< Atũmwo 7 >

1 Nake mũthĩnjĩri-Ngai ũrĩa mũnene akĩmũũria atĩrĩ, “Thitango ici nĩ cia ma?”
ⲁ̅ⲠⲈϪⲀϤ ⲆⲈ ⲚⲀϤ ⲚϪⲈⲠⲒⲀⲢⲬⲎⲈⲢⲈⲨⲤ ϪⲈ ⲀⲚ ⲚⲀⲒ ϢⲞⲠ ⲘⲠⲀⲒⲢⲎϮ.
2 Nake Stefano agĩcookia atĩrĩ, “Ariũ a Baba na maithe maitũ, ta thikĩrĩriai! Ngai mwene riiri nĩoimĩrĩire ithe witũ Iburahĩmu hĩndĩ ĩrĩa aatũũraga bũrũri wa Mesopotamia, atanathiĩ gũtũũra bũrũri wa Harani.
ⲃ̅ⲚⲐⲞϤ ⲆⲈ ⲠⲈϪⲀϤ ⲚⲒⲢⲰⲘⲒ ⲚⲈⲚⲤⲚⲎⲞⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲈⲚⲒⲞϮ ⲤⲰⲦⲈⲘ ⲪⲚⲞⲨϮ ⲚⲦⲈⲠⲰⲞⲨ ⲀϤⲞⲨⲞⲚϨϤ ⲈⲠⲈⲚⲒⲰⲦ ⲀⲂⲢⲀⲀⲘ ⲈϤⲬⲎ ⲈϨⲢⲎⲒ ϦⲈⲚϮⲘⲈⲤⲞⲠⲞⲦⲀⲘⲒⲀ ⲘⲠⲀⲦⲈϤϢⲰⲠⲒ ϦⲈⲚⲬⲀⲢⲢⲀⲚ.
3 Akĩmwĩra atĩrĩ, ‘Thaama uume bũrũri wanyu na ũtige andũ anyu, ũthiĩ bũrũri ũrĩa ngaakuonia.’
ⲅ̅ⲠⲈϪⲀϤ ⲚⲀϤ ϪⲈ ⲀⲘⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲈⲔⲔⲀϨⲒ ⲚⲈⲘ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲦⲈⲔⲤⲨⲄⲄⲈⲚⲒⲀ ⲀⲘⲞⲨ ⲈⲠⲒⲔⲀϨⲒ ⲈϮⲚⲀⲦⲀⲘⲞⲔ ⲈⲢⲞϤ.
4 “Nĩ ũndũ ũcio Iburahĩmu akiuma bũrũri wa Akalidei agĩthiĩ gũtũũra Harani. Thuutha wa gĩkuũ gĩa ithe, Ngai akĩmũruta kuo na agĩũka bũrũri ũyũ mũtũũraga.
ⲇ̅ⲦⲞⲦⲈ ⲀϤⲒ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲔⲀϨⲒ ⲚⲦⲈⲚⲒⲬⲀⲖⲆⲈⲞⲤ ⲀϤϢⲰⲠⲒ ϦⲈⲚⲬⲀⲢⲢⲀⲚ ⲈⲂⲞⲖ ⲆⲈ ⲘⲘⲀⲨ ⲘⲈⲚⲈⲚⲤⲀ ⲐⲢⲈϤⲘⲞⲨ ⲚϪⲈⲠⲈϤⲒⲰⲦ ⲀϤⲞⲨⲞⲐⲂⲈϤ ⲈⲂⲞⲖ ⲈⲐⲢⲈϤϢⲰⲠⲒ ϦⲈⲚⲠⲀⲒⲔⲀϨⲒ ⲪⲀⲒ ⲚⲐⲰⲦⲈⲚ ⲈⲦⲈⲦⲈⲚϢⲞⲠ ϨⲒⲰⲦϤ ϮⲚⲞⲨ.
5 Ndaamũheire igai gũkũ, o na ikinya rĩmwe. No Ngai nĩamwĩrire atĩ we hamwe na njiaro ciake nĩmakegwatĩra bũrũri ũyũ, o na gũtuĩka hĩndĩ ĩyo Iburahĩmu ndaarĩ na mwana.
ⲉ̅ⲘⲠⲈϤϮ ⲚⲀϤ ⲚⲞⲨⲔⲖⲎⲢⲞⲚⲞⲘⲒⲀ ⲚϦⲎⲦϤ ⲞⲨⲆⲈ ⲞⲨϢⲈⲚⲦⲀⲦⲤⲒ ⲚⲦⲈⲞⲨϬⲀⲖⲞϪ ⲀϤⲰϢ ⲈⲦⲎⲒϤ ⲚⲀϤ ϦⲈⲚⲞⲨⲀⲘⲀϨⲒ ⲚⲈⲘ ⲠⲈϤϪⲢⲞϪ ⲘⲈⲚⲈⲚⲤⲰϤ ⲘⲘⲞⲚⲦⲈϤ ϢⲎⲢⲒ ⲆⲈ ⲘⲘⲀⲨ.
6 Ngai eerire Iburahĩmu atĩrĩ: ‘Njiaro ciaku igaatũũra irĩ ngʼeni bũrũri ũtarĩ wacio, kũrĩa igaatuuo ngombo na inyariirwo ihinda rĩa mĩaka magana mana.’
ⲋ̅ⲀⲪⲚⲞⲨϮ ⲆⲈ ⲤⲀϪⲒ ⲘⲠⲀⲒⲢⲎϮ ϪⲈ ⲈⲢⲈ ⲠⲈⲔϪⲢⲞϪ ⲈⲢⲢⲈⲘⲚϪⲰⲒⲖⲒ ϦⲈⲚⲞⲨⲔⲀϨⲒ ⲚϢⲈⲘⲘⲞ ⲞⲨⲞϨ ⲈⲨⲈⲀⲒⲦⲞⲨ ⲘⲂⲰⲔ ⲞⲨⲞϨ ⲈⲨⲈⲦϨⲈⲘⲔⲰⲞⲨ ⲚⲨ ⲚⲢⲞⲘⲠⲒ.
7 Ningĩ Ngai akiuga atĩrĩ, ‘No nĩngaherithia rũrĩrĩ rũu igaatungata irĩ ngombo; na thuutha ũcio-rĩ, nĩikoima bũrũri ũcio, nacio nĩikaahooya irĩ kũndũ gũkũ.’
ⲍ̅ⲞⲨⲞϨ ⲠⲒϢⲖⲰⲖ ⲈⲦⲞⲨⲚⲀⲈⲢⲂⲰⲔ ⲚⲀϤ ⲈⲒⲈϮϨⲀⲠ ⲈⲢⲞϤ ⲀⲚⲞⲔ ⲠⲈϪⲈ ⲪⲚⲞⲨϮ ⲞⲨⲞϨ ⲘⲈⲚⲈⲚⲤⲀ ⲚⲀⲒ ⲈⲨⲈⲒ ⲈⲂⲞⲖ ⲈⲨⲈϢⲈⲘϢⲒ ⲘⲘⲞⲒ ϦⲈⲚⲠⲀⲒⲘⲀ ⲪⲀⲒ.
8 Hĩndĩ ĩyo nĩarĩkanĩire na Iburahĩmu kĩrĩkanĩro kĩa ũhoro wa kũrua. Nake Iburahĩmu agĩtuĩka ithe wa Isaaka na akĩmũruithia thikũ ya kanana thuutha wa gũciarwo gwake. Thuutha-inĩ Isaaka agĩtuĩka ithe wa Jakubu, nake Jakubu agĩtuĩka ithe wa athuuri arĩa ikũmi na eerĩ.
ⲏ̅ⲞⲨⲞϨ ⲀϤϮ ⲚⲀϤ ⲚⲞⲨⲆⲒⲀⲐⲎⲔⲎ ⲚⲦⲈⲠⲤⲈⲂⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲠⲀⲒⲢⲎϮ ⲀϤϪⲪⲈ ⲒⲤⲀⲀⲔ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤⲤⲞⲨⲂⲎⲦϤ ϦⲈⲚⲠⲒⲘⲀϨⲎ ⲚⲈϨⲞⲞⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲒⲤⲀⲀⲔ ⲀϤϪⲪⲈ ⲒⲀⲔⲰⲂ ⲒⲀⲔⲰⲂ ⲀϤϪⲪⲞ ⲘⲠⲒⲒⲂ ⲘⲠⲀⲦⲢⲒⲀⲢⲬⲎⲤ.
9 “Na tondũ wa maguuka maitũ kũiguĩra Jusufu ũiru, nĩmamwendirie bũrũri wa Misiri agatuĩke ngombo kuo. No Ngai aarĩ hamwe nake
ⲑ̅ⲞⲨⲞϨ ⲚⲒⲠⲀⲦⲢⲒⲀⲢⲬⲎⲤ ⲀⲨⲬⲞϨ ⲈⲒⲰⲤⲎⲪ ⲀⲨⲦⲎⲒϤ ⲈⲂⲞⲖ ⲈϨⲢⲎⲒ ⲈⲬⲎⲘⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲀⲢⲈ ⲪⲚⲞⲨϮ ⲬⲎ ⲚⲈⲘⲀϤ ⲠⲈ.
10 na akĩmũhonokia mathĩĩna-inĩ make mothe. Nĩaheire Jusufu ũũgĩ na akĩmũhotithia atuĩke wa kwendeka nĩ Firaũni mũthamaki wa Misiri; nĩ ũndũ ũcio akĩmũtua wa gwathaga Misiri o na nyũmba yake yothe ya ũthamaki.
ⲓ̅ⲀϤⲚⲀϨⲘⲈϤ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲚⲈϤⲐⲖⲨⲮⲒⲤ ⲦⲎⲢⲞⲨ ⲀϤϮ ⲚⲀϤ ⲚⲞⲨϨⲘⲞⲦ ⲚⲈⲘ ⲞⲨⲤⲞⲪⲒⲀ ⲘⲠⲈⲘⲐⲞ ⲘⲪⲀⲢⲀⲰ ⲠⲞⲨⲢⲞ ⲚⲬⲎⲘⲒ ⲀϤⲬⲀϤ ⲚϨⲨⲄⲞⲨⲘⲈⲚⲞⲤ ⲈϨⲢⲎⲒ ⲈϪⲈⲚ ⲬⲎⲘⲒ ⲚⲈⲘ ⲈϪⲈⲚ ⲠⲈϤⲎⲒ ⲦⲎⲢϤ.
11 “Thuutha ũcio gũkĩgĩa ngʼaragu bũrũri-inĩ wothe wa Misiri, na Kaanani, na ĩkĩrehe gũthĩĩnĩka kũingĩ mũno, namo maithe maitũ makĩaga irio.
ⲓ̅ⲁ̅ⲀϤⲒ ⲆⲈ ⲚϪⲈⲞⲨϨⲂⲰⲚ ⲈϪⲈⲚ ⲬⲎⲘⲒ ⲦⲎⲢϤ ⲚⲈⲘ ⲬⲀⲚⲀⲀⲚ ⲚⲈⲘ ⲞⲨⲚⲒϢϮ ⲚⲐⲖⲨⲮⲒⲤ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲀⲨϪⲈⲘ ⲤⲞⲨⲞ ⲀⲚ ⲠⲈ ⲚϪⲈⲚⲈⲚⲒⲞϮ.
12 Rĩrĩa Jakubu aiguire atĩ Misiri nĩ kwarĩ na ngano, agĩtũma maithe maitũ kuo hĩndĩ ya mbere.
ⲓ̅ⲃ̅ⲀϤⲤⲰⲦⲈⲘ ⲆⲈ ⲚϪⲈⲒⲀⲔⲰⲂ ϪⲈ ⲤⲈϮ ⲤⲞⲨⲞ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲬⲎⲘⲒ ⲀϤⲦⲀⲞⲨⲞ ⲚⲚⲈⲚⲒⲞϮ ⲚϢⲞⲢⲠ.
13 Na rĩrĩa maathiire riita rĩa keerĩ-rĩ, Jusufu akĩĩmenyithania kũrĩ ariũ a ithe, nake Firaũni akĩmenya ũhoro wa nyũmba ya Jusufu.
ⲓ̅ⲅ̅ⲞⲨⲞϨ ϦⲈⲚⲠⲒⲘⲀϨⲤⲞⲠ ⲂⲀϤⲞⲨⲞⲚϨϤ ⲚϪⲈⲒⲰⲤⲎⲪ ⲈⲚⲈϤⲤⲚⲎⲞⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲠⲄⲈⲚⲞⲤ ⲚⲒⲰⲤⲎⲪ ⲀϤⲞⲨⲞⲚϨϤ ⲈⲪⲀⲢⲀⲰ.
14 Thuutha wa ũguo-rĩ, Jusufu agĩtũmanĩra ithe Jakubu na nyũmba yake yothe moke, nao othe maarĩ andũ mĩrongo mũgwanja na atano.
ⲓ̅ⲇ̅ⲀϤⲞⲨⲰⲢⲠ ⲆⲈ ⲚϪⲈⲒⲰⲤⲎⲪ ⲀϤⲘⲞⲨϮ ⲈⲒⲀⲔⲰⲂ ⲠⲈϤⲒⲰⲦ ⲚⲈⲘ ⲦⲈϤⲤⲨⲄⲄⲈⲚⲒⲀ ⲦⲎⲢⲤ ⲈϨⲢⲎⲒ ϦⲈⲚⲞⲈ ⲘⲮⲨⲬⲎ.
15 Nake Jakubu agĩikũrũka, agĩthiĩ Misiri, kũrĩa we na maithe maitũ maakuĩrĩire.
ⲓ̅ⲉ̅ⲀϤⲒ ⲆⲈ ⲚϪⲈⲒⲀⲔⲰⲂ ⲈϦⲢⲎⲒ ⲈⲬⲎⲘⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤⲘⲞⲨ ⲚⲐⲞϤ ⲚⲈⲘ ⲚⲈⲚⲒⲞϮ.
16 Mĩĩrĩ yao nĩyacookirio Shekemu na ĩgĩthikwo mbĩrĩra-inĩ ĩrĩa Iburahĩmu aagũrĩte na mbeeca kuuma kũrĩ ariũ a Hamori kũu Shekemu.
ⲓ̅ⲋ̅ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨⲞⲨⲞⲐⲂⲈϤ ⲈⲤⲨⲬⲈⲘ ⲀⲨⲬⲀϤ ϦⲈⲚⲠⲒⲘϨⲀⲨ ⲈⲦⲀϤϢⲞⲠϤ ⲚϪⲈⲀⲂⲢⲀⲀⲘ ϦⲀ ⲞⲨⲦⲒⲘⲎ ⲚϨⲀⲦ ⲚⲦⲞⲦⲞⲨ ⲚⲚⲈⲚϢⲎⲢⲒ ⲚⲈⲘⲰⲢ ϦⲈⲚⲤⲨⲬⲈⲘ.
17 “Rĩrĩa ihinda rĩakuhĩrĩirie rĩa Ngai kũhingia kĩĩranĩro gĩake kũrĩ Iburahĩmu-rĩ, mũigana wa andũ aitũ kũu Misiri nĩwongererekete mũno.
ⲓ̅ⲍ̅ⲔⲀⲦⲀ ⲪⲢⲎϮ ⲆⲈ ⲈⲦⲀϤϦⲰⲚⲦ ⲚϪⲈⲠⲤⲎⲞⲨ ⲚⲦⲈϮⲈⲠⲀⲄⲄⲈⲖⲒⲀ ⲐⲎ ⲈⲦⲀ ⲪⲚⲞⲨϮ ⲰⲢⲔ ⲈⲐⲂⲎⲦⲤ ⲚⲀⲂⲢⲀⲀⲘ ⲀϤⲀⲒⲀⲒ ⲚϪⲈⲠⲒⲖⲀⲞⲤ ⲞⲨⲞϨ ⲀϤⲀⲘⲀϨⲒ ⲀϤⲀϢⲀⲒ ⲚϨⲢⲎⲒ ϦⲈⲚⲬⲎⲘⲒ.
18 Hĩndĩ ĩyo mũthamaki ũngĩ ũtooĩ ũhoro wa Jusufu agĩtuĩka wa gũthamaka Misiri.
ⲓ̅ⲏ̅ϢⲀⲚⲦⲈϤⲦⲰⲚϤ ⲚϪⲈⲔⲈⲞⲨⲢⲞ ⲈϪⲈⲚ ⲬⲎⲘⲒ ⲚϤⲤⲰⲞⲨⲚ ⲀⲚ ⲚⲒⲰⲤⲎⲪ.
19 Agĩĩka andũ aitũ ũũru mũno na akĩhinyĩrĩria maithe maitũ na ũndũ wa kũmaringĩrĩria na hinya mate tũkenge twao nĩgeetha tũkue.
ⲓ̅ⲑ̅ⲪⲀⲒ ⲀϤϪⲈⲘ ⲞⲨⲤⲂⲰ ⲈϦⲞⲨⲚ ⲈⲠⲈⲚⲄⲈⲚⲞⲤ ⲀϤⲦϨⲈⲘⲔⲞ ⲚⲚⲈⲚⲒⲞϮ ⲈⲐⲢⲞⲨϨⲒⲞⲨⲒ ⲚⲚⲞⲨⲔⲞⲨϪⲒ ⲚⲀⲖⲰⲞⲨⲒ ⲈⲂⲞⲖ ⲈϢⲦⲈⲘⲦⲀⲚϦⲰⲞⲨ.
20 “Ihinda-inĩ rĩu Musa nĩaciarirwo, nake aarĩ mwana mũthaka mũno. Akĩrererwo mũciĩ gwa ithe ihinda rĩa mĩeri ĩtatũ.
ⲕ̅ⲚϦⲢⲎⲒ ⲆⲈ ϦⲈⲚⲠⲒⲤⲎⲞⲨ ⲈⲦⲈⲘⲘⲀⲨ ⲀⲨⲘⲒⲤⲒ ⲘⲘⲰⲨⲤⲎⲤ ⲚⲈⲞⲨⲀⲤⲦⲒⲞⲤ ⲠⲈ ⲘⲪⲚⲞⲨϮ ⲪⲀⲒ ⲀⲨϢⲀⲚⲞⲨϢϤ ⲚⲄ ⲚⲀⲂⲞⲦ ϦⲈⲚⲠⲎⲒ ⲘⲠⲈϤⲒⲰⲦ.
21 Rĩrĩa aigirwo nja-rĩ, mwarĩ wa Firaũni akĩmuoya akĩmũrera ta mwana wake.
ⲕ̅ⲁ̅ⲈⲦⲀⲨϨⲒⲦϤ ⲆⲈ ⲈⲂⲞⲖ ⲀⲤⲞⲖϤ ⲚϪⲈⲦϢⲈⲢⲒ ⲘⲪⲀⲢⲀⲰ.
22 Musa agĩthomithio na ũũgĩ wothe wa andũ a Misiri na aarĩ na hinya wa mĩario na ciĩko.
ⲕ̅ⲃ̅ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨⲦⲤⲀⲂⲈ ⲘⲰⲨⲤⲎⲤ ⲈⲤⲂⲰ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲚⲦⲈⲚⲒⲢⲈⲘⲚⲬⲎⲘⲒ ⲚⲀϤϪⲞⲢ ⲠⲈ ϦⲈⲚⲚⲈϤⲤⲀϪⲒ ⲚⲈⲘ ⲚⲈϤϨⲂⲎⲞⲨⲒ.
23 “Rĩrĩa Musa aakinyirie mĩaka mĩrongo ĩna-rĩ, agĩtua itua rĩa gũceerera andũ ao a Isiraeli.
ⲕ̅ⲅ̅ⲈⲦⲀⲨϪⲰⲔ ⲆⲈ ⲈⲂⲞⲖ ⲚϪⲈⲘⲚⲢⲞⲘⲠⲒ ⲚⲤⲎⲞⲨ ⲀⲤⲒ ⲈϪⲈⲚ ⲠⲈϤϨⲎⲦ ⲈϪⲈⲘⲠϢⲒⲚⲒ ⲚⲚⲈϤⲤⲚⲎ ⲞⲨ ⲚⲈⲚϢⲎⲢⲒ ⲘⲠⲒⲤⲖ.
24 Nĩonire mũndũ ũmwe wao akĩnyariirwo nĩ mũndũ wa Misiri. Nĩ ũndũ ũcio agĩthiĩ kũmũũrĩria na akĩmũrĩhĩria na ũndũ wa kũũraga mũndũ ũcio Mũmisiri.
ⲕ̅ⲇ̅ⲈⲦⲀϤⲚⲀⲨ ⲆⲈ ⲞⲨⲀⲒ ⲈⲨϬⲒ ⲘⲘⲞϤ ⲚϪⲞⲚⲤ ⲀϤϢⲈⲚϨⲎⲦ ⲀϤⲒⲢⲒ ⲚⲞⲨϬⲒ ⲘⲠϢⲒϢ ⲘⲪⲎ ⲈⲚⲀⲨⲦϨⲈⲘⲔⲞ ⲘⲘⲞϤ ⲀϤϦⲰⲦⲈⲂ ⲘⲠⲒⲢⲈⲘⲚⲬⲎ ⲘⲒ.
25 Musa eeciirĩtie atĩ andũ ao nĩmangĩonire atĩ Ngai nĩamũhũthagĩra nĩgeetha amahonokie, no-o matiamenyire ũguo.
ⲕ̅ⲉ̅ⲈⲚⲀϤⲘⲈⲨⲒ ⲆⲈ ⲠⲈ ϪⲈ ⲤⲈⲚⲀⲔⲀϮ ⲚϪⲈⲚⲈϤⲤⲚⲎⲞⲨ ϪⲈ ⲪⲚⲞⲨϮ ⲚⲀϮ ⲚⲞⲨⲞⲨϪⲀⲒ ⲚⲰⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ϨⲒⲦⲞⲦϤ ⲚⲐⲰⲞⲨ ⲆⲈ ⲘⲠⲞⲨⲔⲀϮ.
26 Mũthenya ũyũ ũngĩ Musa agĩthiĩ agĩkora andũ eerĩ a Isiraeli makĩrũa. Akĩgeria kũmaiguithania akĩmeeraga atĩrĩ, ‘Andũ aya, inyuĩ mũrĩ a ithe ũmwe; nĩ kĩĩ kĩratũma mwende gwĩkana ũũru?’
ⲕ̅ⲋ̅ⲠⲈϤⲢⲀⲤϮ ⲆⲈ ⲀϤⲞⲨⲞⲚϨϤ ⲈϨⲀⲚⲔⲈⲬⲰⲞⲨⲚⲒ ⲈⲨⲘⲖⲀϦ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲀϤϨⲰⲦⲠ ⲘⲘⲰⲞⲨ ⲠⲈ ⲈⲞⲨϨⲒⲢⲎⲚⲎ ⲈϤϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ϪⲈ ⲚⲐⲰⲦⲈⲚ ϨⲀⲚⲢⲰⲘⲒ ⲚⲤⲚⲎⲞⲨ ⲈⲐⲂⲈⲞⲨ ⲦⲈⲦⲈⲚϬⲒ ⲚⲚⲈⲦⲈⲚⲈⲢⲎⲞⲨ ⲚϪⲞⲚⲤ.
27 “No mũndũ ũrĩa wekĩte ũcio ũngĩ ũũru agĩikania Musa, akĩmwĩra atĩrĩ, ‘Nũũ wagũtuire mwathi na mũtuithania wa maciira maitũ?
ⲕ̅ⲍ̅ⲪⲎ ⲆⲈ ⲈⲦϬⲒ ⲘⲠⲈϤϢⲪⲎⲢ ⲚϪⲞⲚⲤ ⲀϤϪⲞⲖϤ ⲈⲂⲞⲖ ⲈϤϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ϪⲈ ⲚⲒⲘ ⲠⲈ ⲈⲦⲀϤⲬⲀⲔ ⲚⲀⲢⲬⲰⲚ ⲒⲈ ⲢⲈϤϮϨⲀⲠ ⲈϨⲢⲎⲒ ⲈϪⲰⲚ.
28 Ũrenda kũnjũraga o ta ũrĩa ũrooragire Mũmisiri ira?’
ⲕ̅ⲏ̅ⲘⲎ ⲈⲔⲞⲨⲰϢ ⲈϦⲞⲐⲂⲈⲦ ⲚⲐⲞⲔ ⲘⲪⲢⲎϮ ⲈⲦⲀⲔϦⲰⲦⲈⲂ ⲘⲠⲒⲢⲈⲘⲚⲬⲎⲘⲒ ⲚⲤⲀϤ.
29 Rĩrĩa Musa aiguire ũguo akĩũra agĩthiĩ bũrũri wa Midiani, kũrĩa aatũũrire arĩ ta mũgeni na akĩgĩa na ariũ eerĩ.
ⲕ̅ⲑ̅ⲀϤⲪⲰⲦ ⲆⲈ ⲚϪⲈⲘⲰⲨⲤⲎⲤ ϦⲈⲚⲠⲀⲒⲤⲀϪⲒ ⲀϤⲈⲢⲢⲈⲘⲚϪⲰⲒⲖⲒ ϦⲈⲚⲠⲔⲀϨⲒ ⲘⲘⲀⲆⲒⲀⲘ ⲠⲒⲘⲀ ⲈⲦⲀϤϪⲪⲈ ϢⲎⲢⲒ ⲂⲘⲘⲀⲨ.
30 “Na rĩrĩ, mĩaka mĩrongo ĩna yarĩkia gũthira-rĩ, mũraika akiumĩrĩra Musa arĩ nĩnĩmbĩ-inĩ cia mwaki iria ciakanaga kĩhinga-inĩ kũu werũ-inĩ hakuhĩ na Kĩrĩma gĩa Sinai.
ⲗ̅ⲈⲦⲀⲨϪⲰⲔ ⲆⲈ ⲈⲂⲞⲖ ⲚϪⲈⲘⲚⲢⲞⲘⲠⲒ ⲀϤⲞⲨⲞⲚϨϤ ⲈⲢⲞϤ ϦⲈⲚⲠϢⲀϤⲈ ⲚⲦⲈⲠⲦⲰⲞⲨ ⲚⲤⲒⲚⲀ ⲚϪⲈⲞⲨⲀⲄⲄⲈⲖⲞⲤ ϦⲈⲚⲞⲨϢⲀϨ ⲚⲬⲢⲰⲘ ϨⲒϪⲈⲚ ⲞⲨⲂⲀⲦⲞⲤ.
31 Rĩrĩa onire ũguo, akĩgega nĩ kĩrĩa onire. Na rĩrĩa aakuhagĩrĩria nĩguo one wega-rĩ, akĩigua mũgambo wa Mwathani ũkiuga atĩrĩ:
ⲗ̅ⲁ̅ⲘⲰⲨⲤⲎⲤ ⲆⲈ ⲈⲦⲀϤⲚⲀⲨ ⲈⲠⲒϨⲞⲢⲀⲘⲀ ⲀϤⲈⲢϢⲪⲎⲢⲒ ⲈϤⲚⲀⲒ ⲆⲈ ⲈϮⲚⲒⲀⲦϤ ⲀⲤϢⲰⲠⲒ ⲚϪⲈⲞⲨⲤⲘⲎ ⲚⲦⲈⲠϬⲞⲒⲤ ⲈⲤϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ
32 ‘Niĩ nĩ niĩ Ngai wa maithe manyu, Ngai wa Iburahĩmu, na Isaaka, o na Jakubu.’ Musa akĩinaina nĩ gwĩtigĩra na ndaigana kũrora.
ⲗ̅ⲃ̅ϪⲈ ⲀⲚⲞⲔ ⲠⲈ ⲪⲚⲞⲨϮ ⲚⲦⲈⲚⲈⲔⲒⲞϮ ⲪⲚⲞⲨϮ ⲚⲀⲂⲢⲀⲀⲘ ⲚⲈⲘ ⲪⲚⲞⲨϮ ⲚⲒⲤⲀⲀⲔ ⲚⲈⲘ ⲪⲚⲞⲨϮ ⲚⲒⲀⲔⲰⲂ ⲀϤⲤⲐⲈⲢⲦⲈⲢ ⲆⲈ ⲚϪⲈⲘⲰⲨⲤⲎⲤ ⲘⲠⲈϤⲈⲢⲦⲞⲖⲘⲀⲚ ⲈϮⲚⲒⲀⲦϤ.
33 “Nake Mwathani akĩmwĩra atĩrĩ, ‘Ruta iraatũ ciaku, nĩgũkorwo hau ũrũgamĩte nĩ handũ hatheru.
ⲗ̅ⲅ̅ⲠⲈϪⲈ ⲠϬⲞⲒⲤ ⲆⲈ ⲚⲀϤ ϪⲈ ⲂⲰⲖ ⲘⲠⲒⲐⲰⲞⲨⲒ ⲈⲂⲞⲖ ϨⲒ ⲚⲈⲔϬⲀⲖⲀⲨϪ ⲠⲒⲘⲀ ⲄⲀⲢ ⲈⲦⲈⲔⲞϨⲒ ⲈⲢⲀⲦⲔ ϨⲒϪⲰϤ ⲞⲨⲔⲀϨⲒ ⲈϤⲞⲨⲀⲂ ⲠⲈ.
34 Ti-itherũ nĩnyonete kũhinyĩrĩrio kwa andũ akwa kũu bũrũri wa Misiri. Nĩnjiguĩte gũcaaya kwao, na nĩnjikũrũkĩte thĩ nĩguo ndĩmohorithie. Rĩu ũka nĩngũgũtũma ũcooke Misiri.’
ⲗ̅ⲇ̅ϦⲈⲚ ⲞⲨⲚⲀⲨ ⲀⲒⲚⲀⲨ ⲈⲠⲦϨⲈⲘⲔⲞ ⲘⲠⲀⲖⲀⲞⲤ ⲈⲦϦⲈⲚ ⲬⲎⲘⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲒⲤⲰⲦⲈⲘ ⲈⲠⲞⲨϤⲒⲀϨⲞⲘ ⲀⲒⲒ ⲈⲠⲈⲤⲎⲦ ⲈⲚⲀϨⲘⲞⲨ ϮⲚⲞⲨ ⲆⲈ ⲀⲘⲞⲨ ⲚⲦⲀⲞⲨⲞⲢⲠⲔ ⲈϨⲢⲎⲒ ⲈⲬⲎⲘⲒ.
35 “Ũyũ nowe Musa ũrĩa maaregete makiuga atĩrĩ, ‘Nũũ ũgũtuĩte mwathi witũ na mũtũciirithia?’ Ngai we mwene nĩamũtũmire atuĩke mũnene na mũkũũri wao, na ũndũ wa mũraika ũrĩa wamuumĩrĩire kĩhinga-inĩ.
ⲗ̅ⲉ̅ⲪⲀⲒ ⲠⲈ ⲘⲰⲨⲤⲎⲤ ⲈⲦⲀⲨϪⲞⲖϤ ⲈⲂⲞⲖ ⲈⲨϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ϪⲈ ⲚⲒⲘ ⲀϤⲬⲀⲔ ⲚⲀⲢⲬⲰⲚ ⲒⲈ ⲢⲈϤϮϨⲀⲠ ⲈϨⲢⲎⲒ ⲈϪⲰⲚ ⲪⲀⲒ ⲆⲈ ⲀⲪⲚⲞⲨϮ ⲦⲀⲞⲨⲞϤ ⲚⲀⲢⲬⲰⲚ ⲚⲈⲘ ⲢⲈϤⲤⲰϮ ϦⲈⲚⲦϪⲒϪ ⲘⲠⲒⲀⲄⲄⲈⲖⲞⲤ ⲪⲎ ⲈⲦⲀϤⲞⲨⲞⲚϨϤ ⲈⲢⲞϤ ϦⲈⲚⲠⲒⲂⲀⲦⲞⲤ.
36 Akĩmatongoria makiuma Misiri na agĩĩka morirũ na akĩringa ciama arĩ kũu Misiri, o na Iria-inĩ Itune, na ihinda rĩa mĩaka mĩrongo ĩna kũu werũ-inĩ.
ⲗ̅ⲋ̅ⲪⲎ ⲈⲦⲀϤⲈⲚⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ⲈⲀϤⲒⲢⲒ ⲚϨⲀⲚⲘⲎ ⲒⲚⲒ ⲚⲈⲘ ϨⲀⲚϢⲪⲎⲢⲒ ϦⲈⲚⲠⲔⲀϨⲒ ⲚⲬⲎⲘⲒ ⲚⲈⲘ ⲪⲒⲞⲘ ⲚϢⲀⲢⲒ ⲚⲈⲘ ϦⲈⲚⲠϢⲀϤⲈ ⲚⲘⲚⲢⲞⲘⲠⲒ.
37 “Ũyũ nowe Musa ũrĩa werire andũ a Isiraeli atĩrĩ, ‘Ngai nĩakamũtũmĩra mũnabii ta niĩ kuuma kũrĩ andũ anyu kĩũmbe.’
ⲗ̅ⲍ̅ⲪⲀⲒ ⲠⲈ ⲘⲰⲨⲤⲎⲤ ⲈⲦⲀϤϪⲞⲤ ⲚⲚⲈⲚϢⲎⲢⲒ ⲘⲠⲒⲤⲖ ϪⲈ ⲈⲢⲈ ⲪⲚⲞⲨϮ ⲦⲞⲨⲚⲞⲤ ⲞⲨⲠⲢⲞⲪⲎⲦⲎⲤ ⲚⲰⲦⲈⲚ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲚⲈⲦⲈⲚⲤⲚⲎⲞⲨ ⲚⲀ ⲠⲀⲢⲎϮ ⲤⲰⲦⲈⲘ ⲚⲤⲰϤ.
38 We aarĩ kĩũngano-inĩ kũu werũ-inĩ, arĩ hamwe na mũraika ũrĩa wamwarĩirie Kĩrĩma-inĩ gĩa Sinai, na aarĩ hamwe na maithe maitũ; nake nĩamũkĩrire ciugo irĩ muoyo nĩgeetha atũkinyĩrie.
ⲗ̅ⲏ̅ⲪⲀⲒ ⲠⲈⲦⲀϤϢⲰⲠⲒ ϦⲈⲚϮⲈⲔⲔⲖⲎⲤⲒⲀ ϨⲒ ⲠϢⲀϤⲈ ⲚⲈⲘ ⲠⲒⲀⲄⲄⲈⲖⲞⲤ ⲈⲦⲤⲀϪⲒ ⲚⲈⲘⲀϤ ϨⲒϪⲈⲚ ⲠⲦⲰⲞⲨ ⲚⲤⲒⲚⲀ ⲚⲈⲘ ⲚⲈⲚⲒⲞϮ ⲪⲀⲒ ⲈⲦⲀϤϬⲒ ⲚϨⲀⲚⲤⲀϪⲒ ⲚⲰⲚϦ ⲈⲦⲎⲒⲦⲞⲨ ⲚⲰⲦⲈⲚ.
39 “No rĩrĩ, maithe maitũ nĩmaregire kũmwathĩkĩra. Handũ ha ũguo-rĩ, o makĩmũrega, na thĩinĩ wa ngoro ciao makĩĩrirĩria gũcooka Misiri.
ⲗ̅ⲑ̅ⲪⲀⲒ ⲈⲦⲈ ⲘⲠⲞⲨⲞⲨⲰϢ ⲈⲤⲰⲦⲈⲘ ⲚⲤⲰϤ ⲚϪⲈⲚⲈⲚⲒⲞϮ ⲀⲖⲖⲀ ⲀⲨⲬⲀϤ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨⲔⲞⲦⲞⲨ ϦⲈⲚⲠⲞⲨϨⲎⲦ ⲈϨⲢⲎⲒ ⲈⲬⲎⲘⲒ.
40 Nao makĩĩra Harũni atĩrĩ, ‘Tũthondekere ngai iria irĩtũtongoragia. Nĩgũkorwo mũndũ ũyũ ũgwĩtwo Musa, ũrĩa watũtongoririe tũkiuma bũrũri wa Misiri, tũtiũĩ ũrĩa onete!’
ⲙ̅ⲈⲨϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ⲚⲀⲀⲢⲰⲚ ϪⲈ ⲘⲀⲐⲀⲘⲒⲞ ⲚⲀⲚ ⲚϨⲀⲚⲚⲞⲨϮ ⲚⲀⲒ ⲈⲐⲚⲀⲤⲰⲔ ϦⲀϪⲰⲚ ⲪⲀⲒ ⲄⲀⲢ ⲠⲈ ⲘⲰⲨⲤⲎⲤ ⲈⲦⲀϤⲈⲚⲦⲈⲚ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲔⲀϨⲒ ⲚⲬⲎⲘⲒ ⲚⲦⲈⲚⲤⲰⲞⲨⲚ ⲀⲚ ϪⲈ ⲞⲨ ⲠⲈ ⲈⲦⲀϤϢⲰⲠⲒ ⲘⲘⲞϤ.
41 Hĩndĩ ĩyo nĩguo maathondekire mũhianano watariĩ ta njaũ. Makĩũrutĩra magongona, na makĩgĩa na hĩndĩ ya gũkũngũĩra kĩrĩa maathondekete na moko mao.
ⲙ̅ⲁ̅ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨⲐⲀⲘⲒⲞ ⲚⲰⲞⲨ ⲚⲞⲨⲘⲀⲤⲒ ϦⲈⲚⲚⲒⲈϨⲞⲞⲨ ⲈⲦⲈⲘⲘⲀⲨ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨⲒⲚⲒ ⲚⲞⲨϢⲞⲨϢⲰⲞⲨϢⲒ ⲈϨⲢⲎⲒ ⲘⲠⲒⲒⲆⲰⲖⲞⲚ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨⲞⲨⲚⲞϤ ϦⲈⲚⲚⲒϨⲂⲎⲞⲨⲒ ⲚⲦⲈⲚⲞⲨϪⲒϪ.
42 No Ngai akĩmahutatĩra, na akĩmarekereria mahooyage ciũmbe cia igũrũ. Ũhoro ũyũ ũtwaranĩte na ũrĩa kwandĩkĩtwo ibuku-inĩ rĩa anabii, atĩrĩ: “‘Nĩmwandutĩire magongona na maruta mĩaka mĩrongo ĩna kũu werũ-inĩ, inyuĩ nyũmba ya Isiraeli?
ⲙ̅ⲃ̅ⲀϤⲔⲞⲦⲞⲨ ⲚϪⲈⲪⲚⲞⲨϮ ⲈϢⲈⲘϢⲒ ⲚϮⲤⲦⲢⲀⲦⲒⲀ ⲚⲦⲈⲦⲪⲈ ⲔⲀⲦⲀ ⲪⲢⲎϮ ⲈⲦⲤϦⲎ ⲞⲨⲦ ϨⲒ ⲠϪⲰⲘ ⲚⲦⲈⲚⲒⲠⲢⲞⲪⲎⲦⲎⲤ ϪⲈ ⲘⲎ ϨⲀⲚϦⲞⲖϦⲈⲖ ⲚⲈⲘ ϨⲀⲚϢⲞⲨϢⲰⲞⲨϢⲒ ⲀⲢⲈⲦⲈⲚⲈⲚⲞⲨ ⲚⲎⲒ ⲚϨⲢⲎⲒ ϨⲒ ⲠϢⲀϤⲈ ⲚⲘⲚⲢⲞⲘⲠⲒ ⲠⲎⲒ ⲘⲠⲒⲤⲖ.
43 Nĩmũtũũgĩrĩtie ihooero rĩa Moleku, na njata ya ngai yanyu ĩrĩa ĩĩtagwo Refani, mĩhianano ĩrĩa mwathondekire ya kũhooyaga. Tondũ ũcio, nĩngatũma mũtahwo mũtwarwo’ kũhĩtũka Babuloni.
ⲙ̅ⲅ̅ⲞⲨⲞϨ ⲀⲦⲈⲦⲈⲚϬⲒ ⲚϮⲤⲔⲨⲚⲎ ⲚⲦⲈⲘⲞⲖⲞⲬ ⲚⲈⲘ ⲠⲒⲤⲒⲞⲨ ⲚⲦⲈⲠⲈⲦⲈⲚⲚⲞⲨϮ ⲢⲎⲪⲀⲚ ⲚⲒⲦⲨⲠⲞⲤ ⲈⲦⲀⲢⲈⲦⲈⲚⲐⲀⲘⲒⲰⲞⲨ ⲈⲞⲨⲰϢⲦ ⲘⲘⲰⲞⲨ ⲈⲒⲈⲞⲨⲈⲦⲈⲂ ⲐⲎⲚⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ⲈⲚⲒⲤⲀ ⲚⲦⲈⲂⲀⲂⲨⲖⲰⲚ.
44 “Maithe maitũ maarĩ na hema ĩrĩa yetagwo gĩikaro kĩa Ũira kũu werũ-inĩ. Nayo yathondeketwo o ta ũrĩa Ngai eerĩte Musa, kũringana na mũhianĩre ũrĩa onete.
ⲙ̅ⲇ̅ϮⲤⲔⲨⲚⲎ ⲚⲦⲈϮⲘⲈⲦⲘⲈⲐⲢⲈ ⲐⲎ ⲈⲚⲀⲤ ⲚⲦⲈⲚⲈⲚⲒⲞϮ ϨⲒ ⲠϢⲀϤⲈ ⲘⲪⲢⲎϮ ⲈⲦⲀϤⲞⲨⲀϨⲤⲀϨⲚⲒ ⲚϪⲈⲪⲎ ⲈⲦⲤⲀϪⲒ ⲚⲈⲘ ⲘⲰⲨⲤⲎⲤ ⲈⲐⲀⲘⲒⲞⲤ ⲔⲀⲦⲀ ⲠⲒⲦⲨⲠⲞⲤ ⲈⲦⲀϤⲚⲀⲨ ⲈⲢⲞϤ.
45 Maarĩkia kwamũkĩra hema-rĩ, maithe maitũ, matongoretio nĩ Joshua magĩũka nayo rĩrĩa menyiitĩire bũrũri kuuma kũrĩ ndũrĩrĩ iria Ngai aarutũrũrire ciehere mbere yao. Nayo ĩgĩtũũra kũu bũrũri ũcio o nginya hĩndĩ ya Daudi,
ⲙ̅ⲉ̅ⲐⲀⲒ ⲈⲦⲀⲨⲞⲖⲤ ⲈϦⲞⲨⲚ ⲚⲈⲘⲰⲞⲨ ⲈⲀⲨϢⲞⲠⲤ ⲈⲢⲰⲞⲨ ⲚϪⲈⲚⲈⲚⲒⲞϮ ⲚⲈⲘ ⲒⲎⲤⲞⲨ ϦⲈⲚⲠⲒⲀⲘⲀϨⲒ ⲚⲦⲈⲚⲒⲈⲐⲚⲞⲤ ⲚⲎ ⲈⲦⲀ ⲪⲚⲞⲨϮ ϨⲒⲦⲞⲨ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲀⲦϨⲎ ⲘⲠϨⲞ ⲚⲦⲈⲚⲈⲚⲒⲞϮ ϢⲀ ⲚⲒⲈϨⲞⲞⲨ ⲚⲦⲈⲆⲀⲨⲒⲆ.
46 ũrĩa wakenire nĩ gwĩtĩkĩrĩka nĩ Ngai, na akĩhooya etĩkĩrio aakĩre Ngai wa Jakubu gĩikaro.
ⲙ̅ⲋ̅ⲪⲎ ⲈⲦⲀϤϪⲒⲘⲒ ⲚⲞⲨϨⲘⲞⲦ ⲘⲠⲈⲘⲐⲞ ⲘⲪⲚⲞⲨϮ ⲀϤⲈⲢⲈⲦⲒⲚ ⲈⲐⲀⲘⲒⲞ ⲚⲞⲨⲘⲀ ⲚϢⲰⲠⲒ ⲘⲪⲚⲞⲨϮ ⲚⲒⲀⲔⲰⲂ.
47 No Solomoni nĩwe wamwakĩire nyũmba.
ⲙ̅ⲍ̅ⲤⲞⲖⲞⲘⲰⲚ ⲆⲈ ⲀϤⲔⲈⲦ ⲞⲨⲎⲒ ⲚⲀϤ.
48 “No rĩrĩ, Ũrĩa-ũrĩ-Igũrũ-Mũno ndaikaraga nyũmba ciakĩtwo nĩ andũ. O ta ũrĩa mũnabii oigĩte atĩrĩ:
ⲙ̅ⲏ̅ⲀⲖⲖⲀ ⲚⲀⲢⲈ ⲠⲈⲦϬⲞⲤⲒ ϢⲞⲠ ⲀⲚ ϦⲈⲚϨⲀⲚⲘⲞⲨⲚⲔ ⲚϪⲒϪ ⲔⲀⲦⲀ ⲪⲢⲎϮ ⲈⲦⲈ ⲠⲒⲠⲢⲞⲪⲎ ⲦⲎⲤ ϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ
49 “‘Igũrũ nĩkuo gĩtĩ gĩakwa kĩa ũnene, nayo thĩ nĩ gaturwa ka makinya makwa. Ũngĩkĩnjakĩra nyũmba ya mũthemba ũrĩkũ? Ũguo nĩguo Mwathani ekũũria. Kana kĩhurũko gĩakwa kĩngĩkorwo kũ?
ⲙ̅ⲑ̅ϪⲈ ⲦⲪⲈ ⲠⲈ ⲠⲀⲐⲢⲞⲚⲞⲤ ⲠⲔⲀϨⲒ ⲆⲈ ⲠⲈ ⲪⲘⲀ ⲚⲤⲈⲘⲚⲒ ⲚⲦⲈⲚⲀϬⲀⲖⲀⲨϪ ⲀϢ ⲚⲎⲒ ⲪⲎ ⲈⲦⲈⲦⲈⲚⲚⲀⲔⲞⲦϤ ⲚⲎⲒ ⲠⲈϪⲈ ⲠϬⲞⲒⲤ ⲒⲈ ⲀϢ ⲠⲈ ⲪⲘⲀ ⲚⲦⲈⲠⲀⲘⲀ ⲚⲈⲘⲦⲞⲚ.
50 Githĩ ti guoko gwakwa gwathondekire indo ici ciothe?’
ⲛ̅ⲘⲎ ⲦⲀϪⲒϪ ⲀⲚ ⲀⲤⲐⲀⲘⲒⲈ ⲚⲀⲒ ⲦⲎⲢⲞⲨ.
51 “Inyuĩ andũ aya aremi, o inyuĩ mũtarĩ aruu ngoro na matũ! Inyuĩ mũtariĩ o ta maithe manyu: Inyuĩ mũtũũraga mũreganĩte na Roho Mũtheru!
ⲛ̅ⲁ̅ⲚⲒⲚⲀϢϮ ⲚⲀϨⲂⲒ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲀⲦⲤⲈⲂⲒ ϦⲈⲚⲠⲞⲨⲔⲈϨⲎⲦ ⲚⲈⲘ ⲚⲞⲨⲔⲈⲘⲀϢϪ ⲚⲐⲰⲦⲈⲚ ⲚⲤⲎⲞⲨ ⲚⲒⲂⲈⲚ ⲦⲈⲦⲈⲚϮ ⲈϦⲞⲨⲚ ⲈϨⲢⲈⲚ ⲠⲒⲠⲚⲈⲨⲘⲀⲈⲐⲞⲨⲀⲂ ⲘⲪⲢⲎϮ ⲚⲚⲈⲦⲈⲚⲔⲈⲒⲞϮ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲐⲰⲦⲈⲚ ϨⲰⲦⲈⲚ.
52 Nĩ kũrĩ mũnabii ũtaanyariirirwo nĩ maithe manyu? Mooragire o na andũ arĩa maarathire ũhoro wa gũũka kwa Ũrĩa Mũthingu. Na rĩu nĩmũmũkunyanĩire na mũkamũũraga;
ⲛ̅ⲃ̅ⲚⲒⲘ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲚⲒⲠⲢⲞⲪⲎⲦⲎⲤ ⲈⲦⲈ ⲘⲠⲈ ⲚⲈⲦⲈⲚⲒⲞϮ ϬⲞϪⲒ ⲚⲤⲰϤ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨϦⲰⲦⲈⲂ ⲚⲚⲎ ⲈⲦⲀⲨⲈⲢϢⲞⲢⲠ ⲚϨⲒⲰⲒϢ ⲘⲠϪⲒⲚⲒ ⲚⲦⲈⲠⲒⲐⲘⲎⲒ ⲪⲀⲒ ⲚⲐⲰⲦⲈⲚ ⲈⲦⲀⲢⲈⲦⲈⲚⲦⲎⲒϤ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲢⲈⲦⲈⲚϦⲞⲐⲂⲈϤ.
53 o inyuĩ mwamũkĩrire watho ũrĩa waathanirwo kũgerera araika no mũkĩaga kũwathĩkĩra.”
ⲛ̅ⲅ̅ⲚⲐⲰⲦⲈⲚ ⲀⲢⲈⲦⲈⲚϬⲒ ⲘⲠⲒⲚⲞⲘⲞⲤ ⲈϨⲀⲚⲐⲰϢ ⲚⲀⲄⲄⲈⲖⲞⲤ ⲘⲠⲈⲦⲈⲚⲀⲢⲈϨ ⲈⲢⲞϤ.
54 Rĩrĩa maiguire maũndũ macio-rĩ, makĩrakara mũno, na makĩmũhagaranĩria magego.
ⲛ̅ⲇ̅ⲚⲀⲒ ⲆⲈ ⲈⲦⲀⲨⲤⲞⲐⲘⲞⲨ ⲚⲀⲨϢⲞⲠϢⲈⲠ ⲘⲠⲞⲨϨⲎⲦ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲀⲨϦⲢⲀϪⲢⲈϪ ⲚⲚⲞⲨⲚⲀϪϨⲒ ⲈϨⲢⲎⲒ ⲈϪⲰϤ.
55 No Stefano, aiyũrĩtwo nĩ Roho Mũtheru, Agĩcũthĩrĩria igũrũ akĩona riiri wa Ngai, na Jesũ arũgamĩte guoko-inĩ kwa ũrĩo kwa Ngai.
ⲛ̅ⲉ̅ⲤⲦⲈⲪⲀⲚⲞⲤ ⲆⲈ ⲈϤⲘⲈϨ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲠⲒⲠⲚⲈⲨⲘⲀⲈⲐⲞⲨⲀⲂ ⲚⲈⲘ ⲪⲚⲀϨϮ ⲀϤⲤⲞⲘⲤ ⲈϨⲢⲎⲒ ⲈⲦⲪⲈ ⲀϤⲚⲀⲨ ⲈⲠⲰⲞⲨ ⲘⲪⲚⲞⲨϮ ⲞⲨⲞϨ ⲒⲎⲤⲞⲨⲤ ⲈϤⲞϨⲒ ⲈⲢⲀⲦϤ ⲤⲀⲞⲨⲒⲚⲀⲘ ⲘⲪⲚⲞⲨϮ.
56 Akiuga atĩrĩ, “Onei, nĩndĩrona igũrũ rĩhingũkĩte nake Mũrũ wa Mũndũ arũgamĩte guoko-inĩ kwa ũrĩo kwa Ngai.”
ⲛ̅ⲋ̅ⲞⲨⲞϨ ⲠⲈϪⲀϤ ϪⲈ ϨⲎⲠⲠⲈ ϮⲚⲀⲨ ⲈⲚⲒⲪⲎⲞⲨⲒ ⲈⲨⲞⲨⲎⲚ ⲞⲨⲞϨ ⲠϢⲎⲢⲒ ⲘⲪⲢⲰⲘⲒ ⲈϤⲞϨⲒ ⲈⲢⲀⲦϤ ⲤⲀⲞⲨⲒⲚⲀⲘ ⲘⲪⲚⲞⲨϮ.
57 Maigua ũguo makĩhumbĩra matũ mao, makĩhanyũka harĩ we makiugagĩrĩria na mũgambo mũnene.
ⲛ̅ⲍ̅ⲀⲨⲰϢ ⲈⲂⲞⲖ ⲦⲎⲢⲞⲨ ϦⲈⲚⲞⲨⲚⲒϢϮ ⲚⲤⲘⲎ ⲀⲨⲀⲘⲀϨⲒ ⲚⲚⲞⲨⲘⲀϢϪ ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨϬⲞϪⲒ ⲈⲨⲤⲞⲠ ⲦⲎⲢⲞⲨ ⲈϨⲢⲎⲒ ⲈϪⲰϤ.
58 makĩmũkururia, makĩmumia nja ya itũũra, na makĩambĩrĩria kũmũhũũra na mahiga nyuguto. Nao, aira makĩiga nguo ciao magũrũ-inĩ ma mwanake wetagwo Saũlũ.
ⲛ̅ⲏ̅ⲀⲨϨⲒⲦϤ ⲤⲀⲂⲞⲖ ⲚϮⲂⲀⲔⲒ ⲀⲨϨⲒⲰⲚⲒ ⲈϪⲰϤ ⲞⲨⲞϨ ⲚⲒⲘⲈⲐⲢⲈⲨ ⲀⲨⲬⲰ ⲚⲚⲞⲨϨⲂⲰⲤ ϦⲀⲢⲀⲦϤ ⲚⲞⲨϦⲈⲖϢⲒⲢⲒ ⲈⲠⲈϤⲢⲀⲚ ⲠⲈ ⲤⲀⲨⲖⲞⲤ.
59 Rĩrĩa maamũhũũraga na mahiga nyuguto, Stefano nĩahooire Ngai, akiuga atĩrĩ, “Mwathani Jesũ, amũkĩra roho wakwa.”
ⲛ̅ⲑ̅ⲞⲨⲞϨ ⲀⲨϨⲒⲰⲚⲒ ⲈϪⲈⲚ ⲤⲦⲈⲪⲀⲚⲞⲤ ⲈϤϮϨⲞ ⲈϤϪⲰ ⲘⲘⲞⲤ ϪⲈ ⲠϬⲞⲒⲤ ⲒⲎⲤⲞⲨⲤ ϢⲈⲠ ⲠⲀⲠⲚⲈⲨⲘⲀⲈⲢⲞⲔ.
60 Agĩcooka agĩturia ndu, akĩanĩrĩra, akiuga atĩrĩ, “Mwathani, ndũkamoorie rĩĩhia rĩĩrĩ.” Na aarĩkia kuuga ũguo, agĩkoma.
ⲝ̅ⲀϤϨⲒⲦϤ ⲈϪⲈⲚ ⲚⲈϤⲔⲈⲖⲒ ⲀϤⲰϢ ⲈⲂⲞⲖ ϦⲈⲚⲞⲨⲚⲒϢϮ ⲚⲤⲘⲎ ϪⲈ ⲠϬⲞⲒⲤ ⲚⲚⲈⲔⲈⲠ ⲠⲀⲒⲚⲞⲂⲒ ⲈⲢⲰⲞⲨ ⲪⲀⲒ ⲆⲈ ⲈⲦⲀϤϪⲞϤ ⲀϤⲈⲚⲔⲞⲦ.

< Atũmwo 7 >