⲞⲨⲒ ⲚⲐⲞϤ ⲠⲈ ⲠⲀⲤⲞⲚ ⲚⲈⲘ ⲦⲀⲤⲰⲚⲒ ⲚⲈⲘ ⲦⲀⲘⲀⲨ.

< Mathayo 12 >