< Lododowo 12 >
1 Ame si lɔ̃ amehehe la lɔ̃a sidzedze, ke ame si lé fu mokaname la, bometsilae.
戒めを愛する人は知識を愛する、懲しめを憎む者は愚かである。
2 Yehowa vea ame nyui la nu, ke ebua fɔ ayemenuwɔla ya.
善人は主の恵みをうけ、悪い計りごとを設ける人は主に罰せられる。
3 Womatsɔ vɔ̃ɖivɔ̃ɖi aɖo ame gɔme anyii o gake womate ŋu aho ame dzɔdzɔe ya o.
人は悪をもって堅く立つことはできない、正しい人の根は動くことはない。
4 Srɔ̃nyɔnu zazɛ̃ nye fiakuku na srɔ̃ŋutsua, ke srɔ̃nyɔnu ŋukpenanuwɔla nye ŋuɖui le ƒu tome na srɔ̃a.
賢い妻はその夫の冠である、恥をこうむらせる妻は夫の骨に生じた腐れのようなものである。
5 Ame dzɔdzɔe ƒe ɖoɖowo toa mɔ ɖeka, ke ame vɔ̃ɖi ƒe aɖaŋuɖoɖo nye beble.
正しい人の考えは公正である、悪しき者の計ることは偽りである。
6 Ame vɔ̃ɖiwo ƒe nyawo le lalam na ʋu gake dzɔdzɔetɔwo ƒe nuƒoƒo ɖea wo.
悪しき者の言葉は、人の血を流そうとうかがう、正しい人の口は人を救う。
7 Wotutua ame vɔ̃ɖiwo ƒua anyi eye womeganɔa anyi o, ke ame dzɔdzɔe ƒe aƒe lia ke ɖaa.
悪しき者は倒されて、うせ去る、正しい人の家は堅く立つ。
8 Wokafua ame le nunya si le esi la ta, ke wodoa vlo ŋutsu tagbɔ kuku tɔwo.
人はその悟りにしたがって、ほめられ、心のねじけた者は、卑しめられる。
9 Enyo be nànye ame tsɛ aɖe ko eye subɔla nanɔ asiwò, wu be nàwɔ ɖokuiwò amegãe eye nuɖuɖu manɔ asiwò o.
身分の低い人でも自分で働く者は、みずから高ぶって食に乏しい者にまさる。
10 Ame dzɔdzɔe léa be na eƒe lãwo ke dɔmenyo siwo ame vɔ̃ɖiwo ya wɔna la nye ŋutasesẽ.
正しい人はその家畜の命を顧みる、悪しき者は残忍をもって、あわれみとする。
11 Ame si ŋlɔ eƒe agble la akpɔ nuɖuɖu geɖe, ke ame si kplɔa blezibledi ɖo la, numanyalae.
自分の田地を耕す者は食糧に飽きる、無益な事に従う者は知恵がない。
12 Ame vɔ̃ɖiwo ƒe nu siwo woha la le ŋutasẽlawo dzrom, ke ame dzɔdzɔewo ƒe ke ƒona ɖe to sesĩe.
悪しき者の堅固なやぐらは崩壊する、正しい人の根は堅く立つ。
13 Ame vɔ̃ɖi ƒe nu vlo ƒoƒo zua mɔ ɖenɛ, ke ame dzɔdzɔe dona le fu me.
悪人はくちびるのとがによって、わなに陥る、しかし正しい人は悩みをのがれる。
14 Ame ƒe nu ƒe kutsetse hea nu nyuiwo vɛ nɛ taŋtaŋtaŋ, eye enye nyateƒe be dɔ si ame tsɔ eƒe asi wɔ lae hea viɖe vɛ nɛ.
人はその口の実によって、幸福に満ち足り、人の手のわざは、その人の身に帰る。
15 Bometsila ƒe mɔ dzɔna le eya ŋutɔ ƒe ŋkume, ke ame dzɔdzɔe xɔa aɖaŋuɖoɖo.
愚かな人の道は、自分の目に正しく見える、しかし知恵ある者は勧めをいれる。
16 Bometsila ɖea eƒe dziku fiana zi ɖeka, ke nunyala doa toku dzudzu.
愚かな人は、すぐに怒りをあらわす、しかし賢い人は、はずかしめをも気にとめない。
17 Ɖasefo nyateƒetɔ gblɔa nya si le eteƒe le ʋɔnu, ke aʋatsoɖasefo daa alakpa le ʋɔnu.
真実を語る人は正しい証言をなし、偽りの証人は偽りを言う。
18 Nya vlowo ƒona ɖe ame abe yi ene, ke ame dzɔdzɔe ƒe aɖe hea dɔyɔyɔ vɛ.
つるぎをもって刺すように、みだりに言葉を出す者がある、しかし知恵ある人の舌は人をいやす。
19 Nyateƒenuyiwo nɔa anyi ɖikaa, ke alakpaɖe nu mesena yina o.
真実を言うくちびるは、いつまでも保つ、偽りを言う舌は、ただ、まばたきの間だけである。
20 Beble le ame siwo ɖoa nu vɔ̃ɖi la ƒe dzi me, ke dzidzɔ nɔa ame siwo hea ŋutifafa vɛ la ƒe dzi me.
悪をたくらむ者の心には欺きがあり、善をはかる人には喜びがある。
21 Dzɔgbevɔ̃e medzɔna ɖe ame dzɔdzɔe dzi o, ke ame vɔ̃ɖiwo la, xaxa yɔa wo me fũu.
正しい人にはなんの害悪も生じない、しかし悪しき者は災をもって満たされる。
22 Yehowa lé fu alakpanuyiwo, ke ekpɔa dzidzɔ ɖe ame siwo toa nyateƒe la ŋu.
偽りを言うくちびるは主に憎まれ、真実を行う者は彼に喜ばれる。
23 Nunyala mekɔa nu le sidzedze si su esi la dzi o, ke bometsilawo ƒe dzi ɖea gbeƒã woƒe bometsitsi.
さとき人は知識をかくす、しかし愚かな者は自分の愚かなことをあらわす。
24 Asi si doa vevi nu la aɖu fia, ke kuviawɔwɔ kplɔa ame ɖona ɖe dɔ sesẽ me.
勤め働く者の手はついに人を治める、怠る者は人に仕えるようになる。
25 Nuxaxa le dzi me tea ame ɖe anyi, ke amenuvenya dea dzi ƒo na ame.
心に憂いがあればその人をかがませる、しかし親切な言葉はその人を喜ばせる。
26 Ame dzɔdzɔe ɖoa ŋu ɖo le xɔlɔ̃wɔwɔ me, ke ame vɔ̃ɖiwo ƒe mɔ kplɔa wo tranae.
正しい人は悪を離れ去る、しかし悪しき者は自ら道に迷う。
27 Kuviatɔ memea eƒe adelã o, ke nunyala léa be na eƒe nunɔamesiwo.
怠る者は自分の獲物を捕えない、しかし勤め働く人は尊い宝を獲る。
28 Agbe le dzɔdzɔenyenye ƒe mɔ me, makumaku le mɔ ma dzi.
正義の道には命がある、しかし誤りの道は死に至る。