< Sprueche 8 >
1 Ruft nicht die Weisheit laut, und läßt nicht die Klugheit ihre Stimme vernehmen?
Boni, Bwanya azali kobelela te? Mayele azali koyokisa mongongo na ye te?
2 Oben auf den Höhen, draußen auf dem Wege, mitten auf den Straßen hat sie sich aufgestellt;
Atelemi na songe ya bangomba, na pembeni ya nzela, na bisika oyo banzela ekutana,
3 zur Seite der Tore, am Ausgang der Stadt, beim Eingang der Pforten ruft sie laut:
azali koganga pene ya bikuke, na ekotelo ya engumba:
4 An euch, ihr Männer, ergeht mein Ruf, und meine Stimme an die Menschenkinder!
« Bato, nazali koganga makasi epai na bino, nazali nde koloba na bino bato!
5 Ihr Einfältigen, werdet klug, und ihr Toren, brauchet den Verstand!
Bino bato oyo bozanga mayele, bokoma na bososoli! Bino bazoba, bokoma mayele!
6 Höret, denn ich habe Vortreffliches zu sagen, und meine Lippen öffnen sich für das, was gerade ist.
Boyoka, pamba te nazali na makambo ya motuya ya koyebisa bino, nafungoli monoko na ngai mpo na koloba makambo ya sembo.
7 Denn mein Gaumen redet Wahrheit, aber meine Lippen verabscheuen loses Geschwätz.
Pamba te monoko na ngai ebimisaka maloba ya solo, mpe bibebu na ngai eyinaka mabe.
8 Alle Reden meines Mundes sind gerecht, es ist nichts Verkehrtes noch Verdrehtes darin.
Maloba nyonso oyo ebimaka na monoko na ngai ezali sembo, ezalaka na likambo moko te ya lokuta to ya mabe;
9 Den Verständigen sind sie ganz recht, und wer Erkenntnis sucht, findet sie richtig.
nyonso ezali pole mpo na moto ya mayele, mpe sembo mpo na bato oyo bazali na bososoli.
10 Nehmet meine Zucht an und nicht Silber, und Erkenntnis lieber als feines Gold.
Boluka mateya na ngai kasi palata te, boyebi kasi wolo te oyo eleki peto,
11 Ja, Weisheit ist besser als Perlen, und keine Kleinodien sind ihr zu vergleichen.
pamba te bwanya ezali na motuya koleka mayaka ya kitoko, bongo eloko moko te ya motuya ekokani na yango.
12 Ich, die Weisheit, wohne bei dem Scharfsinn und gewinne die Erkenntnis wohldurchdachter Pläne.
Ngai, Bwanya, navandaka elongo na kokanisa, boye nayebi kokundola mayele mpe bososoli.
13 Die Furcht des HERRN ist ein Hassen des Bösen; Stolz und Übermut, schlechten Wandel und ein verdrehtes Maul hasse ich.
Kotosa Yawe ezali koyina mabe. Nayinaka lolendo, lofundu, nzela ya masumu mpe monoko ya lokuta.
14 Von mir kommt Rat und Tüchtigkeit; ich bin verständig, mein ist die Kraft.
Toli mpe bososoli ezali ya ngai, ngai nde mayele mpe makasi.
15 Durch mich herrschen die Könige und erlassen die Fürsten gerechte Verordnungen.
Ezali na nzela na ngai nde bakonzi batambolisaka mokili, mpe bakambi basalaka mibeko ya sembo;
16 Durch mich regieren die Herrscher und die Edeln, alle Richter auf Erden.
ezali na nzela na ngai nde bakambi, bankumu mpe basambisi nyonso ya mokili bayangelaka.
17 Ich liebe, die mich lieben, und die mich frühe suchen, finden mich.
Nalingaka bato oyo balingaka ngai, mpe bato oyo balukaka ngai bamonaka ngai.
18 Reichtum und Ehre kommen mit mir, bedeutendes Vermögen und Gerechtigkeit.
Bozwi mpe lokumu, bomengo oyo ewumelaka mpe bosembo etambolaka elongo na ngai.
19 Meine Frucht ist besser als Gold, ja als feines Gold, und was ich einbringe, übertrifft auserlesenes Silber.
Mbuma na ngai ezali kitoko koleka wolo, ezala wolo ya peto, mpe mbuma oyo nabotaka eleki palata ya kitoko.
20 Ich wandle auf dem Pfade der Gerechtigkeit, mitten auf der Bahn des Rechts,
Natambolaka na nzela ya bosembo, mpe nasalelaka banzela oyo ememaka na boyengebene,
21 auf daß ich meinen Liebhabern ein wirkliches Erbteil verschaffe und ihre Schatzkammern fülle.
mpo na kopesa libula epai ya bato oyo balingaka ngai mpe mpo na kotondisa bibombelo na bango.
22 Der HERR besaß mich am Anfang seiner Wege, ehe er etwas machte, vor aller Zeit.
Yawe asalaki ngai liboso ete asala nyonso, liboso ya misala na Ye nyonso ya kala;
23 Ich war eingesetzt von Ewigkeit her, vor dem Anfang, vor dem Ursprung der Erde.
aponaki ngai liboso ete mokili ezala, wuta na ebandeli penza, wuta na tango oyo biloko nyonso ya mokili ezalaki nanu te.
24 Als noch keine Fluten waren, ward ich geboren, als die wasserreichen Quellen noch nicht flossen.
Nabotamaki tango mayi ya bozindo ezalaki nanu te, tango miluka ebimisaki nanu mayi na yango te,
25 Ehe die Berge eingesenkt wurden, vor den Hügeln ward ich geboren.
liboso ete bangomba ya milayi mpe bangomba ya mikuse ezala na bisika na yango,
26 Als er die Erde noch nicht gemacht hatte und was außerhalb [derselben liegt], die ganze Summe des Weltenstaubs,
tango amisalelaki nanu te, ezala mabele to bilanga to mpe putulu ya mokili.
27 als er den Himmel abzirkelte, war ich dabei; als er auf dem Meeresspiegel den Horizont abgrenzte,
Nazalaki wana tango atandaki likolo na esika na yango, mpe tango akataki mondelo ya etando monene ya mayi ya bozindo,
28 als er die Wolken droben befestigte und die Brunnen der Tiefe mauerte;
tango atiaki mapata na likolo mpe abimisaki mayi wuta na bitima,
29 als er dem Meer seine Schranke setzte, damit die Wasser seinen Befehl nicht überschritten, als er den Grund der Erde legte,
tango akatelaki ebale monene mondelo mpo ete mayi ezindisa mokili na Ye te, tango atiaki miboko ya mabele;
30 da stand ich ihm als Werkmeister zur Seite und zu seinem Entzücken Tag für Tag und spielte vor seinem Angesicht allezeit;
nazalaki pembeni na Ye lokola mosungi, nazalaki kosepelisa ye tango nyonso, mpe nazalaki tango nyonso na esengo liboso na Ye;
31 ich spielte auf seinem Erdkreis und hatte mein Ergötzen an den Menschenkindern.
nazalaki kosepela kati na mokili na Ye mpe nazalaki na esengo kati na bato.
32 Und nun, ihr Söhne, gehorchet mir! Wohl denen, die meine Wege bewahren!
Sik’oyo, mwana na ngai, yoka ngai: Esengo na bato oyo babatelaka banzela na ngai!
33 Gehorchet der Zucht und werdet weise und seid nicht zügellos!
Boyoka mateya na ngai mpe bokokoma bato ya bwanya, bomeka kobwaka yango te!
34 Wohl dem Menschen, der mir also gehorcht, daß er täglich an meiner Pforte wacht und die Pfosten meiner Tür hütet;
Esengo na moto oyo ayokelaka ngai, oyo asenzelaka na ekuke na ngai mokolo na mokolo, mpe akengelaka na ekotelo na ngai!
35 denn wer mich findet, der findet das Leben und erlangt Gnade von dem HERRN;
Pamba te moto oyo amoni ngai amoni bomoi mpe azwi ngolu na miso ya Yawe.
36 wer mich aber verfehlt, schadet seiner eigenen Seele; alle, die mich hassen, lieben den Tod!
Kasi moto oyo atosaka ngai te amisalaka mabe ye moko: moto nyonso oyo ayinaka ngai alingaka kufa. »