< 2 Corinthians 7 >

1 Loved ones, since we have these promises, let us cleanse ourselves of everything that makes us unclean in our body and spirit. Let us pursue holiness in the fear of God.
Shamwari dzinodikanwa, sezvo tine zvipikirwa izvi, ngatizvinatsei kubva pazvinhu zvinosvibisa muviri nomweya, tichikwanisa utsvene pakutya Mwari.
2 Make room for us! We have not wronged anyone. We have not harmed anyone or taken advantage of anyone.
Tigadzirireiwo nzvimbo mumwoyo yenyu. Hatina munhu watakatadzira, hatina munhu watakanyengera, hatina munhu watakaitira zvisakarurama.
3 It is not to condemn you that I say this. For I have already said that you are in our hearts, for us to die together and to live together.
Handitauri izvi kuti ndikupei mhosva; ndakambotaura kare kuti imi muri mumwoyo yedu zvokuti tingagona kurarama kana kufa pamwe chete nemi.
4 I have great confidence in you, and I am proud of you. I am filled with comfort. I overflow with joy even in all our afflictions.
Ndinovimba nemi zvikuru; ndinozvirumbidza zvikuru nokuda kwenyu. Ndinokurudzirwa zvikuru; mumatambudziko edu ose mufaro wangu hauna magumo.
5 When we came to Macedonia, our bodies had no rest. Instead, we were troubled in every way by conflicts on the outside and fears on the inside.
Nokuti patakasvika kuMasedhonia, muviri wedu uyu hauna kuwana zororo, asi takatambudzwa kumativi ose, zvaiti kukakavara kunze, nokutya nechomukati.
6 But God, who comforts the discouraged, comforted us by the arrival of Titus.
Asi Mwari anonyaradza vakaora mwoyo, akatinyaradza pakauya Tito,
7 It was not only by his arrival that God comforted us. It was also by the comfort that Titus had received from you. He told us of your great affection, your sorrow, and your deep concern for me. So I rejoiced even more.
kwete nokuda kwokuuya kwake bedzi, asiwo nokuda kwokunyaradza kwamakamupa. Akatiudza nezvokundishuva kwenyu, kusuwa kwenyu kukuru, nokuva nehanya kwenyu pamusoro pangu, saka mufaro wangu wakava mukuru kwazvo.
8 Even though my letter made you sad, I do not regret it. But I did regret it when I saw that my letter made you sad. But you were sad just for a little while.
Kunyange zvazvo ndakakuchemedzai netsamba yangu, handizvidembi nokuda kwaizvozvo. Kunyange zvangu ndakazvidemba, ndinoona kuti tsamba yangu yakakurwadzai, asi kwenguva duku chete,
9 Now I rejoice, not because you were distressed, but because your sadness brought you to repentance. You experienced a godly sorrow, so you suffered no loss because of us.
asi zvino ndinofara, kwete nokuti makachema, asi nokuti kusuwa kwenyu kwakaita kuti mutendeuke. Nokuti makava nokusuwa kukuru sezvaidiwa naMwari uye nokudaro hamuna kukuvadzwa nesu nenzira ipi zvayo.
10 For godly sorrow brings about repentance that accomplishes salvation without regret. Worldly sorrow, however, brings about death.
Nokuti kusuwa kwoumwari kunouyisa kutendeuka uko kunotungamirira kuruponeso uye hakuuyisi kudemba, asi kusuwa kwenyika kunouyisa rufu.
11 See what great determination this godly sorrow produced in you. How great was the determination in you to prove you were innocent. How great was your indignation, your fear, your longing, your zeal, and your desire to see that justice should be done! In everything you have proved yourselves to be innocent in this matter.
Tarirai zvaitwa mamuri nokusuwa uku kwoumwari: kushinga kukuru kwakadii, ishungu dzakadii kuti muzvichenese, kutsamwa kwakadii nokutya kwakadii nechishuvo chakadii, nehanya yakadii, nokuda kuona kururamisira kuchiitwa kwakadii. Pazvinhu zvose mazviratidza kuti hamuna mhosva panyaya iyi.
12 Although I wrote to you, I did not write for the sake of the wrongdoer, nor for the one who suffered the wrong, but so that your good will toward us should be made known to you in the sight of God.
Saka kunyange zvangu ndakakunyorerai, ndakanga ndisingazviiti nokuda kwaiye akaita zvakaipa, kana nokuda kwaiye akaitirwa zvakaipa, asi kuti pamberi paMwari mugone kuzvionera kuti makazvipira sei kwatiri.
13 It is by this that we are encouraged. In addition to our own comfort, we also rejoiced even more because of Titus' joy, because his spirit was refreshed by all of you.
Naizvozvi zvose tinokurudzirwa. Pamusoro pokukurudzirwa kwedu, takanyanya kufadzwa zvikuru nokuona mufaro wakanga una Tito, nokuti mweya wake wakasimbiswa nemi mose.
14 For if I boasted to him about you, I was not embarrassed. On the contrary, just as everything we said to you was true, our boasting about you to Titus proved to be true.
Nokuti ndakanga ndazvirumbidza kwaari pamusoro penyu, uye hamuna kundinyadzisa. Asi sezvo zvose zvatakataura pamusoro penyu zvaiva chokwadi, saka kuzvirumbidza kwedu kuna Tito pamusoro penyu kwakaratidza kuti ndokwechokwadiwo.
15 His affection for you is even greater, as he remembers the obedience of all of you, how you welcomed him with fear and trembling.
Uye rudo rwake kwamuri rukuru kwazvo paanorangarira kuti mose makanga muchiteerera, pamakamugamuchira nokutya nokudedera.
16 I rejoice because I have complete confidence in you.
Ndinofara kuti ndinogona kuvimba nemi zvizere.

< 2 Corinthians 7 >