< Luka 6 >
1 Mũthenya ũmwe wa Thabatũ, Jesũ akĩgerera mĩgũnda-inĩ ya ngano, nao arutwo ake makĩambĩrĩria gũtua ngira imwe cia ngano, magĩcirigitha na moko, makĩrĩa ngano.
ⲁ̅ⲀⲤϢⲰⲠⲒ ⲆⲈ ⲈⲦⲀϤⲤⲒⲚⲒ ϦⲈⲚⲚⲒⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ ⲈⲂⲞⲖ ϨⲒⲦⲞⲦⲞⲨ ⲚⲚⲒⲢⲞϮ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲀⲢⲈ ⲚⲈϤⲘⲀⲐⲎⲦⲎⲤ ϤⲰϪⲒ ⲚⲚⲒϦⲈⲘⲤ ⲈⲨⲤⲀϨⲤⲀϨ ⲘⲘⲰⲞⲨ ϦⲈⲚⲚⲞⲨϪⲒϪ ⲞⲨⲞϨ ⲈⲨⲞⲨⲰⲘ ⲘⲘⲰⲞⲨ
2 Afarisai amwe makĩmooria atĩrĩ, “Nĩ kĩĩ kĩratũma mwĩke ũrĩa gũtetĩkĩrĩtio nĩ watho mũthenya wa Thabatũ?”
ⲃ̅ϨⲀⲚⲞⲨⲞⲚ ⲆⲈ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲚⲒⲪⲀⲢⲒⲤⲈⲞⲤ ⲠⲈϪⲰⲞⲨ ϪⲈ ⲈⲐⲂⲈⲞⲨ ⲦⲈⲦⲈⲚⲒⲢⲒ ⲘⲠⲈⲦⲤⲈⲘⲠϢⲀ ⲚⲀⲒϤ ⲀⲚ ϦⲈⲚⲚⲒⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ.
3 Jesũ akĩmacookeria atĩrĩ, “Kaĩ mũtathomete ũrĩa Daudi eekire, rĩrĩa we na arĩa maarĩ nake maarĩ ahũtu?
ⲅ̅ⲞⲨⲞϨ ⲀϤⲈⲢⲞⲨⲰ ⲚϪⲈⲒⲎⲤⲞⲨⲤ ⲠⲈϪⲀϤ ⲚⲰⲞⲨ ϪⲈ ⲞⲨⲆⲈ ⲪⲀⲒ ⲘⲠⲈⲦⲈⲚⲞϢϤ ⲪⲎ ⲈⲦⲀ ⲆⲀⲨⲒⲆ ⲀⲒϤ ϨⲞⲦⲈ ⲈⲦⲀϤϨⲔⲞ ⲚⲈⲘ ⲚⲎ ⲈⲐⲚⲈⲘⲀϤ
4 Aatoonyire Nyũmba ya Ngai, akĩoya na akĩrĩa mĩgate ĩrĩa yamũrĩirwo Ngai, ĩrĩa ateetĩkĩrĩtio kũrĩa nĩ watho tiga no athĩnjĩri-Ngai meetĩkĩrĩtio kũmĩrĩa, na agĩcooka akĩhe arĩa maarĩ nake ĩmwe yayo.”
ⲇ̅ⲠⲰⲤ ⲀϤϢⲈ ⲚⲀϤ ⲈϦⲞⲨⲚ ⲈⲠⲎⲒ ⲘⲪⲚⲞⲨϮ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲒⲰⲒⲔ ⲚⲦⲈϮⲠⲢⲞⲐⲈⲤⲒⲤ ⲀϤϬⲒⲦⲞⲨ ⲀϤⲞⲨⲞⲘⲞⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤϮ ⲚⲚⲒⲔⲈⲬⲰⲞⲨⲚⲒ ⲈⲐⲚⲈⲘⲀϤ ⲚⲎ ⲈⲦⲈⲚⲤϢⲈ ⲚⲰⲞⲨ ⲀⲚ ⲈⲞⲨⲞⲘⲞⲨ ⲈⲂⲎⲖ ⲈⲚⲒⲞⲨⲎⲂ ⲘⲘⲀⲨⲀⲦⲞⲨ.
5 Jesũ agĩcooka akĩmeera atĩrĩ, “Mũrũ wa Mũndũ nĩwe Mwathani wa Thabatũ.”
ⲉ̅ⲞⲨⲞϨ ⲚⲀϤϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ⲚⲰⲞⲨ ϪⲈ ⲠϬⲞⲒⲤ ⲘⲠⲒⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ ⲠⲈ ⲠϢⲎⲢⲒ ⲘⲪⲢⲰⲘⲒ.
6 Na rĩrĩ, mũthenya ũngĩ wa Thabatũ nĩathiire thunagogi-inĩ, akĩrutana, nakuo nĩ kwarĩ na mũndũ warĩ mwonju guoko gwake kwa ũrĩo.
ⲋ̅ⲀⲤϢⲰⲠⲒ ⲆⲈ ϦⲈⲚⲠⲒⲔⲈⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ ⲀϤϢⲈ ⲚⲀϤ ⲈϦⲞⲨⲚ ⲈⲦⲞⲨⲤⲨⲚⲀⲄⲰⲄⲎ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤϮⲤⲂⲰ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲈⲞⲨⲞⲚ ⲞⲨⲢⲰⲘⲒ ⲘⲘⲀⲨ ⲠⲈ ⲈⲢⲈ ⲦⲈϤϪⲒϪ ⲚⲞⲨⲒⲚⲀⲘ ϢⲞⲨⲰⲞⲨ.
7 Nao Afarisai na arutani a watho nĩmacaragia ũndũ mangĩthitangĩra Jesũ, nĩ ũndũ ũcio makĩmũrora mũno, mone kana nĩekũhonania mũthenya wa Thabatũ.
ⲍ̅ⲚⲀⲨϮⲚⲒⲀⲦⲞⲨ ⲚⲀϤ ⲚϪⲈⲚⲒⲤⲀϦ ⲚⲈⲘ ⲚⲒⲪⲀⲢⲒⲤⲈⲞⲤ ϪⲈ ⲀⲚ ϤⲚⲀⲈⲢⲪⲀϦⲢⲒ ϦⲈⲚⲠⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ ϨⲒⲚⲀ ⲚⲦⲞⲨϪⲈⲘ ⲔⲀⲦⲎⲄⲞⲢⲒⲀ ϦⲀⲢⲞϤ
8 Nowe Jesũ, tondũ nĩamenyaga ũrĩa meeciiragia, akĩĩra mũndũ ũcio wonjete guoko atĩrĩ, “Ũkĩra ũrũgame mbere ya andũ othe.” Nĩ ũndũ ũcio agĩũkĩra akĩrũgama hau.
ⲏ̅ⲚⲐⲞϤ ⲆⲈ ⲚⲀϤⲈⲘⲒ ⲈⲚⲞⲨⲘⲞⲔⲘⲈⲔ ⲠⲈϪⲀϤ ⲚⲰⲞⲨ ⲘⲠⲒⲢⲰⲘⲒ ⲈⲚⲀⲢⲈ ⲦⲈϤϪⲒϪ ϢⲞⲨⲰⲞⲨ ϪⲈ ⲦⲰⲚⲔ ⲞϨⲒ ⲈⲢⲀⲦⲔ ϦⲈⲚⲐⲘⲎϮ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤⲦⲰⲚϤ ⲀϤⲞϨⲒ ⲈⲢⲀⲦϤ.
9 Jesũ agĩcooka akĩmeera atĩrĩ, “Ngũmũũria atĩrĩ, nĩ ũndũ ũrĩkũ mwĩtĩkĩrie nĩ watho mũthenya wa Thabatũ: nĩ gwĩka wega kana nĩ gwĩka ũũru, nĩ kũhonokia muoyo kana nĩ kũũniina?”
ⲑ̅ⲠⲈϪⲈ ⲒⲎⲤⲞⲨⲤ ⲚⲰⲞⲨ ϪⲈ ϮϢⲒⲚⲒ ⲘⲘⲰⲦⲈⲚ ϪⲈ ⲀⲚ ⲤϢⲈ ⲚⲈⲢ ⲠⲈⲐⲚⲀⲚⲈϤ ϦⲈⲚⲚⲒⲤⲀⲂⲂⲀⲦⲞⲚ ϢⲀⲚ ⲈⲈⲢ ⲠⲈⲦϨⲰⲞⲨ ⲞⲨⲮⲨⲬⲎ ⲈⲚⲀϨⲘⲈⲤ ϢⲀⲚ ⲈⲦⲀⲔⲞⲤ.
10 Akĩĩhũgũra, akĩmarora othe, agĩcooka akĩĩra mũndũ ũcio atĩrĩ, “Tambũrũkia guoko gwaku.” Nake agĩĩka o ro ũguo; nakuo guoko gwake gũkĩhonio biũ.
ⲓ̅ⲞⲨⲞϨ ⲈⲦⲀϤϪⲞⲨϢⲦ ⲈⲢⲰⲞⲨ ⲦⲎⲢⲞⲨ ⲠⲈϪⲀϤ ⲘⲠⲒⲢⲰⲘⲒ ϪⲈ ⲤⲞⲨⲦⲈⲚ ⲦⲈⲔϪⲒϪ ⲈⲂⲞⲖ ⲚⲐⲞϤ ⲆⲈ ⲀϤⲤⲞⲨⲦⲰⲚⲤ ⲈⲂⲞⲖ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲤⲞⲨϪⲀⲒ ⲚϪⲈⲦⲈϤϪⲒϪ.
11 Nao makĩrakara mũno, makĩambĩrĩria kũũrania ũrĩa mangĩĩka Jesũ.
ⲓ̅ⲁ̅ⲚⲐⲰⲞⲨ ⲆⲈ ⲀⲨⲘⲞϨ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲞⲨⲘⲈⲦⲀⲦⲔⲀϮ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲀⲨⲤⲀϪⲒ ⲚⲈⲘ ⲚⲞⲨⲈⲢⲎⲞⲨ ϪⲈ ⲞⲨ ⲠⲈⲦⲞⲨⲚⲀⲀⲒϤ ⲚⲒⲎⲤⲞⲨⲤ.
12 Mũthenya ũmwe Jesũ nĩoimagarire agĩthiĩ kĩrĩma-inĩ akahooe, akĩraara akĩhooya Ngai ũtukũ wothe.
ⲓ̅ⲃ̅ⲀⲤϢⲰⲠⲒ ⲆⲈ ϦⲈⲚⲚⲒⲈϨⲞⲞⲨ ⲈⲦⲈⲘⲘⲀⲨ ⲀϤⲒ ⲈⲂⲞⲖ ⲈϪⲈⲚ ⲠⲒⲦⲰⲞⲨ ⲈⲈⲢⲠⲢⲞⲤⲈⲨⲬ ⲈⲤⲐⲈ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲀϤⲞⲒ ⲚϢⲢⲰⲒⲤ ϦⲈⲚϮⲠⲢⲞⲤⲈⲨⲬⲎ ⲚⲦⲈⲪⲚⲞⲨϮ.
13 Gwakĩa-rĩ, agĩĩta arutwo ake moke harĩ we, agĩthuura andũ ikũmi na eerĩ ao, akĩmatua atũmwo, nao nĩ:
ⲓ̅ⲅ̅ⲞⲨⲞϨ ⲈⲦⲀ ⲠⲒⲈϨⲞⲞⲨ ϢⲰⲠⲒ ⲀϤⲘⲞⲨϮ ⲈⲚⲈϤⲘⲀⲐⲎⲦⲎⲤ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤⲤⲰⲦⲠ ⲈⲂⲞⲖ ⲚϦⲎⲦⲞⲨ ⲘⲒⲂ ⲚⲎ ⲈⲦⲀϤϮⲢⲈⲚⲞⲨ ϪⲈ ⲀⲠⲞⲤⲦⲞⲖⲞⲤ.
14 Simoni (ũrĩa aatuire Petero), na Anderea mũrũ wa nyina, na Jakubu, na Johana, na Filipu, na Baritholomayo,
ⲓ̅ⲇ̅ⲤⲒⲘⲰⲚ ⲪⲎ ⲈⲦⲞⲨⲘⲞⲨϮ ⲈⲢⲞϤ ϪⲈ ⲠⲈⲦⲢⲞⲤ ⲚⲈⲘ ⲀⲚⲆⲢⲈⲀⲤ ⲒⲀⲔⲰⲂⲞⲤ ⲚⲈⲘ ⲒⲰⲀⲚⲚⲎⲤ ⲪⲒⲖⲒⲠⲠⲞⲤ ⲚⲈⲘ ⲂⲀⲢⲐⲞⲖⲞⲘⲈⲞⲤ.
15 na Mathayo, na Toma, na Jakubu wa Alufayo, na Simoni ũrĩa wetagwo Zelote,
ⲓ̅ⲉ̅ⲚⲈⲘ ⲘⲀⲦⲐⲈⲞⲤ ⲚⲈⲘ ⲐⲰⲘⲀⲤ ⲚⲈⲘ ⲒⲀⲔⲰⲂⲞⲤ ⲚⲦⲈⲀⲖⲪⲈⲞⲤ ⲚⲈⲘ ⲤⲒⲘⲰⲚ ⲪⲎ ⲈⲦⲞⲨⲘⲞⲨϮ ⲈⲢⲞϤ ϪⲈ ⲠⲒⲢⲈϤⲬⲞϨ.
16 na Judasi wa Jakubu, na Judasi Mũisikariota ũrĩa wamũkunyanĩire.
ⲓ̅ⲋ̅ⲚⲈⲘ ⲒⲞⲨⲆⲀⲤ ⲚⲦⲈⲒⲀⲔⲰⲂⲞⲤ ⲚⲈⲘ ⲒⲞⲨⲆⲀⲤ ⲠⲒⲤⲔⲀⲢⲒⲰⲦⲎⲤ.
17 Nake Jesũ agĩikũrũka hamwe nao, makĩrũgama handũ haarĩ haraganu. Gĩkundi kĩnene kĩa arutwo ake kĩarĩ ho, o na andũ aingĩ mũno kuuma Judea guothe, na Jerusalemu, o na kuuma ndeere-inĩ cia Turo na Sidoni,
ⲓ̅ⲍ̅ⲞⲨⲞϨ ⲈⲦⲀϤⲒ ⲈϦⲢⲎⲒ ⲚⲈⲘⲰⲞⲨ ⲀϤⲞϨⲒ ⲈⲢⲀⲦϤ ϦⲈⲚⲞⲨ ⲘⲀⲚⲔⲞⲒ ⲚⲈⲘ ⲞⲨⲘⲎϢ ⲚⲦⲈⲚⲈϤⲘⲀⲐⲎⲦⲎⲤ ⲚⲈⲘ ⲔⲈⲘⲎϢ ⲈϤⲞϢ ⲚⲦⲈⲠⲒⲖⲀⲞⲤ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚϮⲒⲞⲨⲆⲈⲀ ⲦⲎⲢⲤ ⲚⲈⲘ ⲒⲈⲢⲞⲤⲀⲖⲎⲘ ⲚⲈⲘ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚϮⲠⲀⲢⲀⲖⲒⲞⲤ ⲦⲨⲢⲞⲤ ⲚⲈⲘ ⲦⲤⲒⲆⲰⲚ
18 nao mookĩte nĩguo mamũigue na mahonio mĩrimũ yao. Nao arĩa maanyamaragio nĩ ngoma thũku makĩhonio,
ⲓ̅ⲏ̅ⲚⲎ ⲈⲦⲀⲨⲒ ⲈⲤⲰⲦⲈⲘ ⲈⲢⲞϤ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲦⲈϤⲦⲀⲖϬⲰⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲚⲞⲨϢⲰⲚⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲎ ⲈⲚⲀⲨⲦϨⲈⲘⲔⲞ ⲘⲘⲰⲞⲨ ⲚϪⲈⲚⲒⲠⲚⲈⲨⲘⲀⲚⲀⲔⲀⲐⲀⲢⲦⲞⲚ ⲀϤⲈⲢⲪⲀϦⲢⲒ ⲈⲢⲰⲞⲨ.
19 nao andũ othe makĩgeria kũmũhutia, tondũ hinya nĩwoimaga thĩinĩ wake na ũkamahonia othe.
ⲓ̅ⲑ̅ⲞⲨⲞϨ ⲚⲀⲢⲈ ⲠⲒⲘⲎϢ ⲦⲎⲢϤ ⲔⲰϮ ⲚⲤⲀϬⲒ ⲚⲈⲘⲀϤ ϪⲈ ⲞⲨⲎⲒ ⲚⲀⲤⲚⲎⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ⲘⲘⲞϤ ⲚϪⲈⲞⲨϪⲞⲘ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲀϤⲦⲀⲖϬⲞ ⲘⲘⲰⲞⲨ ⲦⲎⲢⲞⲨ ⲠⲈ.
20 Nake akĩrora arutwo ake, akiuga atĩrĩ: “Kũrathimwo-rĩ, nĩ inyuĩ athĩĩni, nĩgũkorwo ũthamaki wa Ngai nĩ wanyu.
ⲕ̅ⲞⲨⲞϨ ⲚⲐⲞϤ ⲈⲦⲀϤϤⲀⲒ ⲚⲚⲈϤⲂⲀⲖ ⲈⲠϢⲰⲒ ⲈⲚⲈϤⲘⲀⲐⲎⲦⲎⲤ ⲚⲀϤϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ⲰⲞⲨⲚⲒⲀⲦⲈⲚ ⲐⲎⲚⲞⲨ ⲚⲒϨⲎⲔⲒ ϪⲈ ⲐⲰⲦⲈⲚ ⲦⲈ ϮⲘⲈⲦⲞⲨⲢⲞ ⲚⲦⲈⲪⲚⲞⲨϮ.
21 Kũrathimwo-rĩ, nĩ inyuĩ mũhũũtaga rĩu, nĩgũkorwo nĩmũkahũũnio. Kũrathimwo-rĩ, nĩ inyuĩ mũrarĩra rĩu, nĩgũkorwo nĩmũgatheka.
ⲕ̅ⲁ̅ⲰⲞⲨⲚⲒⲀⲦⲈⲚ ⲐⲎⲚⲞⲨ ⲚⲎ ⲈⲦϨⲞⲔⲈⲢ ϮⲚⲞⲨ ϪⲈ ⲦⲈⲦⲈⲚⲚⲀⲤⲒ ⲰⲞⲨⲚⲒⲀⲦⲈⲚ ⲐⲎⲚⲞⲨ ⲚⲎ ⲈⲦⲢⲒⲘⲒ ϮⲚⲞⲨ ϪⲈ ⲦⲈⲦⲈⲚⲚⲀⲤⲰⲂⲒ.
22 Kũrathimwo-rĩ, nĩ inyuĩ hĩndĩ ĩrĩa andũ mekũmũmena, na meyamũre kũrĩ inyuĩ, na mamũrume, na mathũkĩrĩrie rĩĩtwa rĩanyu, nĩ ũndũ wa Mũrũ wa Mũndũ.
ⲕ̅ⲃ̅ⲰⲞⲨⲚⲒⲀⲦⲈⲚ ⲐⲎⲚⲞⲨ ⲈϢⲰⲠ ⲚⲦⲞⲨⲘⲈⲤⲦⲈ ⲐⲎⲚⲞⲨ ⲚϪⲈⲚⲒⲢⲰⲘⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲦⲞⲨⲞⲨⲈⲦ ⲐⲎⲚⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲦⲞⲨϢⲈϢ ⲐⲎⲚⲞⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲦⲞⲨϨⲒ ⲠⲈⲦⲈⲚⲢⲀⲚ ⲈⲂⲞⲖ ⲘⲪⲢⲎϮ ⲚⲞⲨⲠⲈⲦϨⲰⲞⲨ ⲈⲐⲂⲈ ⲠϢⲎⲢⲒ ⲘⲪⲢⲰⲘⲒ.
23 “Mũthenya ũcio nĩmũgakena na mũrũgarũge, tondũ mũcaara wanyu nĩ mũingĩ Igũrũ. Nĩgũkorwo ũguo noguo maithe mao meekire anabii.
ⲕ̅ⲅ̅ⲢⲀϢⲒ ϦⲈⲚⲠⲒⲈϨⲞⲞⲨ ⲈⲦⲈⲘⲘⲀⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲐⲈⲖⲎⲖ ϨⲎⲠⲠⲈ ⲄⲀⲢ ⲠⲈⲦⲈⲚⲂⲈⲬⲈ ⲞⲨⲚⲒϢϮ ⲠⲈ ⲚϨⲢⲎⲒ ϦⲈⲚⲦⲪⲈ ⲚⲀⲒ ⲄⲀⲢ ⲈⲚⲀⲨⲒⲢⲒ ⲘⲘⲰⲞⲨ ⲚⲚⲒⲠⲢⲞⲪⲎⲦⲎⲤ ⲚϪⲈⲚⲞⲨⲒⲞϮ.
24 “No rĩrĩ, kaĩ mũrĩ na haaro inyuĩ itonga-ĩ, nĩgũkorwo nĩmũrĩkĩtie kwamũkĩra kũnyamarũrwo kwanyu.
ⲕ̅ⲇ̅ⲠⲖⲎⲚ ⲞⲨⲞⲒ ⲚⲰⲦⲈⲚ ϦⲀ ⲚⲒⲢⲀⲘⲀⲞ ϪⲈ ⲀⲢⲈⲦⲈⲚⲔⲎⲚ ⲈⲢⲈⲦⲈⲚϬⲒ ⲘⲠⲈⲦⲈⲚϮϨⲞ.
25 Kaĩ mũrĩ na haaro inyuĩ arĩa mũhũũniĩ rĩu-ĩ, nĩgũkorwo nĩmũkahũũta. Kaĩ mũrĩ na haaro arĩa mũratheka rĩu-ĩ, nĩgũkorwo nĩmũgacakaya na mũrĩre.
ⲕ̅ⲉ̅ⲞⲨⲞⲒ ⲚⲰⲦⲈⲚ ϦⲀ ⲚⲎ ⲈⲦⲤⲎⲞⲨ ϮⲚⲞⲨ ϪⲈ ⲦⲈⲦⲈⲚⲚⲀϨⲔⲞ ⲞⲨⲞⲒ ⲚⲰⲦⲈⲚ ϦⲀ ⲚⲎ ⲈⲦⲤⲰⲂⲒ ϮⲚⲞⲨ ϪⲈ ⲦⲈⲦⲈⲚⲚⲀⲈⲢϨⲎⲂⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲦⲈⲦⲈⲚⲚⲀⲢⲒⲘⲒ.
26 Kaĩ mũrĩ na haaro inyuĩ hĩndĩ ĩrĩa andũ othe mekũmũgaathĩrĩria-ĩ, nĩgũkorwo ũguo noguo maithe mao meekaga anabii a maheeni.
ⲕ̅ⲋ̅ⲞⲨⲞⲒ ⲚⲰⲦⲈⲚ ⲈϢⲰⲠ ⲀⲨϢⲀⲚϪⲞⲤ ⲈⲢⲰⲦⲈⲚ ⲚϪⲈⲚⲒⲢⲰⲘⲒ ⲦⲎⲢⲞⲨ ϪⲈ ⲔⲀⲖⲰⲤ ⲚⲀⲒ ⲄⲀⲢ ⲞⲚ ⲘⲠⲀⲒⲢⲎϮ ⲈⲚⲀⲨⲒⲢⲒ ⲘⲘⲰⲞⲨ ⲚⲚⲒⲠⲢⲞⲪⲎⲦⲎⲤ ⲚⲚⲞⲨϪ ⲚϪⲈⲚⲞⲨⲒⲞϮ.
27 “No ngũmwĩra atĩrĩ inyuĩ arĩa mũũthikĩrĩirie: endagai thũ cianyu, na mwĩkage wega arĩa mamũthũire,
ⲕ̅ⲍ̅ⲀⲖⲖⲀ ϮϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ⲚⲰⲦⲈⲚ ϦⲀ ⲚⲎ ⲈⲦⲤⲰⲦⲈⲘ ϪⲈ ⲘⲈⲚⲢⲈ ⲚⲈⲦⲈⲚϪⲀϪⲒ ⲀⲢⲒ ⲠⲈⲐⲚⲀⲚⲈϤ ⲚⲚⲎ ⲈⲐⲘⲞⲤϮ ⲘⲘⲰⲦⲈⲚ.
28 na ningĩ mũrathimage arĩa mamũrumaga, na mũhooyagĩre arĩa mamwĩkaga ũũru.
ⲕ̅ⲏ̅ⲤⲘⲞⲨ ⲈⲚⲎ ⲈⲦⲤⲀϨⲞⲨⲒ ⲈⲢⲰⲦⲈⲚ ⲦⲰⲂϨ ⲈϪⲈⲚ ⲚⲎ ⲈⲦϬⲞϪⲒ ⲚⲤⲀⲐⲎⲚⲞⲨ
29 Na rĩrĩ, mũndũ angĩkũgũtha rũthĩa rũmwe, mũhũgũkĩrie rũu rũngĩ o naruo. Na mũndũ angĩgũtunya igooti rĩaku, ndũkamũgirie kuoya o na kanjũ yaku.
ⲕ̅ⲑ̅ⲪⲎ ⲈⲐⲚⲀϨⲒⲞⲨⲒ ϦⲈⲚⲦⲀⲒⲞⲨⲞϪⲒ ⲬⲀ ϮⲬⲈϮ ϦⲀⲦⲞⲦϤ ⲞⲨⲞϨ ⲪⲎ ⲈⲐⲚⲀⲰⲖⲒ ⲘⲠⲈⲔϨⲂⲞⲤ ⲘⲠⲈⲢⲦⲀϨⲚⲞ ⲘⲘⲞϤ ⲈⲰⲖⲒ ⲚⲦⲈⲔⲔⲈϢⲐⲎ Ⲛ.
30 Mũndũ o wothe angĩkũhooya kĩndũ mũhe, na mũndũ o wothe angĩoya kĩndũ gĩaku, ndũkamwĩtie.
ⲗ̅ⲞⲨⲞⲚ ⲆⲈ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲈⲐⲚⲀⲈⲢⲈⲦⲒⲚ ⲘⲘⲞⲔ ⲘⲞⲒ ⲚⲀϤ ⲞⲨⲞϨ ⲪⲎ ⲈⲐⲚⲀⲈⲖ ⲚⲈⲦⲈⲚⲞⲨⲔ ⲘⲠⲈⲢϢⲀⲦϤ ⲘⲘⲰⲞⲨ.
31 Ĩkagai andũ arĩa angĩ o ũrĩa mũngĩenda mamwĩkage.
ⲗ̅ⲁ̅ⲞⲨⲞϨ ⲔⲀⲦⲀ ⲪⲢⲎϮ ⲈⲦⲈⲦⲈⲚⲞⲨⲰϢ ⲚⲦⲞⲨⲒⲢⲒ ⲚⲰⲦⲈⲚ ⲚϪⲈⲚⲒⲢⲰⲘⲒ ⲀⲢⲒⲞⲨⲒ ⲚⲰⲞⲨ ϨⲰⲦⲈⲚ ⲘⲠⲀⲒⲢⲎϮ.
32 “Rĩu-rĩ, angĩkorwo mwendete o arĩa mamwendete-rĩ, mwakĩĩguna na kĩ? O na ‘ehia’ nĩmendaga arĩa mamendete.
ⲗ̅ⲃ̅ⲞⲨⲞϨ ⲒⲤϪⲈ ⲀⲢⲈⲦⲈⲚⲚⲀⲘⲈⲚⲢⲈ ⲚⲎ ⲈⲐⲘⲈⲒ ⲘⲘⲰⲦⲈⲚ ⲀϢ ⲠⲈ ⲠⲈⲦⲈⲚϨⲘⲞⲦ ⲔⲈ ⲄⲀⲢ ⲚⲒⲔⲈⲢⲈϤⲈⲢⲚⲞⲂⲒ ⲀⲨⲘⲈⲒ ⲚⲚⲎ ⲈⲐⲘⲈⲒ ⲘⲘⲰⲞⲨ.
33 Na mũngĩkorwo mwĩkaga wega o arĩa mamwĩkaga wega-rĩ, mwakĩĩguna na kĩ? Nĩgũkorwo ehia o nao nĩmekaga o ũguo.
ⲗ̅ⲅ̅ⲞⲨⲞϨ ⲈϢⲰⲠ ⲀⲢⲈⲦⲈⲚⲚⲀⲈⲢ ⲠⲈⲐⲚⲀⲚⲈϤ ⲚⲚⲎ ⲈⲦⲈⲢ ⲠⲈⲐⲚⲀⲚⲈϤ ⲚⲈⲘⲰⲦⲈⲚ ⲀϢ ⲠⲈ ⲠⲈⲦⲈⲚϨⲘⲞⲦ ⲚⲒⲔⲈⲢⲈϤⲈⲢⲚⲞⲂⲒ ⲤⲈⲒⲢⲒ ⲘⲠⲀⲒⲢⲎϮ.
34 Na ningĩ mũngĩkorwo mũkombithagia o arĩa mwĩhokete nĩmakamũrĩha-rĩ, mwakĩĩguna na kĩ? O na ehia nĩmakombagĩra ehia arĩa angĩ, mehokete nĩmakarĩhwo ciothe.
ⲗ̅ⲇ̅ⲞⲨⲞϨ ⲈϢⲰⲠ ⲀⲢⲈⲦⲈⲚϢⲀⲚⲈⲢⲆⲀⲚⲒⲌⲒⲚ ⲚϨⲀⲚⲞⲨⲞⲚ ⲈⲢⲈⲦⲈⲚϨⲈⲖⲠⲒⲤ ⲈϬⲒ ⲚⲦⲞⲦⲞⲨ ⲀϢ ⲠⲈ ⲠⲈⲦⲈⲚϨⲘⲞⲦ ⲚⲒⲔⲈⲢⲈϤⲈⲢⲚⲞⲂⲒ ϨⲰⲞⲨ ⲤⲈⲈⲢⲆⲀⲚⲒⲌⲒⲚ ⲚⲚⲒⲢⲈϤⲈⲢⲚⲞⲂⲒ ϨⲒⲚⲀ ⲚⲦⲞⲨϬⲒ ⲚⲦⲞⲦⲞⲨ ⲚⲦⲞⲨϢⲈⲂⲒⲰ.
35 No rĩrĩ, endagai thũ cianyu, na mũciĩkage wega, o na mũkombithagie mũtekwĩhoka gũcookerio kĩndũ. Hĩndĩ ĩyo irĩhi rĩanyu nĩrĩkaneneha, na inyuĩ nĩmũgatuĩka ariũ a Ũrĩa-ũrĩ-Igũrũ-Mũno, nĩgũkorwo we nĩaiguagĩra arĩa matarĩ ngaatho tha o na arĩa aaganu.
ⲗ̅ⲉ̅ⲠⲖⲎⲚ ⲘⲈⲚⲢⲈ ⲚⲈⲦⲈⲚϪⲀϪⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲢⲒ ⲠⲈⲐⲚⲀⲚⲈϤ ⲚⲰⲞⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲘⲞⲒ ⲚⲦⲈⲦⲈⲚⲈⲢⲀⲠⲈⲖⲠⲒⲌⲒⲚ ⲀⲚ ⲚϨⲖⲒ ⲞⲨⲞϨ ϤⲚⲀϢⲰⲠⲒ ⲚϪⲈⲠⲈⲦⲈⲚⲂⲈⲬⲈ ⲈⲚⲀϢⲰϤ ⲞⲨⲞϨ ⲦⲈⲦⲈⲚⲚⲀϢⲰⲠⲒ ⲚϢⲎⲢⲒ ⲘⲠⲈⲦϬⲞⲤⲒ ϪⲈ ⲚⲐⲞϤ ⲞⲨⲬⲢⲒⲤⲦⲞⲤ ⲠⲈ ⲈϪⲈⲚ ⲚⲒⲀⲦϨⲘⲞⲦ ⲚⲈⲘ ⲚⲒⲠⲞⲚⲎⲢⲞⲤ.
36 Iguanagĩrai tha, o ta ũrĩa Ithe wanyu aiguanagĩra tha.
ⲗ̅ⲋ̅ϢⲰⲠⲒ ⲈⲢⲈⲦⲈⲚⲞⲒ ⲚⲚⲀⲎⲦ ⲘⲪⲢⲎϮ ⲘⲠⲈⲦⲈⲚⲒⲰⲦ ⲈϤⲞⲒ ⲚⲚⲀⲎⲦ.
37 “Mũtigaciirithanagie nĩgeetha na inyuĩ mũtikanaciirithio. Mũtigatuanagĩre, nĩgeetha na inyuĩ mũtikanatuĩrwo. Rekanagĩrai, na inyuĩ nĩmũkarekerwo.
ⲗ̅ⲍ̅ⲘⲠⲈⲢϮϨⲀⲠ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲚⲞⲨϮϨⲀⲠ ⲈⲢⲰⲦⲈⲚ ⲘⲠⲈⲢϨⲒⲞⲨⲒ ⲘⲠϨⲀⲠ ⲞⲨⲞϨ ⲤⲈⲚⲀϨⲒ ⲐⲎⲚⲞⲨ ⲘⲠϨⲀⲠ ⲀⲚ ⲬⲰ ⲈⲂⲞⲖ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲦⲞⲨⲬⲰ ⲚⲰⲦⲈⲚ ⲈⲂⲞⲖ
38 Heanagai, na inyuĩ nĩmũrĩheagwo na gĩthimi kĩega, gĩkindĩrĩtwo, kĩinainĩtio na gĩgaitĩkĩrĩra, nĩkĩo mũgaitĩrĩrwo nakĩo nguo-inĩ. Nĩgũkorwo gĩthimi kĩrĩa mũthimanagĩra nakĩo, no kĩo mũrĩthimagĩrwo nakĩo.”
ⲗ̅ⲏ̅ⲘⲞⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲦⲞⲨϮ ⲚⲰⲦⲈⲚ ⲞⲨϢⲒ ⲈⲚⲀⲚⲈϤ ⲈϤⲘⲈϨ ⲈϤϨⲈⲚϨⲰⲚ ⲈϤⲪⲈⲚⲪⲰⲚ ⲈⲂⲞⲖ ⲤⲈⲚⲀⲦⲎⲒϤ ⲈϦⲢⲎⲒ ⲈⲔⲈⲚ ⲐⲎⲚⲞⲨ ⲠⲒϢⲒ ⲄⲀⲢ ⲈⲦⲈⲦⲈⲚⲚⲀϢⲒ ⲘⲘⲞϤ ⲀⲨⲚⲀϢⲒ ⲚⲰⲦⲈⲚ ⲘⲘⲞϤ.
39 Agĩcooka akĩmahe ngerekano ĩno, akĩmooria atĩrĩ, “Mũtumumu no atongorie mũtumumu ũrĩa ũngĩ? Githĩ eerĩ to magũe irima?
ⲗ̅ⲑ̅ⲀϤϪⲈ ⲔⲈⲠⲀⲢⲀⲂⲞⲖⲎ ⲆⲈ ⲚⲰⲞⲨ ϪⲈ ⲘⲎⲦⲒ ⲞⲨⲞⲚ ϢϪⲞⲘ ⲚⲞⲨⲂⲈⲖⲖⲈ ⲈϬⲒⲘⲰⲒⲦ ϦⲀϪⲰϤ ⲚⲞⲨⲂⲈⲖⲖⲈ ⲘⲎ ⲤⲈⲚⲀϨⲈⲒ ⲀⲚ ⲈϦⲢⲎⲒ ⲚⲞⲨϢⲒⲔ ⲘⲠⲂ.
40 Mũrutwo ti mũnene kũrĩ mũmũruti, no ũrĩa wothe mũrute wega, no atuĩke ta mũmũruti.
ⲙ̅ⲘⲎ ⲞⲨⲞⲚ ⲞⲨⲘⲀⲐⲎⲦⲎⲤ ⲈϤⲞⲨⲞⲦ ⲈⲠⲈϤⲢⲈϤϮⲤⲂⲰ ⲘⲀⲢⲈϤϢⲰⲠⲒ ⲆⲈ ⲚϪⲈⲞⲨⲞⲚ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲈϤⲤⲈⲂⲦⲰⲦ ⲘⲪⲢⲎϮ ⲘⲠⲒⲢⲈϤϮⲤⲂⲰ.
41 “Nĩ kĩĩ gĩgũtũma wone kĩhuti kĩrĩa kĩrĩ riitho rĩa mũrũ wa thoguo, no ũkaaga kũrũmbũiya mũgogo ũrĩa ũrĩ riitho rĩaku we mwene?
ⲙ̅ⲁ̅ⲈⲐⲂⲈⲞⲨ ϪⲈ ⲬⲚⲀⲨ ⲈⲠⲒϪⲎⲒ ϦⲈⲚⲪⲂⲀⲖ ⲘⲠⲈⲔⲤⲞⲚ ⲠⲒⲤⲞⲒ ⲆⲈ ⲈⲦϦⲈⲚ ⲠⲈⲔⲂⲀⲖ ⲚⲔϮⲚⲒⲀⲦⲔ ⲘⲘⲞϤ ⲀⲚ.
42 Wahota atĩa kwĩra mũrũ wa thoguo atĩrĩ, ‘Mũrũ wa baba, reke ngũrute kĩhuti kĩu kĩrĩ riitho rĩaku,’ o rĩrĩa wee wagĩte kuona mũgogo ũrĩa ũrĩ naguo riitho rĩaku? Wee hinga ĩno, amba ũrute mũgogo ũcio ũrĩ naguo riitho, nĩguo wone wega ũhote kũruta kĩhuti kĩrĩa kĩrĩ riitho rĩa mũrũ wa thoguo.
ⲙ̅ⲃ̅ⲒⲈ ⲠⲰⲤ ⲞⲨⲞⲚ ϢϪⲞⲘ ⲘⲘⲞⲔ ⲈϪⲞⲤ ⲘⲠⲈⲔⲤⲞⲚ ϪⲈ ⲠⲀⲤⲞⲚ ⲬⲀⲦ ⲚⲦⲀϨⲒ ⲠⲒϪⲎⲒ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲈⲔⲂⲀⲖ ⲚⲐⲞⲔ ⲆⲈ ϨⲰⲔ ⲬⲚⲀⲨ ⲀⲚ ⲈⲠⲒⲤⲞⲒ ⲈⲦϦⲈⲚ ⲠⲈⲔⲂⲀⲖ ⲠⲒϢⲞⲂⲒ ϨⲒ ⲠⲒⲤⲞⲒ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲈⲔⲂⲀⲖ ⲚϢⲞⲢⲠ ⲞⲨⲞϨ ⲦⲞⲦⲈ ⲈⲔⲈⲚⲀⲨ ⲘⲂⲞⲖ ⲈϨⲒ ⲠⲒϪⲎⲒ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲪⲂⲀⲖ ⲘⲠⲈⲔⲤⲞⲚ.
43 “Gũtirĩ mũtĩ mwega ũciaraga maciaro mooru, kana mũtĩ mũũru ũgaciara maciaro mega.
ⲙ̅ⲅ̅ⲞⲨ ⲄⲀⲢ ⲘⲘⲞⲚ ⲞⲨϢϢⲎⲚ ⲈⲚⲀⲚⲈϤ ⲈϤⲒⲢⲒ ⲚⲞⲨⲞⲨⲦⲀϨ ⲈϤϨⲰⲞⲨ ⲠⲀⲖⲒⲚ ⲘⲘⲞⲚ ⲞⲨϢϢⲎⲚ ⲈϤϨⲰⲞⲨ ⲈϤⲒⲢⲒ ⲚⲞⲨⲞⲨⲦⲀϨ ⲈⲚⲀⲚⲈϤ.
44 O mũtĩ ũmenyekaga na maciaro maguo mwene. Andũ matituaga ngũyũ kuuma mĩtĩ-inĩ ya mĩigua, o na kana magatua thabibũ kuuma congʼe-inĩ.
ⲙ̅ⲇ̅ⲠⲒⲞⲨⲀⲒ ⲄⲀⲢ ⲠⲒⲞⲨⲀⲒ ⲚⲚⲒϢϢⲎⲚ ⲈϢⲀⲨⲤⲞⲨⲰⲚϤ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲈϤⲞⲨⲦⲀϨ ⲞⲨ ⲄⲀⲢ ⲘⲠⲀⲨⲤⲈⲔ ⲔⲈⲚⲦⲈ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚϨⲀⲚⲤⲞⲨⲢⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲘⲠⲀⲨϬⲈⲖ ⲀⲖⲞⲖⲒ ⲈⲂⲞⲖ ϨⲒ ⲞⲨⲂⲀⲦⲞⲤ.
45 Mũndũ ũrĩa mwega aragia maũndũ mega kuuma mũthiithũ-inĩ wa ngoro yake, nake mũndũ ũrĩa mũũru aragia maũndũ mooru kuuma mũthiithũ-inĩ wa ngoro yake. Nĩgũkorwo kanua gake kaaragia o maũndũ marĩa maiyũrĩte ngoro yake.
ⲙ̅ⲉ̅ⲠⲒⲀⲄⲀⲐⲞⲤ ⲚⲢⲰⲘⲒ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲒⲀϨⲞ ⲚⲀⲄⲀⲐⲞⲚ ⲚⲦⲈⲠⲈϤϨⲎⲦ ϢⲀϤⲒⲚⲒ ⲘⲠⲒⲀⲄⲀⲐⲞⲚ ⲈⲂⲞⲖ ⲞⲨⲞϨ ⲠⲒⲤⲀⲘⲠⲈⲦϨⲰⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲒⲀϨⲞ ⲈⲦϨⲰⲞⲨ ϢⲀϤⲒⲚⲒ ⲘⲠⲒⲠⲈⲦϨⲰⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠϨⲞⲨⲞ ⲘⲠϨⲎⲦ ϢⲀⲢⲈ ⲠⲒⲢⲰϤ ⲤⲀϪⲒ.
46 “Atĩrĩrĩ, mũnjĩtaga ‘Mwathani, Mwathani,’ nĩkĩ, na mũtiĩkaga ũrĩa ndĩmwĩraga?
ⲙ̅ⲋ̅ⲈⲐⲂⲈⲞⲨ ⲆⲈ ⲦⲈⲦⲈⲚⲘⲞⲨϮ ⲈⲢⲞⲒ ϪⲈ ⲠϬⲞⲒⲤ ⲠϬⲞⲒⲤ ⲞⲨⲞϨ ⲦⲈⲦⲈⲚⲒⲢⲒ ⲀⲚ ⲚⲚⲎ ⲈϮϪⲰ ⲘⲘⲰⲞⲨ.
47 Nĩngũmuonia ũrĩa mũndũ ũrĩa ũũkaga kũrĩ niĩ, na akaigua ciugo ciakwa, na ageeka ũrĩa ciugĩte ahaana.
ⲙ̅ⲍ̅ⲞⲨⲞⲚ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲈⲐⲚⲀⲒ ϨⲀⲢⲞⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲦⲈϤⲤⲰⲦⲈⲘ ⲈⲚⲀⲤⲀϪⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲦⲈϤⲀⲒⲦⲞⲨ ϮⲚⲀⲦⲀⲘⲰⲦⲈⲚ ϪⲈ ⲀϤⲦⲈⲚⲐⲰⲚⲦ ⲈⲚⲒⲘ.
48 Ahaana ta mũndũ waakaga nyũmba, ũrĩa wenjire mũthingi, akĩũrikia na akĩwamba igũrũ rĩa ihiga. Hĩndĩ ĩrĩa kwagĩire mũiyũro wa maaĩ, kĩguũ gĩkĩgũtha nyũmba ĩyo na nditi, no gĩtiamĩenyenyirie, tondũ nĩyaakĩtwo wega.
ⲙ̅ⲏ̅ⲀⲦⲈⲚⲐⲰⲚⲦ ⲈⲞⲨⲢⲰⲘⲒ ⲈϤⲔⲰⲦ ⲚⲞⲨⲎⲒ ⲪⲎ ⲈⲦⲀϤϪⲰϪⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤϢⲰⲔⲒ ⲈϦⲢⲎⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤⲬⲰ ⲚⲞⲨⲤⲈⲚϮ ϨⲒϪⲈⲚ ϮⲠⲈⲦⲢⲀ ⲈⲦⲀⲨϢⲰⲠⲒ ⲆⲈ ⲚϪⲈϨⲀⲚⲘⲞⲨⲚϨⲰⲞⲨ ⲈⲨⲞϢ ⲀϤⲔⲰⲖϨ ⲚϪⲈⲠⲒⲀⲢⲞ ⲈϦⲞⲨⲚ ⲚⲤⲀⲠⲒⲎⲒ ⲈⲦⲈⲘⲘⲀⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲘⲠⲈϤϢϪⲈⲘϪⲞⲘ ⲚⲔⲒⲘ ⲈⲢⲞϤ ⲈⲐⲂⲈϪⲈ ⲚⲀϤⲔⲎⲦ ⲚⲔⲀⲖⲰⲤ.
49 No mũndũ ũrĩa ũiguaga ciugo ciakwa, na ndekaga ũrĩa ciugĩte, ahaana ta mũndũ ũrĩa waakire nyũmba ĩtarĩ na mũthingi. Na rĩrĩa kĩguũ kĩagũthire nyũmba ĩyo, ĩkĩmomoka, naguo mwanangĩko wayo warĩ mũnene.”
ⲙ̅ⲑ̅ⲪⲎ ⲆⲈ ⲈⲐⲚⲀⲤⲰⲦⲈⲘ ⲈⲚⲀⲤⲀϪⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲦⲈϤϢⲦⲈⲘⲀⲒⲦⲞⲨ ⲀϤⲦⲈⲚⲐⲰⲚⲦ ⲈⲞⲨⲢⲰⲘⲒ ⲈⲀϤⲔⲰⲦ ⲚⲞⲨⲎⲒ ϨⲒϪⲈⲚ ⲠⲒⲔⲀϨⲒ ⲬⲰⲢⲒⲤ ⲤⲈⲚϮ ⲪⲎ ⲈⲦⲀ ⲠⲒⲒⲀⲢⲞ ⲔⲰⲖϨ ⲈϦⲞⲨⲚ ⲈⲢⲞϤ ⲞⲨⲞϨ ⲤⲀⲦⲞⲦϤ ⲀϤϨⲈⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲠϨⲈⲒ ⲘⲠⲒⲎⲒ ⲈⲦⲈⲘⲘⲀⲨ ⲀϤⲈⲢⲞⲨⲚⲒϢϮ.