< Proverbes 22 >
1 Un nom estimé est préférable à la grande richesse: la sympathie est plus précieuse que l’argent et que l’or.
Kokende sango ya malamu ezali malamu koleka kozala na bomengo mingi; lokumu ezali malamu koleka palata mpe wolo.
2 Riche et pauvre sont sur la même ligne: l’Eternel les a faits l’un et l’autre.
Mozwi mpe mobola bazali na likambo moko ya lisanga: ezali Yawe nde azali Mokeli na bango mibale.
3 L’Homme avisé aperçoit le danger et se met à l’abri; les niais passent outre et en pâtissent.
Moto ya mayele amonaka likama na mosika mpe amibombaka, kasi moto oyo azangi mayele akoleka wana mpe akokutana na pasi.
4 Fruits de l’humilité, de la crainte de Dieu: richesse, honneur et vie!
Komikitisa mpe kotosa Yawe ememaka bozwi, lokumu mpe bomoi.
5 Des lacets et des pièges sont semés sur la route du pervers; qui tient à sa vie s’en éloigne.
Nzela ya bato mabe ezalaka na banzube mpe mitambo, kasi moto oyo abatelaka molimo na ye azalaka mosika na yango.
6 Donne au jeune homme de bonnes habitudes dès le début de sa carrière; même avancé en âge, il ne s’en écartera point.
Lakisa mwana nzela oyo asengeli kotambola wuta na bomwana na ye; ezala tango akokoma mokolo, akobunga yango te.
7 Le riche prime les pauvres; le débiteur est prisonnier de son créancier.
Mozwi azalaka mokonzi ya mobola, mpe modefi azalaka mowumbu ya modefisi.
8 Qui sème l’injustice, récolte l’adversité, l’instrument de sa passion sera anéanti.
Moto oyo alonaka masumu abukaka pasi, mpe makasi ya kanda na ye nyonso ekosuka.
9 Celui qui a bon cœur sera béni, car il partage son pain avec le pauvre.
Moto oyo akabaka na esengo akopambolama, pamba te akabolaka bilei na ye na mobola.
10 Expulse le persifleur, la discorde décampera avec lui, plus de disputes ni d’injures!
Bengana motioli, bongo kowelana, koswana mpe kofingana ekosila.
11 Un ami au cœur pur, par l’agrément de ses lèvres, gagne l’affection du roi.
Moto oyo alingaka kozala peto na motema, oyo ngolu ezalaka na bibebu na ye, mokonzi azalaka molingami na ye.
12 Les yeux de l’Eternel protègent le vrai savoir; mais ils renversent les entreprises du perfide.
Miso na Yawe ebatelaka boyebi, kasi akweyisaka maloba ya moto oyo azangi mayele.
13 Le paresseux s’écrie: "Il y a un lion dehors! Je vais être massacré en pleine rue!"
Moto ya goyigoyi alobaka: « Nkosi ezali kuna na libanda, ekoboma ngai na kati-kati ya balabala. »
14 La bouche des femmes étrangères est comme un abîme profond; celui que Dieu réprouve y tombe.
Monoko ya mwasi ya ndumba ezalaka lokola libulu ya mozindo; moto oyo Yawe asilikeli akweyaka kuna.
15 La sottise est attachée au cœur de l’adolescent; la verge qui châtie doit l’en arracher.
Motema ya mwana moke ezalaka na bozoba, bongo fimbu ya pamela elongolaka yango kati na ye.
16 On pressure le pauvre, et cela tourne à son profit; on donne au riche, et c’est un appauvrissement pour lui.
Moto oyo anyokolaka mobola mpo ete akoma na bomengo mingi mpe oyo apesaka mozwi bakado bakokweya na bobola.
17 Incline ton oreille et écoute les paroles des sages; prête ton attention aux leçons de mon expérience.
Pesa matoyi mpe yoka toli ya bato ya bwanya, mpe tika ete motema na yo endima mateya na ngai.
18 II sera beau pour toi de les retenir en ton cœur, de les fixer en permanence sur tes lèvres.
Pamba te ekozala esengo soki obombi yango na motema na yo, mpe soki yango nyonso ezali pene ya bibebu na yo.
19 Mets ta confiance en l’Eternel; voilà ce que je t’enseigne à toi-même en ce jour.
Nateyi yo yango lelo mpo ete elikya na yo ezala kati na Yawe.
20 N’Est-ce pas à ton intention que j’ai consigné par écrit d’importantes maximes, en fait de bons conseils et d’expérience,
Boni, lobi eleki, nakomelaki yo te batoli koleka tuku misato, batoli ya bwanya mpe ya boyebi,
21 pour t’apprendre ce qu’iI y a de réel dans les dictons de la vérité et te permettre de présenter fidèlement les choses à ceux qui t’envoient?
batoli oyo epesaka mateya ya solo mpe maloba ya solo mpo ete okoka kozongisa biyano ya solo na moto oyo atindi yo?
22 Ne dépouille pas le faible parce qu’il est sans défense; n’écrase pas le pauvre à la Porte,
Kobotola te na makasi biloko ya mobola, pamba te azali mobola, konyokola te moto ya pasi na esambiselo,
23 car l’Eternel prend en mains leur cause et il traite avec rigueur ceux qui leur infligent des vexations.
pamba te Yawe akobundela bango mpe akobebisa bomoi ya bato oyo bakobebisa bomoi na bango.
24 Ne fraye pas avec un homme irascible, ne lie pas société avec quelqu’un qui s’emporte:
Kozala molingami te ya moto ya kanda, mpe kosangana te na moto ya motema moto-moto,
25 tu pourrais copier leurs mœurs et t’engager toi-même dans un piège.
noki te okoyekola nzela na ye mpe okokangama na motambo na ye.
26 Ne sois pas de ceux qui disent: "Touchez-là!" et qui se portent garants pour des emprunts.
Kozala te na molongo ya bato oyo batombolaka maboko mpo na kondima kofuta baniongo ya bato mosusu,
27 Que tu n’aies pas de quoi payer, pourquoi t’exposer à ce que l’on saisisse la couche où tu reposes?
pamba te soki ozali na yo na makoki ya kofuta te, mpo na nini okolinga ete babotola ata mbeto na yo ya kolala?
28 Ne déplace pas les bornes antiques, que tes pères ont posées.
Kozongisa na sima te mondelo ya kala oyo batata na yo bakataki.
29 Vois cet homme diligent dans son travail: il pourra paraître devant les rois au lieu de se tenir auprès des gens obscurs.
Osila komona moto oyo ayebi mosala na ye malamu? Akosala kaka liboso ya bakonzi, akosala te liboso ya bato ya molili.