< Luqaassa 1 >

1 Boncho Toofilosa nu achchan hanida yota gish daro asati bees hanida mala xaafida.
わたしたちの間に成就された出来事を、最初から親しく見た人々であって、
2 He taarikkezikka koyroppe denthidi ba ayfera be7ida markattine Xoossa qaala yoottidayti nuus aathiddayssa.
御言に仕えた人々が伝えたとおり物語に書き連ねようと、多くの人が手を着けましたが、
3 Taka ta baggara xaphoppe denthada keeha naagistadanne paaca xeellada taarikkeza wursa sinthe xaafistanaas bessizaysa sinthasada kaallidi xaafistanaas bessizaysa kaalethada naagettada nees xaafana mala taas lo7o gidi beettides.
テオピロ閣下よ、わたしもすべての事を初めから詳しく調べていますので、ここに、それを順序正しく書きつづって、閣下に献じることにしました。
4 Haysa wurssa ta oothizay ne tamaaridaysi tuma gididayssa nena ero guussassa.
すでにお聞きになっている事が確実であることを、これによって十分に知っていただきたいためであります。
5 Herdossay Yuda biittan kawottida wode Aabiya geettetiza qeessista halaqqa bagafe qeessetetha ootho taray iza gakida Zakarassa geetettiza issi qeessey dees.
ユダヤの王ヘロデの世に、アビヤの組の祭司で名をザカリヤという者がいた。その妻はアロン家の娘のひとりで、名をエリサベツといった。
6 Iza machcheyaka Elsabeexxo geetetaysu, izaka Aaronne bagga asa. Nam7atika Goda azazonne iza woga wothoy bayndda naagidi dizaytanne Xoossa sinthan xillo asa.
ふたりとも神のみまえに正しい人であって、主の戒めと定めとを、みな落度なく行っていた。
7 Gido attin Elsabeexxa na yelonta makkara gidida gish istas nay baa, nam77atika wodey sugetida asa.
ところが、エリサベツは不妊の女であったため、彼らには子がなく、そしてふたりともすでに年老いていた。
8 Zakarassay Xoossa sinthan qeessetetha ootho taray iza gakin izi oothishin
さてザカリヤは、その組が当番になり神のみまえに祭司の務をしていたとき、
9 qeessistas diza woga mala Xoossa keeththan gelidi exxaane cuwassana mala exay iza gakkidees.
祭司職の慣例に従ってくじを引いたところ、主の聖所にはいって香をたくことになった。
10 Exxaaney cuwattishshin asay wurikka karen diidi woosses.
香をたいている間、多くの民衆はみな外で祈っていた。
11 Goda kiitanchay exxaaney cuwatiza sooppe oshacha baggara eqqidi Zakarasas beettides.
すると主の御使が現れて、香壇の右に立った。
12 Zakarasaykka iza beyidi keehi dagammidi babbides.
ザカリヤはこれを見て、おじ惑い、恐怖の念に襲われた。
13 Kiitanchay Zakarasas babbofa ne woossay setettides, ne machcheya Elssabeexxa nees attumma na yelana iza sunthaka ne Yanisa gaada sunthanna.
そこで御使が彼に言った、「恐れるな、ザカリヤよ、あなたの祈が聞きいれられたのだ。あなたの妻エリサベツは男の子を産むであろう。その子をヨハネと名づけなさい。
14 Iza yellistan neni daro ufa7istana, daro asaykka ufa7istana.
彼はあなたに喜びと楽しみとをもたらし、多くの人々もその誕生を喜ぶであろう。
15 Goda sinthan izi gita gidana. woyneppe oothetida cajje gidinkka hara mathosiza usha gidinkka izi uyenna, izi buro ba aayye qanthen dishe xillo ayanan kumana.
彼は主のみまえに大いなる者となり、ぶどう酒や強い酒をいっさい飲まず、母の胎内にいる時からすでに聖霊に満たされており、
16 Isra7eele asappe darota ista Xoossako zarana.
そして、イスラエルの多くの子らを、主なる彼らの神に立ち帰らせるであろう。
17 Aawata wozina ista naytaakko, azazettontaytikka gede xillota cincatethakko zaarana malanne Godas bessiza dere giigissana mala Elaasa ayananne iza wolqan Godappe sinthara izi baanna.
彼はエリヤの霊と力とをもって、みまえに先立って行き、父の心を子に向けさせ、逆らう者に義人の思いを持たせて、整えられた民を主に備えるであろう」。
18 Zakarassay kiitanchas, tani cima ta machcheyakka cimadus tani hayssa aazan eranee? giidi oychchides.
するとザカリヤは御使に言った、「どうしてそんな事が、わたしにわかるでしょうか。わたしは老人ですし、妻も年をとっています」。
19 Kiitanchaykka zaaridi tani Xoossa sinthan eqqiza Gabrelle. Tanika ha miishrachchoza nees gathanas kiitistada yadis.
御使が答えて言った、「わたしは神のみまえに立つガブリエルであって、この喜ばしい知らせをあなたに語り伝えるために、つかわされたものである。
20 Heko neni ba woden polistana ta qaala amanontta ixxida gish ne duunay muummaana, nenikka haasa7ana dandda7akka gides.
時が来れば成就するわたしの言葉を信じなかったから、あなたはおしになり、この事の起る日まで、ものが言えなくなる」。
21 He wode derey Zakarassay Xoossa keethafe kezonta aazas gam77idakkonne giidi handadhettishe naagides.
民衆はザカリヤを待っていたので、彼が聖所内で暇どっているのを不思議に思っていた。
22 Izi Xoossa keethafe kezidi asa haasa7isanas danda7ibeynna. malati malati bessoppe attin haasa7anas danda7onta aggin asay izi Xoossa keeththan Xoossafe ooratha miish beyddaysa erides.
ついに彼は出てきたが、物が言えなかったので、人々は彼が聖所内でまぼろしを見たのだと悟った。彼は彼らに合図をするだけで、引きつづき、おしのままでいた。
23 Zakarasaykka ba ootho taray polettidappe guyyen ba so simmides.
それから務の期日が終ったので、家に帰った。
24 Hessafe kaallin iza machcheya Elsabeexxa na qanthatadus, ichachchantho aginnay gakanas asi bena beyontta mala qotistadus.
そののち、妻エリサベツはみごもり、五か月のあいだ引きこもっていたが、
25 Izaka Goday ba maarotan ta kadhetetha asa giddofe digganas ha wodezan hayssa taas oothides gadus.
「主は、今わたしを心にかけてくださって、人々の間からわたしの恥を取り除くために、こうしてくださいました」と言った。
26 Elsabeexxa qanthatidda usuppuntha aginan, Xoossi ba kiitancha Gabrelle, Galila biittan diza, Naazirete giza katama yeddides.
六か月目に、御使ガブリエルが、神からつかわされて、ナザレというガリラヤの町の一処女のもとにきた。
27 Izikka kawo Daawutte zereth gidida Yosefo geettetiza asas giiga utida Maaramo geetettiza geela7oyko kiitettides.
この処女はダビデ家の出であるヨセフという人のいいなづけになっていて、名をマリヤといった。
28 Yiidine iza dizaaso gelidi “hanne Xoossi nena anjjidare saro Xoossi Goday nenara dees nenika anjettidaro” gides.
御使がマリヤのところにきて言った、「恵まれた女よ、おめでとう、主があなたと共におられます」。
29 Maarama kiitancha haasa7ani keha dagamada, haysi ay giza sarota gaada yoza keha qoppadus.
この言葉にマリヤはひどく胸騒ぎがして、このあいさつはなんの事であろうかと、思いめぐらしていた。
30 Kiitanchaykka Maaramo “Xoossi nenan ufa7etiza gish babbofa,
すると御使が言った、「恐れるな、マリヤよ、あなたは神から恵みをいただいているのです。
31 neni qanthatana, attumma naaka yelana, sunthakka Yesussa gaada sunthanna,
見よ、あなたはみごもって男の子を産むでしょう。その子をイエスと名づけなさい。
32 Izika gita gidana, wursofe bolla Xoossa na geetettana, Godaa Xoossay iza aawa Daawutte kawotetha izas immana.
彼は大いなる者となり、いと高き者の子と、となえられるでしょう。そして、主なる神は彼に父ダビデの王座をお与えになり、
33 Izi Isra7eelle nayta bollan medhinas kawotana, iza kawotethaskka wurisethi deenna.” (aiōn g165)
彼はとこしえにヤコブの家を支配し、その支配は限りなく続くでしょう」。 (aiōn g165)
34 Maaramaka kiitanchas “tani adde gelabeyke, shin haysi waani hananee?” gaada oychchadus.
そこでマリヤは御使に言った、「どうして、そんな事があり得ましょうか。わたしにはまだ夫がありませんのに」。
35 Kiitanchayka Maaramis “xillo ayaanaay ne bolla wodhana wursofe bolla Xoossa wolqay ne bolla kuwasa na hessa gish yellistana naazi geeshsha Xoossa na geetettana.
御使が答えて言った、「聖霊があなたに臨み、いと高き者の力があなたをおおうでしょう。それゆえに、生れ出る子は聖なるものであり、神の子と、となえられるでしょう。
36 Asi yeluku iza makkara giidi haasa7iza ne dabboya Elsabeexxa cimatethan attumma na qanthatada yelanaas usupuntho aginna oykadus.
あなたの親族エリサベツも老年ながら子を宿しています。不妊の女といわれていたのに、はや六か月になっています。
37 Xoossassi hanonta miishi baa.”
神には、なんでもできないことはありません」。
38 Maaramakka zaaradda hekko tani Xoossa aylle diikkina ne gida mala taas hano giin kiitanchay izippe shaakettidi biddes. Maarama Elsabeexxo beyana badus.
そこでマリヤが言った、「わたしは主のはしためです。お言葉どおりこの身に成りますように」。そして御使は彼女から離れて行った。
39 Maaramakka he wode matara eesota denddada pude geze deren diza issi Yuda katama badus.
そのころ、マリヤは立って、大急ぎで山里へむかいユダの町に行き、
40 Zakarassa keethe geladakka Elsabeexxo sarotadus.
ザカリヤの家にはいってエリサベツにあいさつした。
41 Elsabeexxa Maarami sarotha siyida mala qanthan diza naazi izi qanthan guppides, Elsabeexxinkka xillo ayaanaay kumides.
エリサベツがマリヤのあいさつを聞いたとき、その子が胎内でおどった。エリサベツは聖霊に満たされ、
42 Izaka ba qaala dhoqqu oothada hiz gadus “maccassa wursofe ne anjettidaro, ne qanthen diza naazikka anjetidaysa.
声高く叫んで言った、「あなたは女の中で祝福されたかた、あなたの胎の実も祝福されています。
43 Ta Goda aaya taako yada tana oychanas tani oonee?
主の母上がわたしのところにきてくださるとは、なんという光栄でしょう。
44 Ne sarotho qaala ta siyida mala ta ulo giddon diza nay ufaysan guppides.
ごらんなさい。あなたのあいさつの声がわたしの耳にはいったとき、子供が胎内で喜びおどりました。
45 Polistana giidi Goday izis yoottidaysa amaniddara iza anjjetidaro.”
主のお語りになったことが必ず成就すると信じた女は、なんとさいわいなことでしょう」。
46 Maaramakka izi ba aylleyi kawushshatetha xellida gish ta shemppiya Goda dhoqqu oothada bonchaysu.
するとマリヤは言った、「わたしの魂は主をあがめ、
47 Ta ayanaykka tana ashshizza ta Xoossan ufa7istaysu.
わたしの霊は救主なる神をたたえます。
48 Wolqqama Goday taas giita miishshe oothida gish hachchife sinthan asi wuri tana anjjettidaro gaana.
この卑しい女をさえ、心にかけてくださいました。今からのち代々の人々は、わたしをさいわいな女と言うでしょう、
49 Iza sunthaykka geeshsha.
力あるかたが、わたしに大きな事をしてくださったからです。そのみ名はきよく、
50 Iza maaretethay izas babizayttas na na gakanas daana.
そのあわれみは、代々限りなく主をかしこみ恐れる者に及びます。
51 Be wolqan daro mino ootho oothides ba wozina qofan otoretizayta laalides.
主はみ腕をもって力をふるい、心の思いのおごり高ぶる者を追い散らし、
52 Kawota kawotethafe wothides, ashketta qasse dhoqqu dhoqqu histtides.
権力ある者を王座から引きおろし、卑しい者を引き上げ、
53 Gafidayta lo7o miishshan kalthides durista gidikko mela kushe yeddides.
飢えている者を良いもので飽かせ、富んでいる者を空腹のまま帰らせなさいます。
54 Kase nu aawatas Abramesinne iza qommotas gida qaala naaganas
主は、あわれみをお忘れにならず、その僕イスラエルを助けてくださいました、
55 ba maaretetha yushi qoppidi ba aylle Isra7eele maaddides gadus. (aiōn g165)
わたしたちの父祖アブラハムとその子孫とをとこしえにあわれむと約束なさったとおりに」。 (aiōn g165)
56 Maaramakka Elsabeexxi achchan heezzu agina sire gam7ada ba so simadus.
マリヤは、エリサベツのところに三か月ほど滞在してから、家に帰った。
57 Elsabeexxis yelo gallassay gakin attumma na yeladus.
さてエリサベツは月が満ちて、男の子を産んだ。
58 Izi guttattinne dabbottikka Goday izis gita maaretetha oothidaysa siyidi izira issife ufa7ettida.
近所の人々や親族は、主が大きなあわれみを彼女におかけになったことを聞いて、共どもに喜んだ。
59 Yellettida osppuntha gallas qaxaras yida. aaza aawa sunthan Zakarasa giidi sunthana koyida.
八日目になったので、幼な子に割礼をするために人々がきて、父の名にちなんでザカリヤという名にしようとした。
60 Gido attin aaya hanena, iza sunthi Yanisa geetetto gadus.
ところが、母親は、「いいえ、ヨハネという名にしなくてはいけません」と言った。
61 Istika izis ne dabbotappe Yanisa geetettidi xeysettida asi oonikka baawa gida.
人々は、「あなたの親族の中には、そういう名のついた者は、ひとりもいません」と彼女に言った。
62 Aaway Zakarassay naaza oona giidi sunthana koyidakonne malaatan oychchida.
そして父親に、どんな名にしたいのですかと、合図で尋ねた。
63 Zakarasaykka xaafiza miishshe izas immana mala oychchi ekkidi sunthay “Yanisa” giidi xaafin asay wurikka malalettides.
ザカリヤは書板を持ってこさせて、それに「その名はヨハネ」と書いたので、みんなの者は不思議に思った。
64 Heeraka Zakarassa duunay pogettidi inxarssay birshettin Xoossa galata oykides.
すると、立ちどころにザカリヤの口が開けて舌がゆるみ、語り出して神をほめたたえた。
65 Iza guttati wuri daro babbidda. Haysi wurikka dhoqqa geze biittan Yuda dereni, wurso son haasa7ettides.
近所の人々はみな恐れをいだき、またユダヤの山里の至るところに、これらの事がことごとく語り伝えられたので、
66 Haysaka siyida asi wurikka ha guutha nay ay hananeeshsha? giidi hanoza wursika ba wozinan oykkides. Goda kushey tumappe izara issife dees.
聞く者たちは皆それを心に留めて、「この子は、いったい、どんな者になるだろう」と語り合った。主のみ手が彼と共にあった。
67 Naaza aaway, Zakarassay xillo ayaanan kumidi tinbbite haasa7ishe
父ザカリヤは聖霊に満たされ、預言して言った、
68 yiidi ba asa ashshidda gish Isra7eele Xoossi galatetto gides.
「主なるイスラエルの神は、ほむべきかな。神はその民を顧みてこれをあがない、
69 Beni wode ba geeshsha nabeta duunan haasa7ettidayssa mala
わたしたちのために救の角を僕ダビデの家にお立てになった。
70 ba aylle Daawute keeththan ashshizza woliqqa nuus denthides. (aiōn g165)
古くから、聖なる預言者たちの口によってお語りになったように、 (aiōn g165)
71 Izi nuna nu morketappene, nuna ixxizayta kusheppe ashshees.
わたしたちを敵から、またすべてわたしたちを憎む者の手から、救い出すためである。
72 Haysa izi oothiday nu aawatas ba maaretetha bessanassa, ba geeshsha caaqqoza yushi qoppanaasa.
こうして、神はわたしたちの父祖たちにあわれみをかけ、その聖なる契約、
73 Kase nu aawa Abrames caaqqidayssa qopana malane,
すなわち、父祖アブラハムにお立てになった誓いをおぼえて、
74 nu morketa kusheppe izi nuna kessin nuni izas babboy baayndda oothanasinne,
わたしたちを敵の手から救い出し、
75 nu diza wode wurson ba sinthan nuna geeshshatethanne xillotethan essanassa.
生きている限り、きよく正しく、みまえに恐れなく仕えさせてくださるのである。
76 Goda oge giigissanas ne izappe sinthara biza gish ta naazo neni woga Xoossa nabe geetetana.
幼な子よ、あなたは、いと高き者の預言者と呼ばれるであろう。主のみまえに先立って行き、その道を備え、
77 Assay ba nagarappe maaretida gish deres attotetha erateth ne immana mala
罪のゆるしによる救をその民に知らせるのであるから。
78 nu Xoossa lo7o maaretethafe denddidayssan saloppe nuus away kezides.
これはわたしたちの神のあわれみ深いみこころによる。また、そのあわれみによって、日の光が上からわたしたちに臨み、
79 Hessikka dhuman dizaytasne hayqqo kuwa garsan dizaytaskka po7isana malane nu tohotakka sarotetha oge kalethannassa.
暗黒と死の陰とに住む者を照し、わたしたちの足を平和の道へ導くであろう」。
80 Guutha naazikka diccides ayananka minnidees. Isra7eele asas qonccen beettanna gakkanaas bazo biittan deyides.
幼な子は成長し、その霊も強くなり、そしてイスラエルに現れる日まで、荒野にいた。

< Luqaassa 1 >