< Hezekiel 48 >

1 “Esiawoe nye toawo le woƒe ŋkɔwo nu: “Tso dzigbemeliƒo dzi la, Dan axɔ mama ɖeka. Mama sia azɔ ɖe Hetlon mɔ ŋu ayi Lebo Hamat. Hazar Enan kple Damasko ƒe dzigbemeliƒo anye eƒe liƒo ƒe akpa aɖe tso ɣedzeƒe lɔƒo va yi ɣetoɖoƒe lɔƒo.
“Magi e ogandago, ka ochan moro ka moro gi nyinge: “E tongʼ pinyno ma yo nyandwat, Dan noyud lowo kochakore e yo moa Hethlon nyaka Lebo Hamath; nyaka dala mar Hazar Enan motundo nyaka e piny manie kind Damaski kod Hamath. Lopgino nochakre yo wuok chiengʼ nyaka yo podho chiengʼ.
2 Aser axɔ mama ɖeka; ado liƒo kple Dan ƒe anyigba tso ɣedzeƒe ayi ɣetoɖoƒe.
Lop dhood Asher ema nogo tongʼ gi lop Dan kochakore yo wuok chiengʼ nyaka yo podho chiengʼ.
3 Naftali axɔ mama ɖeka. Mama sia ado liƒo kple Aser ƒe anyigba tso ɣedzeƒe ayi ɣetoɖoƒe.
Lop dhood Naftali ema nogo tongʼ gi lop Asher, kochakore yo wuok chiengʼ nyaka yo podho chiengʼ.
4 Manase axɔ mama ɖeka. Mama sia ado liƒo kple Naftali ƒe anyigba tso ɣedzeƒe ayi ɣetoɖoƒe.
Lop Manase ema nogo tongʼ gi lop Naftali, kochakore yo wuok chiengʼ nyaka yo podho chiengʼ.
5 Efraim axɔ mama ɖeka. Mama sia ado liƒo kple Manase ƒe anyigba tso ɣedzeƒe ayi ɣetoɖoƒe.
Lop Efraim ema nogo tongʼ gi lop Manase, kochakore yo wuok chiengʼ nyaka yo podho chiengʼ.
6 Ruben axɔ mama ɖeka. Mama sia ado liƒo kple Efraim ƒe anyigba tso ɣedzeƒe ayi ɣetoɖoƒe.
Lop Reuben ema nogo tongʼ gi lop Efraim, kochakore yo wuok chiengʼ nyaka yo podho chiengʼ.
7 Yuda axɔ mama ɖeka. Mama sia ado liƒo kple Ruben ƒe anyigba tso ɣedzeƒe ayi ɣetoɖoƒe.
Lop Juda ema nogo tongʼ gi lop Reuben, kochakore yo wuok chiengʼ nyaka yo podho chiengʼ.
8 “Anyigba si miana abe lɔlɔ̃nununana tɔxɛ ene la, anɔ Yuda ƒe anyigba ƒe liƒo dzi tso ɣedzeƒe yi ɣetoɖoƒe. Akeke mita akpe wuieve alafa atɔ̃, eye eƒe didime tso ɣedzeƒe yi ɣetoɖoƒe asɔ kple to ɖeka ƒe anyigba tɔ. Kɔkɔeƒe la anɔ eƒe titina.
“Lowo mogoyo tongʼ gi Juda chakre wuok chiengʼ nyaka podho chiengʼ ema nobed migawo mowinjore ichiw kaka mich makende. Lachne nobed kilomita apar gariyo gi nus, to borne koa yo wuok chiengʼ nyaka yo podho chiengʼ, nobed maromre gi mano mipogone dhoot ka dhoot. E dier lowono tir e kama nogerie kama ler mar lemo.
9 “Teƒe tɔxɛ si miana Aƒetɔ Yehowa la adidi mita akpe wuieve alafa atɔ̃, eye wòakeke mita akpe atɔ̃.
“Pok makende mowinjore ichiw ni Jehova Nyasaye nobed kilomita apar gariyo gi nus kuom borne kendo nobed kilomita abich kuom lachne.
10 Teƒe sia anye teƒe kɔkɔe na nunɔlawo. Adidi mita akpe wuieve alafa atɔ̃ le anyiehe, akeke mita akpe atɔ̃ le ɣetoɖoƒe, akeke mita akpe atɔ̃ le ɣedzeƒe, eye wòadidi mita akpe wuieve alafa atɔ̃ le dziehe. Aƒetɔ Yehowa ƒe Kɔkɔeƒe la anɔ teƒe sia ƒe titina.
Ma ema nobed hekalu mopwodhi ni jodolo. Enobed kilomita apar gariyo gi nus kuom borne man yo nyandwat, lachne kilomita abich yo podho chiengʼ kendo lachne ma yo podho chiengʼ bende kilomita abich, bangʼe borne mochomo yo milambo nobed kilomita apar gariyo gi nus. E dier lowono tir e kama nogerie kama ler mar lemo mar Jehova Nyasaye.
11 Teƒe sia anye nunɔla siwo ŋuti wokɔ, Zadok ƒe viwo tɔ, ame siwo wɔ nuteƒe, subɔm, eye wometra mɔ abe Levitɔwo ene esime Israelviwo tra mɔ o.
Ma ema nobed lop jo-Zadok, ma gin jodolo maler mopwodhi, mane otiyona gadiera, kendo mane ok obaro oweyo yo kaka jo-Lawi mamoko notimo, kane jo-Israel obaro oweyo yo.
12 Anye nunana tɔxɛ na wo tso teƒe kɔkɔe la ŋu, teƒe kɔkɔe aɖe ŋutɔe, eye wòado liƒo kple Levitɔwo ƒe teƒe.
Enobed mich makende mimiyogi, kogol kuom bath lowo maler mopwodhi, ma en kama ler moloyo momigi, mokiewo gi lop jo-Lawi.
13 “Le nunɔlawo ƒe teƒe ƒe axadzi la, Levitɔwo axɔ anyigba wòadidi mita akpe wuieve alafa atɔ̃, eye wòakeke mita akpe atɔ̃. Eƒe didime blibo la anye mita akpe wuieve alafa atɔ̃, eye eƒe kekeme blibo la anye mita akpe atɔ̃.
“Bath lop jodologo ema nongʼadne jo-Lawi kaka pok margi; ma borne norom kilomita apar gariyo, to lachne nobed kilomita abich; lopno borne duto nobed kilomita apar gariyo gi nus, to lachne nobed kilomita abich.
14 Mele be miadzra anyigba la ƒe akpa aɖeke alo aɖɔlii kple naneke o. Esiae nye anyigba la ƒe akpa nyuitɔ, eye mage ɖe ame bubuwo ƒe asi me o, elabena ele kɔkɔe na Aƒetɔ Yehowa.
Ok oyienigi kawo chudo moro kata wilo bath lopno kata matin. En e lowo maber mogik kendo ok nyal chiwe e lwedo mamoko, nikech oler kendo owale ni Jehova Nyasaye.
15 “Teƒe si asusɔ, si akeke mita akpe eve alafa atɔ̃, eye wòadidi mita akpe wuieve alafa atɔ̃ la, anɔ anyi na dua ƒe ŋu dɔ wɔwɔ, hena aƒewo kple lãnyiƒewo. Du la anɔ teƒe la ƒe titina,
“Kama odongʼ, ma lachne romo kilomita ariyo gi nus, to borne romo kilomita apar gariyo gi nus notigo tije mapile mag dala maduongʼ, kuom gero udi kendo kaka lek mar jamni. Dala maduongʼ nobed e diere tir,
16 eye wòadidi mita akpe eve alafa eve kple blaatɔ̃ le anyiehe lɔƒo, mita akpe eve alafa eve kple blaatɔ̃ le dziehe lɔƒo, mita akpe eve alafa eve kple blaatɔ̃ le ɣedzeƒe lɔƒo, mita akpe eve alafa eve kple blaatɔ̃ le ɣetoɖoƒe lɔƒo.
kendo pim mare nochal kama: Bathe mochomo nyandwat, kilomita ariyo, bathe mochomo milambo, kilomita ariyo, bathe mochomo wuok chiengʼ, kilomita ariyo, kendo bathe mochomo podho chiengʼ, kilomita ariyo.
17 Du la ƒe lãnyiƒe adidi mita alafa ɖeka kple blaetɔ̃ vɔ atɔ̃ le anyiehe lɔƒo, mita alafa ɖeka kple blaetɔ̃ vɔ atɔ̃ le dziehe lɔƒo, mita alafa ɖeka kple blaetɔ̃ vɔ atɔ̃ le ɣedzeƒe lɔƒo, eye wòadidi mita alafa ɖeka kple blaetɔ̃ vɔ atɔ̃ le ɣetoɖoƒe lɔƒo.
Kuonde mowe kaka lek mikwaye mag dala maduongʼ nobed fut mia angʼwen gi apar, bathe mochomo yo nyandwat, fut mia angʼwen gi apar, yo milambo, fut mia angʼwen gi apar, yo wuok chiengʼ kod fut mia angʼwen gi apar yo podho chiengʼ.
18 Anyigba la ƒe akpa si susɔ, si ɖe liƒo kple teƒe kɔkɔe la, eye wòmlɔ eƒe didime xa la, adidi mita akpe atɔ̃ le ɣedzeƒe lɔƒo, mita akpe atɔ̃ le ɣetoɖoƒe lɔƒo. Eƒe agblemenukuwo anye nuɖuɖu na dua me dɔwɔlawo.
Gima odongʼ kuom lopno; motongʼ gi lowo maler mopwodhi, momakore kode nobed kilomita abich, bathe mochomo wuok chiengʼ kod kilomita abich, bathe mochomo yo podho chiengʼ. Gimoro amora machiek e dala maduongʼno ema nobed chiemb joma tiyo kanyo.
19 Dua me dɔwɔlawo, ame siwo ade agble ɖe edzi la atso Israel ƒe toawo katã me.
Jotich moa e dala maduongʼ ma pure noa e oganda mar Israel.
20 Teƒe blibo la ƒe didime kple kekeme asɔ, eye ɖe sia ɖe adidi mita akpe wuieve alafa atɔ̃. Abe nunana tɔxɛ ene la, miaɖe teƒe kɔkɔe la ɖi wòamlɔ dua ƒe anyigba ŋu.
Bethe lopni nobed maromre, kilomita apar gariyo gi nus koni gi koni. Iniket tenge bathe koma ler mopwodhi kaka mich makende, kaachiel gi lowo mogerie dala maduongʼ.
21 “Nu si asusɔ le teƒe la ƒe akpa eveawo ŋu la le teƒe kɔkɔe la kple dua ƒe anyigba ŋu la, anye fiaviŋutsu la tɔ. Akeke ayi ɣedzeƒe lɔƒo tso teƒe kɔkɔe la mita akpe wuieve alafa atɔ̃ va se ɖe ɣedzeƒeliƒo la dzi, eye wòayi ɣetoɖoƒe lɔƒo tso mita akpe wuieve alafa atɔ̃ ŋu va se ɖe ɣetoɖoƒeliƒo la dzi. Teƒe eve siawo, siwo xe ɖe toawo ƒe teƒewo ƒe didime ŋu la anye fiaviŋutsu la tɔ, eye teƒe kɔkɔe la kple gbedoxɔ la anɔ woƒe titina.
“Lowo modongʼ kolworo bath lowo maler mopwodhi koni gi koni kaachiel gi lowo mowe ni dala maduongʼ nobed mar ruoth. Lowo maler mopwodhi koa yo wuok chiengʼ nyaka podho chiengʼ nobedi kilomita apar gariyo gi nus maromre koni gi koni. Lope ariyogi duto borgi nobed maromre gi lope mopogne dhoot ka dhoot kendo ginibed mag ruoth. Lowo maler mopwodhi kaachiel gi kama ler mar lemo mar hekalu nobed e diergi tir.
22 Ale Levitɔwo ƒe teƒe kple dua ƒe teƒe anɔ titina na teƒe si nye fiaviŋutsu la tɔ. Fiaviŋutsu la ƒe teƒe anɔ Yuda ƒe liƒo kple Benyamin ƒe liƒo dome.
Omiyo lop jo-Lawi gi lowo mogerie dala maduongʼ nobedie dier lowo mar ruoth. To lop ruoth nobed e kind tongʼ mar Juda kod kiep Benjamin.
23 “Le to bubuawo gome la: “Benyamin axɔ teƒe ɖeka; atso ɣedzeƒe lɔƒo ayi ɣetoɖoƒe lɔƒo.
“To pok mar dhoudi mamoko duto modongʼ nochal kama: “Benjamin noyud lowo kochakore yo podho chiengʼ nyaka yo wuok chiengʼ.
24 Simeon axɔ teƒe ɖeka; ado liƒo kple Benyamin ƒe teƒe tso ɣedzeƒe yi ɣetoɖoƒe.
Lop dhood Simeon ema nogo tongʼ gi lop Benjamin kochakore yo wuok chiengʼ nyaka yo podho chiengʼ.
25 Isaka axɔ teƒe ɖeka; ado liƒo kple Simeon tso ɣedzeƒe yi ɣetoɖoƒe.
Lop dhood Isakar ema nogo tongʼ gi lop Simeon kochakore yo wuok chiengʼ nyaka yo podho chiengʼ.
26 Zebulon axɔ teƒe ɖeka; ado liƒo kple Isaka ƒe anyigba tso ɣedzeƒe yi ɣetoɖoƒe.
Lop dhood Zebulun ema nogo tongʼ gi lop Isakar kochakore yo wuok chiengʼ nyaka yo podho chiengʼ.
27 Gad axɔ teƒe ɖeka; ado liƒo kple Zebulon ƒe anyigba tso ɣedzeƒe yi ɣetoɖoƒe.
Lop dhood Gad ema nogo tongʼ gi Zebulun kochakore wuok chiengʼ nyaka podho chiengʼ.
28 Gad ƒe anyigba ƒe dzieheliƒo ayi dziehe tso Tamar ayi Meriba kple Kades ƒe tsiwo gbɔ, ato Egipte ƒe Wadi ŋu ayi Atsiaƒu Gã la to.
Yo milambo mar lowo mopogne Gad nochakore Tamar nyaka e sokni mag Meriba Kadesh, eka bangʼe nochom Wadi manie piny Misri nyaka e Nam maduongʼ mar Mediterania.
29 “Esiae nye anyigba si miama abe domenyinu na Israel ƒe towo ene, eye esiawoe anye woƒe teƒewo.” Aƒetɔ Yehowae gblɔe.
“Ma e lowo monego ipogi ni dhout Israel kaka girkeni margi, kendo lowo mopogne dhoot ka dhoot ema nobed margi.” Jehova Nyasaye Manyalo Gik Moko Duto osewacho.
30 “Esiawoe anye du la ƒe agbowo: “Tso dzigbeme lɔƒo, afi si didi mita akpe eve alafa eve kple blaatɔ̃,
“Kuonde tony mag wuokie dala maduongʼ e magi: “Kochakore yo nyandwat, ma borne romo kilomita ariyo,
31 woatsɔ Israel ƒe towo ƒe ŋkɔwo na du la ƒe agbowo. Anyiehegbo etɔ̃awo anye Ruben ƒe agbo, Yuda ƒe agbo kple Levi ƒe agbo.
dhorangeye mag dala maduongʼ nochak nying moluwore gi nying dhout Israel. Dhorangeye adek man yo nyandwat noluong ni rangaj Reuben, rangaj Juda kod rangaj Lawi.
32 Le ɣedzeƒe lɔƒo, afi si didi mita akpe eve alafa eve kple blaatɔ̃ la, agbo etɔ̃ anɔ anyi, eye woayɔ wo be, Yosef ƒe agbo, Benyamin ƒe agbo kple Dan ƒe agbo.
Yo wuok chiengʼ, ma en kilomita ariyo, rangeye adek nobedie, ma gin: rangaj Josef, rangaj Benjamin gi rangaj Dan.
33 Le dziehe lɔƒo, afi si didi mita akpe eve alafa eve kple blaatɔ̃ la, agbo etɔ̃ anɔ anyi, eye woayɔ wo be Simeon ƒe agbo, Isaka ƒe agbo kple Zebulon ƒe agbo.
Yo milambo, ma pimne romo kilomita ariyo, rangeye adek nobedie, ma gin: rangaj Simeon, rangaj Isakar gi rangaj Zebulun.
34 Le ɣetoɖoƒe lɔƒo, afi si didi mita akpe eve alafa eve kple blaatɔ̃ la, agbo etɔ̃ anɔ anyi, eye woayɔ wo be Gad ƒe agbo, Aser ƒe agbo kple Naftali ƒe agbo.
Yo podho chiengʼ ma en kilomita ariyo, rangeye adek nobedie, ma gin: rangaj Gad, rangaj Asher, gi rangaj Naftali.
35 “Teƒe la katã ƒe didime anye mita akpe asiekɛ. “Eye du la ƒe ŋkɔ tso ɣe ma ɣi dzi yina la anye, ‘Aƒetɔ Yehowa le afi ma.’”
“Bor mar dala maduongʼno duto nobed kilomita ochiko. “Kendo chakre ndalono nying dala maduongʼno noluong ni: Jehova Nyasaye nika.”

< Hezekiel 48 >