< Thaama 7 >
1 Ningĩ Jehova akĩĩra Musa atĩrĩ, “We ngũtuĩte ta Ngai harĩ Firaũni, nake mũrũ wa nyũkwa Harũni egũtuĩka mũnabii waku.
Eka Jehova Nyasaye nowacho ne Musa niya, “Ne, aseketi kaka Nyasaye ni Farao, kendo Harun owadu biro bedoni janabi.
2 Wee ũriugaga ũrĩa wothe ndĩgwathaga, nake mũrũ wa nyũkwa Harũni nĩwe ũrĩĩraga Firaũni arekererie andũ a Isiraeli moime bũrũri wake.
Nyaka iwach gik moko duto ma achiki, kendo Harun owadu nonyis Farao mondo owe jo-Israel owuog e pinye.
3 No nĩngũtũma ngoro ya Firaũni yũme, na o na ndaingĩhia ciama ciakwa na morirũ gũkũ bũrũri wa Misiri-rĩ,
Abiro keto chuny Farao bedo matek, ma kata obedo ni abiro nwoyo honni kod ranyisi e piny Misri,
4 ndakamũigua. Ningĩ nĩngatambũrũkia guoko gwakwa kũu bũrũri wa Misiri, na ndute ikundi cia andũ akwa a Isiraeli moime kuo na ũndũ wa ciĩko nene cia ũtuanĩri ciira.
to Farao ok nowinju. Omiyo anasand jo-Misri gi masiche madongo kakumogi malich mi anagol joga ma jo-Israel e piny Misri.
5 Nao andũ a Misiri nĩmakamenya atĩ niĩ nĩ niĩ Jehova, rĩrĩa ngataambũrũkia guoko gwakwa njũkĩrĩre bũrũri wa Misiri na ndute andũ a Isiraeli moime kuo.”
Kendo jo-Misri nongʼe ni an Jehova Nyasaye e kinde ma anakumgi ka agolo jo-Israel kuomgi.”
6 Musa na Harũni magĩĩka o ũrĩa Jehova aamaathĩte meke.
Musa kod Harun notimo mana kaka Jehova Nyasaye nochikogi.
7 Musa aarĩ na mĩaka mĩrongo ĩnana nake Harũni mĩaka mĩrongo ĩnana na ĩtatũ hĩndĩ ĩrĩa maaragia na Firaũni.
E kinde mane giwuoyo gi Farao, Musa ne ja-higni piero aboro to Harun to ne ja-higni piero aboro gadek.
8 Jehova akĩĩra Musa na Harũni atĩrĩ,
Jehova Nyasaye nowacho ne Musa kod Harun niya,
9 “Rĩrĩa Firaũni arĩmwĩra atĩrĩ, ‘Ringai kĩama,’ nawe Musa wĩre Harũni atĩrĩ, ‘Oya rũthanju rwaku, ũrũikie thĩ o hau mbere ya Firaũni,’ naruo rũtuĩke nyoka.”
“Ka Farao onyisou ni mondo utim hono moro, to in Musa nyis Harun ni, ‘Kaw ludhi kendo dire piny e nyim Farao,’ kendo obiro lokore thuol.”
10 Nĩ ũndũ ũcio Musa na Harũni magĩthiĩ kũrĩ Firaũni, nao magĩĩka o ta ũrĩa maathĩtwo nĩ Jehova. Harũni agĩikia rũthanju rwake thĩ mbere ya Firaũni na anene ake, naruo rũgĩtuĩka nyoka.
Kuom mano, Musa kod Harun ne odhi ir Farao mi gitimo mana kaka Jehova Nyasaye nochikogi. Harun nodiro ludhe piny e nyim Farao kod jodonge mi nolokore thuol.
11 Nake Firaũni agĩĩta andũ arĩa oogĩ o na ago, na aringi ciama a Misiri, nao magĩĩka o ũguo magĩtũmĩra maũgĩ mao ma ũgo.
Farao noluongo jorieko kod ajuoke mag Misri mine gitimo gik machal gi mane Harun otimo ka gitiyo gi teko mag yedhegi mopondo.
12 O mũndũ agĩikia rũthanju rwake thĩ na rũgĩtuĩka nyoka. No rũthanju rwa Harũni rũkĩmeria thanju ciao.
Ngʼato ka ngʼato kuomgi nodiro ludhe piny kendo nolokore thuol. To ludh Harun nomwonyo ludhegigo.
13 No rĩrĩ, ngoro ya Firaũni ĩkĩũma nake akĩrega kũmaigua, o ta ũrĩa Jehova oigĩte.
To kata kamano, chuny Farao ne odoko matek kendo ne ok onyal winjogi mana kaka Jehova Nyasaye ne osewacho.
14 Ningĩ Jehova akĩĩra Musa atĩrĩ, “Ngoro ya Firaũni ndĩngĩororoa; nĩaregete kũrekereria andũ mathiĩ.
Eka Jehova Nyasaye nowacho ne Musa niya, “Chuny Farao pod tek, odagi weyo joga mondo odhi.
15 Nĩũgathiĩ kũrĩ Firaũni rũciinĩ agĩthiĩ rũũĩ. Weterere mũcemanie nake hũgũrũrũ-inĩ cia Rũũĩ rwa Nili, na ũthiĩ na rũthanju rũrĩa rwagarũrũkĩte rũgatuĩka nyoka.
Dhi ir Farao gokinyi ka odhi e aora. Rite e bath aora Nael mondo irom kode, bende kaw luth mane olokore thuol cha e lweti.
16 Ũcooke ũmwĩre atĩrĩ, ‘Jehova, o we Ngai wa Ahibirania, nĩandũmĩte ngwĩre ũũ: Rekereria andũ akwa mathiĩ nĩgeetha makandungatĩre marĩ werũ-inĩ. No nginya rĩu nĩũregete gũthikĩrĩria.
Eka inyise ni, ‘Jehova Nyasaye, ma Nyasach jo-Hibrania, oseora mondo anyisi niya: We joga odhi, mondo gilama e thim. To nyaka chop koroni pok iwinjo.
17 Jehova ekuuga atĩrĩ: Ũndũ ũyũ nĩguo ũgũtũma ũmenye atĩ niĩ nĩ niĩ Jehova: Ngũgũtha maaĩ ma Rũũĩ rwa Nili na rũthanju rũrũ rũrĩ guoko-inĩ gwakwa, namo magarũrũke matuĩke thakame.
Ma e gima Jehova Nyasaye wacho: Ranyisini biro miyo ingʼe ni an Jehova Nyasaye: Abiro chwado pi aora Nael gi luth mantie e lwetani kendo pigno biro lokore remo.
18 Thamaki iria irĩ thĩinĩ wa Rũũĩ rwa Nili nĩigũkua, naruo rũũĩ rũnunge; andũ a Misiri maremwo nĩ kũnyua maaĩ maruo.’”
Rech manie aora Nael biro tho, kendo aora biro dungʼ, jo-Misri ok nomodh pigno.’”
19 Jehova akĩĩra Musa atĩrĩ, “Ĩra Harũni atĩrĩ, ‘Oya rũthanju rwaku na ũtambũrũkie guoko igũrũ rĩa maaĩ ma bũrũri wa Misiri, na igũrũ rĩa tũrũũĩ, na mĩtaro, na tũmaria o na kũrĩa guothe kũhingĩrĩrie maaĩ nakuo guothe gũtuĩke thakame. Thakame ĩkaiyũra kũndũ guothe bũrũri wa Misiri, o na kũu ndoo-inĩ cia mĩtĩ na mĩtũngi-inĩ ya mahiga.’”
Jehova Nyasaye nowacho ne Musa niya, “Nyis Harun ni, ‘Kaw ludhi mondo irie badi ewi pige mag Misri, ma gin aore matindo kod madongo, yewni kod kuonde duto mag kano pi, kendo gibiro lokore remo.’ Remo biro bedo kamoro amora e piny Misri nyaka ei agulni molos gi kite.”
20 Musa na Harũni magĩĩka o ũrĩa Jehova aathanĩte. Agĩkĩambararia rũthanju rwake arĩ mbere ya Firaũni na anene ake, nake akĩgũtha maaĩ ma Rũũĩ rwa Nili, namo maaĩ mothe makĩgarũrũka magĩtuĩka thakame.
Musa kod Harun notimo mana kaka Jehova Nyasaye nochikogi. Notingʼo ludhe e nyim Farao kod jodonge duto mi ochwado aora Nael kendo pige duto nolokore remo.
21 Thamaki iria ciarĩ Rũũĩ rwa Nili igĩkua, naruo rũũĩ rũkĩnunga ũũru mũno, nginya andũ a bũrũri wa Misiri makĩremwo nĩ kũnyua maaĩ maruo. Bũrũri wa Misiri wothe ũkĩiyũra thakame.
Rech manie aora Nael notho, kendo aora nodungʼ marach ma jo-Misri ne ok nyal modho pige. Remo ne nitie kamoro amora e piny Misri.
22 No aringi ciama a bũrũri wa Misiri magĩĩka maũndũ o ta macio na ũndũ wa maũgĩ mao ma ũgo, nayo ngoro ya Firaũni ĩkĩũma; akĩrega kũigua Musa na Harũni, o ta ũrĩa Jehova oigĩte.
To ajuoke mag Misri notimo mana gik machal kamano gi tijegi mag ajuoke mi chuny Farao nomedo doko matek; ne ok onyal winjo wach Musa kod Harun mana kaka Jehova Nyasaye nosewacho.
23 Handũ ha kũigua-rĩ, akĩhũndũka agĩthiĩ nyũmba-inĩ yake ya ũthamaki, na ndaigana kũrũmbũiya ũhoro ũcio ngoro-inĩ yake.
To kata kamano nodok e kare mar dak, kendo ne ok odewo wechegi.
24 Nao andũ othe a Misiri makĩenja ithima gũkuhĩ na Rũũĩ rwa Nili nĩguo mone maaĩ ma kũnyua, tondũ matingĩahotire kũnyua maaĩ ma rũũĩ rũu.
Jo-Misri duto nokunyo bath aora Nael mondo giyud pi modho, nikech ne ok ginyal modho pi aorano.
25 Mĩthenya mũgwanja nĩyahĩtũkire thuutha wa Jehova kũgũtha maaĩ ma Nili.
Ndalo abiriyo norumo bangʼ ka Jehova Nyasaye nosechwado aora Nael.