< Psalmaro 50 >
1 Psalmo de Asaf. Dio de la dioj, la Eternulo, ekparolis, Kaj vokis la teron de la sunleviĝo ĝis la sunsubiro.
Псалом Асафів.
2 El Cion, la perfektaĵo de beleco, Dio ekbrilis.
Із Сіону, корони краси́, Бог явився в промі́нні!
3 Nia Dio venas kaj ne silentas; Fajro ekstermanta estas antaŭ Li, Ĉirkaŭ Li estas granda ventego.
Прихо́дить наш Бог, — і не буде мовчати: палю́чий огонь перед Ним, а круг Нього все бу́риться сильно!
4 Li vokas la ĉielon supre kaj la teron, Por juĝi Sian popolon:
Він покличе згори́ небеса́, і землю — наро́д Свій судити:
5 Kolektu al Mi Miajn fidelulojn, Kiuj faris kun Mi interligon ĉe oferdono.
„Позбирайте для Мене побожних Моїх, що над жертвою склали заповіта зо Мною“.
6 Kaj la ĉielo proklamis Lian justecon, Ĉar Dio estas tiu juĝanto. (Sela)
І небеса́ звістять правду Його, що Бог — Він суддя. (Се́ла)
7 Aŭskultu, ho Mia popolo, kaj Mi parolos; Ho Izrael, Mi atestos pri vi; Mi estas Dio, via Dio.
„Слухай же ти, Мій наро́де, бо буду ось Я говорити, Ізра́їлеві, і буду сві́дчить на тебе: Бог, Бог твій Я!
8 Ne pro viaj oferdonoj Mi vin riproĉos, Ĉar viaj bruloferoj estas ĉiam antaŭ Mi.
Я бу́ду карта́ти тебе не за жертви твої, — бо все передо Мною твої цілопа́лення,
9 Mi ne prenos el via domo bovidon, Nek el viaj kortoj kaprojn:
не візьму́ Я бичка з твого дому, ні козлів із коша́р твоїх,
10 Ĉar al Mi apartenas ĉiuj bestoj en la arbaroj, Miloj da brutoj sur la montoj;
бо належить Мені вся лісна́ звірина́ та худоба із тисячі гір,
11 Mi konas ĉiujn birdojn sur la montoj, Kaj ĉiuj bestoj de la kampoj estas antaŭ Mi.
Я знаю все пта́ство гірське́, і звір польови́й при Мені!
12 Se Mi fariĝus malsata, Mi ne dirus al vi, Ĉar al Mi apartenas la mondo, kaj ĉio, kio ĝin plenigas.
Якби був Я голодний, тобі б не сказав, — бо Моя вся вселе́нна й усе, що на ній!
13 Ĉu Mi manĝas viandon de bovoj, Kaj ĉu Mi trinkas sangon de kaproj?
Чи Я м'ясо бичкі́в спожива́ю, і чи п'ю кров козлів?
14 Oferdonu al Dio dankon, Kaj plenumu antaŭ la Plejaltulo viajn promesojn.
Принось Богові в жертву подя́ку, і виконуй свої обітниці Всеви́шньому,
15 Voku Min en la tago de mizero; Mi vin liberigos, kaj vi Min gloros.
і до Мене поклич в день недолі, — Я тебе порятую, ти ж просла́виш Мене!“
16 Sed al la malpiulo Dio diris: Por kio vi parolas pri Miaj leĝoj Kaj portas Mian interligon en via buŝo,
А до грішника Бог промовляє: „Чого́ про устави Мої розповідаєш, і чого́ заповіта Мого на уста́х своїх но́сиш?
17 Dum vi malamas moralinstruon Kaj ĵetas Miajn vortojn malantaŭen de vi?
Ти ж науку знена́видів, і поза себе слова́ Мої ви́кинув.
18 Kiam vi vidas ŝteliston, vi aliĝas al li, Kaj kun adultuloj vi estas partoprenanto;
Як ти злодія бачив, то бі́гав із ним, і з перелюбниками накладав.
19 Vian buŝon vi uzas por malbono, Kaj via lango plektas falsaĵon;
Свої уста пускаєш на зло, і язик твій ома́ну плете́.
20 Vi sidas kaj parolas kontraŭ via frato, Pri la filo de via patrino vi kalumnias.
Ти сидиш, проти брата свого нагово́рюєш, поголо́ски пускаєш про сина своєї матері.
21 Tion vi faris, kaj Mi silentis; Kaj vi pensis, ke Mi estas tia, kiel vi. Mi punos vin, kaj Mi metos ĉion antaŭ viajn okulojn.
Оце ти робив, Я ж мовчав, і ти ду́мав, що Я такий са́мий, як ти. Тому буду картати тебе, і ви́ложу все перед очі твої!
22 Komprenu ĉi tion, vi, kiuj forgesas Dion; Alie Mi disŝiros, kaj neniu savos.
Зрозумійте ж це ви, що забуваєте Бога, щоб Я не схопи́в, — бо не буде кому рятува́ти!
23 Kiu oferdonas dankon, tiu Min honoras; Kaj kiu estas singarda en la vojo, Al tiu Mi aperigos Dian helpon.
Хто жертву подяки прино́сить, той шанує Мене; а хто на дорогу Свою уважа́є, Боже спасі́ння йому покажу́!“