< Romains 9 >
1 Je dis la vérité dans le Christ, je ne mens point, ma conscience m’en rend témoignage par l’Esprit-Saint:
Ngo jvjvbv mindung dunv; ngo kristo gvngv okv ngo mvvma dunv. Ngo mvngnam sum, Darwknv Dow lokv rigv namv, vbvka ngo jvjv rungdu vla mintamjidu
2 j’éprouve une grande tristesse et j’ai au cœur une douleur incessante.
vdwlo ngo mindu ngoogv mvngruv vdwgo kaidu, vdwgo ngoogv achiv haapok lokv nyeka madu vdu
3 Car je souhaiterais d’être moi-même anathème, loin du Christ, pour mes frères, mes parents selon la chair,
holvgabv ngoogv nyiv, ngoogv awgv adwnv okv oyiv! Holvgabv ngo atuv bunu lvgabv Pwknvyarnnv gv beenam lo okv Kristo gv lokv apin sito kunvpv vla mvngdu.
4 qui sont Israélites, à qui appartiennent l’adoption, et la gloire, et les alliances, et la Loi, et le culte, et les promesses,
Bunu vdwv Pwknvyarnv gv nyi ngv; Hv bunua ninyigv umvuu bv mvtoku okv turnam loung am bunu gvlo kaatam jito; Hv ninyigv umkvpakvvnam am bunugv lvkobv mvtoku okv Pvbv nga bunua jitoku; Bunu vdwv jvjvrungbv kumnya jiduku; bunu vdwv Pwknvyarnv gv milvpvvnam laarwk sinyatoku;
5 et les patriarches, et de qui est issu le Christ selon la chair, lequel est au-dessus de toutes choses, Dieu, béni éternellement. Amen! (aiōn )
Bunu vdwv Hebrew abuapa yunam lokv ali linvgo; okv kristo, nyia nyidung akobv bunugv lokv lindu. Pwknvyarnv ngv, mvnwng nga rigvdogvnv, hartv tvbv la riyilaka vdunv! Amen. (aiōn )
6 Ce n’est pas que la parole de Dieu ait failli. Car tous ceux qui descendent d’Israël ne sont pas le véritable Israël,
Ngo Pwknvyarnv gv milvpvvnam v dooku makv vla mima dunv; holvgabv Israel gv nyi mvnwng ngv Pwknvyarnv gv nyi mvngchikbv rimadunv.
7 et pour être la postérité d’Abraham, tous ne sont pas ses enfants; mais « C’est la postérité d’Isaac qui sera dite ta postérité »,
Vmajvka Abraham gv singsit lokv linv mvnwng vka Pwknvyarnv gv umvuu bv rimwng madunv. Pwknvyarnv Abrahamnyi mintoku, “Ngo nam milvpvvdu kunv Isaak gv lokv noogv husiv twngtv bv doosiksilin reku.”
8 c’est-à-dire que ce sont pas les enfants de la chair qui sont enfants de Dieu, mais ce sont les enfants de la promesse qui sont regardés comme la postérité d’Abraham.
Soogv vbv minam umvuu bvngnam dvdv ngv bvngdinnv Pwknvyarnv gv umvuu bv Pwknvyarnv gv umvuu bv ridunv vnam kaama; vbvmayabv, Pwknvyarnv gv milvpvvnam lokv umvuu bvngnam dvdvlo jvjvbv singsit doosiksinam am mindu.
9 Voici en effet les termes d’une promesse: « Je reviendrai à cette même époque, et Sara aura un fils. »
Holvgabv Pwknvyarnv gv milvpvvnamv oogv vkvnv gamchargo mimpv jito; “oogv aluching lo ngo aakur rekunyi, okv sara umvuu go dooreku vto.”
10 Et non seulement Sara; mais il en fut encore ainsi de Rebecca qui conçut deux enfants d’un seul homme, d’Isaac notre père;
Okv si tikma, holvgavbolo Rebika gv kuunyilo anyi vka abu akinnv, Isaak ngonugv abuapa ngv.
11 car, avant même que les enfants fussent nés, et qu’ils eussent rien fait, ni bien ni mal, — afin que le dessein électif de Dieu fût reconnu ferme, non en vertu des œuvres, mais par le choix de celui qui appelle, —
Vbvritola oogv vbv minam lokv akonv vv Pwknvyarnv gv atubogv mvngnam lokv gaklin kunamv, Pwknvyarnv ninyia minto, “bvngcho yanam angv vv boru yanga rijivngji yanv gobv rire.” Pwknvyarnv bunua bvngtv madv bv sum mincho jitoku, bunu oguguka alvnvnga alvmanv nga rima dubv; vkvlvgabv Pwknvyarnv gv so gaknamv ninyigv goknam lokv rito, okv bunugv oguguka rinamdoonam lokvma.
12 il fut dit à Rebecca: « L’aîné sera assujetti au plus jeune »,
13 selon qu’il est écrit: « J’ai aimé Jacob, et j’ai haï Esaü. »
Darwknv kitap v vbv minto, “ngo Jakopnyi pakdunv, vbvritola Isaunyi pakma dunv.”
14 Que dirons-nous donc? Y a-t-il de l’injustice en Dieu? Loin de là!
Vbvrikubolo ngonu minladunv, vv Pwknvyarnv jwngkadaka madu nvgoi? Ma vbvdv ma.
15 Car il dit à Moïse: « Je ferai miséricorde à qui je veux faire miséricorde, et j’aurai compassion de qui je veux avoir compassion. »
Vkvlvgabv hv Mosesnyi minto, “ngo yvvnyi mvngdudw um ngo aya dunv; ngo yvvnyi mvngdudw um ngo pakdunv.”
16 Ainsi donc l’élection ne dépend ni de la volonté, ni des efforts, mais de Dieu qui fait miséricorde.
Vkvlvgabv vbvrikubolo, ogumvnwng mvnging nama, ngonu nyia mvngdung okv ridung lokv ogudw um rimadu, vbvritola Pwknvyarnv gv aya mvngchik lokv ridunv.
17 Car l’Écriture dit à Pharaon: « Je t’ai suscité, pour montrer en toi ma puissance et pour que mon nom soit célébré sur toute la terre. »
Holvgabv Darwknv kitap v Ejipt gv dvbv nga mindu, “ngo nam ngoogv jwkrwa kaatamla rinvvngnv dubv dvbv gobv mvpvnv okv ngoogv kai am nyiamooku mvnwng lo chinsik karmu dubv vla.”
18 Ainsi il fait miséricorde à qui il veut, et il endurcit qui il veut.
Holvgabv vbvrikubolo, Pwknvyarnv gv ninyigv aya nga yvvnyi mvngka dudw um jiso mvngnam am hv jidu okv hv ninyigv mvnggwnglo yvvnyika akortor dubv mvso mvngbolo mvladu.
19 Tu me diras: De quoi donc Dieu se plaint-il encore? Car qui peut s’opposer à sa volonté?
Vbvritola nonuno akin gonv ngam vbv minre, “si vbvridubolo, oguaingbv Pwknvyarnv nyigonv gv rimur am mapa ridw? Yvvdw Pwknvyarnv gv mvnglwk ka mvtor nyola redw?”
20 Mais plutôt, ô homme, qui es-tu pour contester avec Dieu? Est-ce que le vase d’argile dit à celui qui l’a façonné: Pourquoi m’as-tu fait ainsi?
Vbvritola ngoogv ajin vdw, nonu yvvla, Pwknvyarnvnyi mingkurla mirwk sila jinv ngv? Pvchwng ngv mvnv atu am “no nga ogubv svbv mvpvnvri vla tvka sudunvri?”
21 Le potier n’est-il pas maître de son argile, pour faire de la même masse un vase d’honneur et un vase d’ignominie?
Ogubvrijvka, yvvdw Pvching mvnv ngv vv atugv mvnggwng bv ogubv mvnvrinv nwngdudw vbvching mvnvrinvre, okv takam kvdw nuunum akin lokv pvchwng anyi mvnam um, akonyi apum pamrinyi okv akonyi kvvbi adung lo mvnvrinv mindu.
22 Et si Dieu, voulant montrer sa colère et faire connaître sa puissance, a supporté avec une grande patience des vases de colère, formés pour la perdition,
Okv Pwknvyarnv gv ogugo ripvdw vv jvjvbv vsukaring sibv rito. Hv ninyigv haachi nama kaatam nwngtoku. Okv ninyigv jwkrwa chimu toku. Vbvritola hv achialvbv saktvto yvvdw ninyigv haachi nama hiru rugvdudw, oogv sitvyaatv lakula sigvngoogv tvvdu kunv ngv.
23 et s’il a voulu faire connaître aussi les richesses de sa gloire à l’égard des vases de miséricorde qu’il a d’avance préparés pour la gloire,
Okv hv ninyigv nyitv kairungnv hartvbamtv aka achialvbv kaatam vngroku, oogv ninyigv aya nga paamu dubv vla ngonugv aolo pwlwk kunam vkvnvgo, yvvdw ngonu vdwgvlo hv ninyigv yunglit nama laarwk sidubv mvpvripv dukunv.
24 envers nous, qu’il a appelés, non seulement d’entre les Juifs, mais encore d’entre les Gentils, où est l’injustice?
Holvgabv ngonuka goknam nyi bv ridukunv, Jius vdwgv pingko lokv gokmwng mvngchik ma vbvritola Jentail vdwgv pingko loka gokdu.
25 C’est ainsi qu’il dit dans Osée: « Celui qui n’était pas mon peuple, je l’appellerai mon peuple et celle qui n’était pas la bien-aimée, je l’appellerai bien-aimée. »
So si ogubv hv mindudw Hosea kitap lo doodu. “Yvvdw ngoogv nyi bv rima dunv ‘ngoogv nyi’ bv gokreku. Ngoogv pakma nam diringmooku vdwa, ‘ngo pakya yarungnam gobv gokreku.’
26 « Et dans le lieu où il leur fut dit: Vous n’êtes pas mon peuple, là même on les appellera fils du Dieu vivant. »
Okv achialv bv mooku lo ogolo bunu mimpv kudw, ‘nonu ngoogv nyi makv vla.’ Hoka bunu vdwv turnv Pwknvyarnv gv umvuu ngv vla mireku.”
27 D’autre part, Isaïe s’écrie au sujet d’Israël: « Quand le nombre des fils d’Israël serait comme le sable de la mer, un faible reste seulement sera sauvé. »
Okv Aijaya ka Israel vdwgv lvkwnglo gokpa jito: “Israel gv nyi vdwv svmasa gv chokri gv aingbv rijeka, vbvrikwng kujvka miang chaigo ringlin komwng rinvpv;
28 Car accomplissant sa parole pleinement et promptement, il l’exécutera sur la terre [en toute justice].
Um lvgabv Ahtu nyiamookua ninyigv sabsvbusv ngam baapu alvbv kaadartabia reku.”
29 Et comme Isaïe l’avait prédit: « Si le Seigneur des armées ne nous avait laissé un rejeton, nous serions devenus comme Sodome, et nous aurions été semblables à Gomorrhe. »
Sum Aijaya gvlo kvvlo vbvching minto, “Ahtu kainv, singsitnv kvvgonyi ngonua apak jimabolo, ngonu sodom aingbv ripvkunvpv, ngonu Gomora aingbv ripvkunvpv.”
30 Que dirons-nous donc? Que les Gentils, qui ne cherchaient pas la justice, on atteint la justice, mais la justice qui vient de la foi,
Vkvlvgabv ngonu Jentail vdwgv lvkwnglo mindu, oogv yvvdw bunu atubongv Pwknvyarnv gvlo tarwkbak bv doodubv gwngma dudw, ninyigvlo tarwkbak bv mvngjwng lokv doomudakmudu;
31 tandis qu’Israël, qui cherchait une loi de justice, n’est point parvenu à une loi de justice.
Pwknvyarnv gv nyi ridula, oogv Pvbv ngam mala tarwkbak bv bunugv Pwknvyarnv gvlo doodubv vla rinv vdwv, vv paamatuku.
32 Pourquoi? parce qu’il a cherché à l’atteindre, non par la foi, mais comme s’il avait pu arriver par les œuvres. Il s’est heurté contre la pierre d’achoppement,
Okv vv ogulvgabv paamadunv? Vkvlvgavbolo bunu mvngjwng nama mvnging mabv rito vbvritola bunu ogugo ridudw um mvnging mvngto. Okv vkvlvgabv bunu “vlwng dwktup” kolo dwktupla rito.
33 selon qu’il est écrit: « Voici que je mets en Sion une pierre d’achoppement et un rocher de scandale, mais quiconque croit en lui ne sera pas confondu. »
Oogv Darwknv gv kitap lo minto: “Kaatoka, ngo Jayon lo vlwng pvgo vvpvdunv vv nyi vdwa dwktup more, vlwng pvngv vv bunua gimup more. Vbvritola yvvdw ninyia mvngjwng dunv um sanga momare.”