< Proverbes 13 >
1 L’Enfant sage suit la morale de son père; mais le libertin n’écoute aucun reproche.
Mwana mayele ayokaka mateya ya tata na ye, kasi mwana oyo atiolaka ayokaka pamela te.
2 L’Homme doit à l’usage de la parole le bien dont il jouit; les gens violents ne rêvent que violence.
Mbuma ya monoko eleisaka moto bilei ya malamu, kasi molimo ya moto oyo atambolaka na bosembo te ememaka na mobulu.
3 Mettre un frein à sa bouche, c’est sauvegarder sa personne; ouvrir largement ses lèvres, c’est préparer sa ruine.
Moto oyo abatelaka monoko na ye abatelaka molimo na ye, kasi moto oyo afungolaka monoko na ye makasi akosuka na libebi.
4 Le paresseux a l’âme remplie de désirs et n’arrive à rien; l’âme des gens actifs nage dans l’abondance.
Moto ya goyigoyi ayokaka baposa, kasi akoki kokokisa yango te; nzokande baposa ya moto ya nzunzu ekokisamaka.
5 Le juste hait tout ce qui est mensonge; le méchant prodigue avanies et affronts.
Moto ya sembo ayinaka maloba ya lokuta, kasi moto mabe amiyinisaka mpe apanzaka soni.
6 La vertu protège celui qui marche intègre la méchanceté perd les malfaiteurs.
Bosembo ebatelaka moto oyo atambolaka alima na nzela na ye, kasi mabe ebebisaka bongo ya moto ya masumu.
7 Tel fait le riche et n’a rien, tel fait le pauvre et possède une grande fortune.
Ezali na moto moko oyo asalaka makambo lokola mozwi, nzokande azali na ye ata na eloko moko te; mpe ezali na moto mosusu oyo asalaka makambo lokola mobola, nzokande azali na bozwi mingi.
8 La richesse peut servir à l’homme à racheter sa vie, mais le pauvre est inaccessible à la menace.
Bomengo ya mozwi ebatelaka bomoi na ye, kasi bato mabe batungisaka mobola te.
9 La lumière des justes répand une joyeuse clarté; la lampe des méchants est fumeuse.
Pole ya bato ya sembo engengaka makasi, kasi mwinda ya bato mabe ekufaka.
10 Rien de tel que l’arrogance pour engendrer des querelles; la sagesse est avec ceux qui se laissent conseiller.
Lolendo ememaka kaka na koswana, kasi bato oyo bayokaka toli bazwaka bwanya.
11 La richesse venue comme par un souffle va en diminuant; qui amasse poignée par poignée la voit s’augmenter.
Bomengo oyo ezwami na lombangu mpe na nzela ya mabe esilaka noki, kasi bomengo oyo babakisaka na moke-moke ekomaka ebele.
12 Une espérance qui traîne en longueur est un crève-cœur; un désir satisfait est un arbre de vie.
Elikya oyo ekokisami te epesaka bokono na motema, kasi posa oyo ekokisami ezali nzete ya bomoi.
13 Qui dédaigne un ordre en éprouve du dommage; qui respecte un commandement en est récompensé.
Moto oyo atiolaka liloba amiyokisaka pasi, kasi moto oyo atosaka malako akozwa lifuti.
14 L’Enseignement du sage est une source de vie: il éloigne des pièges de la mort.
Mateya ya moto ya bwanya ezali etima ya bomoi, ekangolaka na mitambo ya kufa.
15 Un esprit bienveillant procure la sympathie; mais la voie des perfides est invariablement stérile.
Boyebi ememelaka bato ngolu, kasi nzela ya bato oyo babukaka mibeko ezalaka pasi.
16 Tout homme avisé agit avec réflexion; le sot donne libre cours à sa folie.
Moto ya mayele asalaka makambo kolanda boyebi, kasi zoba, atandaka bozoba na ye.
17 Un mandataire pervers tombe dans le malheur, le messager consciencieux est un bienfait.
Motindami ya mabe akweyaka kati na pasi, kasi motindami ya sembo amemaka lobiko.
18 Qui abandonne la morale ne rencontre que misère et honte; qui tient compte des remontrances est honoré.
Bobola mpe soni ekomelaka bato oyo baboyaka koyekola, kasi moto oyo andimaka pamela akozwa lokumu.
19 Un désir qui se réalise est une joie pour l’âme; s’abstenir du mal fait horreur aux sots.
Posa oyo ekokisami esalaka esengo na motema, kasi kokabwana na mabe ezali likambo ya nkele na miso ya zoba.
20 Frayer avec les sages, c’est devenir sage; fréquenter les sots, c’est devenir mauvais.
Moto oyo asanganaka na bato ya bwanya akomaka moto ya bwanya, kasi moto oyo atambolaka nzela moko na bazoba akomona pasi.
21 Le mal poursuit les pécheurs; le bien est la récompense des justes.
Mabe elandaka bato ya masumu, kasi bolamu ezali lifuti ya bato ya sembo.
22 L’Homme de bien transmet son héritage aux enfants de ses enfants, mais la richesse du pécheur est réservée au juste.
Moto oyo asalaka bolamu atikelaka bakitani na ye libula, kasi bomengo ya moto ya masumu ebombamaka mpo na moyengebene.
23 Le champ bien cultivé du pauvre donne des vivres abondants; il en est qui se perdent par l’absence de toute règle.
Bilanga ya mobola ekoki kobotela ye bilei ebele, kasi ezali na bato oyo bazali kobeba mpo na kozanga bosembo.
24 Ménager les coups de verge, c’est haïr son enfant; mais avoir soin de le corriger, c’est l’aimer.
Moto oyo aboyaka kobeta mwana na ye fimbu alingaka ye te, kasi moto oyo alingaka mwana na ye abetaka ye.
25 Le juste mange pour apaiser sa faim; mais le ventre des méchants n’en a jamais assez.
Moyengebene aliaka mpe atondaka, kasi libumu ya moto mabe ezalaka na nzala.