< James 1 >
1 This letter comes from James, servant of God and of the Lord Jesus Christ. It is sent to the twelve tribes scattered abroad. Best wishes to you!
Ahtu Jisu Kristo gv okv Pwknvyarnv gv pakbu akobv rinv, Jems lokv: Pwknvyarnv gv nyi bv rinvdonv nyiamooku mvnwng lo tolobolo bv doogodoyit karnv vdwa kumrwklvtaksinam gaam am jilwk dunv.
2 My friends, choose to stay happy even when all kinds of troubles come your way,
Ngoogv ajin vdw, vdwlo nonugv lamtv lo nvgwng mvnwng gv hindwkkaku ngv aajvka um alv yanvbv mvngpu gvya tvlaka,
3 because you know that endurance comes from dealing with challenges to your trust in God.
Vkvlvgavbolo nonu chindu vdwlo nonugv mvngjwng namv jwngjwk dubv ritvrinyi vkvnv hindwkkaku namv doodu, kaakakunamv vv nonugv rilagvnv am paamu dunv.
4 Let your endurance become as strong as possible, so that you will be completely mature, without any shortcomings.
Hinchingla rinamv nonugv lamtv mvnwng lo gimup momabv vnggvla ridubv mvrung dunv, vkvlvgavbolo hoka nonu rvbwngching laduku okv ripwngrinya laduku, oguguka achialin manamgo kaama laduku.
5 If any of you need wisdom, ask God, who gives generously to everyone without holding back.
Vbvritola nonu gvlo mvngkimvnglak madu bolo, Pwknvyarnvnyi kumrung tvlaka, hv nonua jire; ogulvgavbolo Pwknvyarnv jinwngnam dvdv nga okv mvnwng nga jinv ngv.
6 But when you ask, remember to trust in God—don't have any doubts. Someone who doubts is like the crashing waves of the sea, tossed about and driven by the wind.
Vbvritola vdwlo nonu kumredw, nonu mvngjwng rungto laka okv ogumvnwng nga mvngngum dvdvla riyoka. Yvvdw mvngngum la ridudw hv svmasa lvralvpa lo doori mila oogv sibu nuunam aingbv ridunv.
7 Nobody like that should think they'll get anything from the Lord—
Nonu oogv aingbv ridubolo, nonugv mvngrum aralo mvngla manv okv rinam dvdvlo mvngpi lakmanv, Ahtu gvlokv nonu oguguka paanvpv mvngla rungmare.
8 their minds think every which way, and they're unstable in whatever they do.
9 Believers who are born poor should take pride in the high position they've been given,
Heema bv rinv kristan vdwv vdwlo Pwknvyarnv heema lokv nyitv dukubv bunua laacha rekudw um mvngpu rungto laka,
10 while the rich should “boast” in the humble position they now have, since they will fade away like flowers in the field.
okv nyitv bv rinv kristan vdwv vdwlo Pwknvyarnv heema dubv bunua laalu rikudw vvka mvngpu rungto laka. Vkvlvgavbolo nyitv vdwv mootum apung gv siriuriua nam aingbv riri nvpv.
11 For the sun rises along with the blistering wind and scorches the grass. The flowers fall and their beauty is marred. Everything the rich achieve will fade in just the same way.
Doonyi gv chaatarchanya ikunyi agurusok lakula okv nvsinnvmwng nga sinsuk mola kaayuk duku; ho apung ngv hoolahuaa duku, okv vkvgv kaapu vka nyeduku. Oogv aingbv bunu korvpachu rikwng jvka nyitv ngv nyenam bv nyereku.
12 Happy is anyone who patiently endures temptation, for when they've proved that they are trustworthy, they will receive the crown of life which God promises to those who love him.
Hindwkkaku nga hinjeka yvvdw mvngjwng nga vngdwng bv vvpvla ridunv hv himpu am paare, vkvlvgavbolo vdwlo bunu vkvnv rikwhingkw namv vngbo rikudw, Pwknvyarnv gv paknam vdwa jidubv vla milvpvvnam oogv turnam amin am bunugv paasvnga bunu paareku.
13 Nobody should say when they're tempted, “I'm being tempted by God.” For God is not tempted by evil, nor does he tempt anyone.
Ngonu svkvnv pokayarka namgo aajvka, “si Pwknvyarnv gvlo aadunv vla mirung mabvka.” Vkvlvgavbolo Pwknvyarnv alvmanv lokv pokayarka madunv, okv nw awv yvvnyika pokayarka madunv.
14 Temptations come from our own evil desires that lead us astray and entrap us.
Vbvritola ngonua pokayarka la ridunam si vdwlo ngonu mvngjimvngrio la okv atubogv alvmanv mvngnam lokv kuplwksudu.
15 Such desires lead to sin, and sin, when it's fully developed, causes death.
Vbvrinamv ngonugv alvmanv mvngjimvngro nama gvvbum pvvku lokv okv rimur am kuu bv bvnglin duku; okv rimure, vdwlo akomaring rikudw, vv sinam bv bvngdu kunv.
16 My dear friends, don't be deceived.
Ngoogv ajin vdwv, Kupku yoka!
17 All that's good, every perfect gift, is from above, and comes down from the Father who made heaven's lights. Unlike them he doesn't change—he doesn't vary or cause shadows.
Alvnv amin dvdv ngv okv ogumvnwng vjvgv rilak rikunamv nyidomooku lokv aadunv; vv Pwknvyarnv gv lokv aadunv, nyidomooku gv ungbiatata gvnv nga Pwklinyarlinnv ngv, oogv vdwloka akupav manv vmajvka kanv kaamanv.
18 He chose to give us new life through the word of truth, so that out of all his creation we would be very special to him.
Vkvlvgavbolo ninyigv pwknamyarnam dvdvlo ngonuv atuake lo doocho modukubv vla, ninyigv awgv mvngnam lokv ngv vkvgv jvjvrungnv gaam lokv ngonua laalwk toku.
19 Remember this, my dear friends: everyone should be quick to listen but slow to speak, and slow to get angry,
Ngoogv ayanam ajin vdwv, sum mvnggap tvlaka! nyi mvnwng ngv nonu baapu alvbv tvvgap rungto laka, vbvritola gaam minam am tapv bv minto laka okv dokchachaba nvgobv riyoka.
20 because human anger doesn't reflect the good character of God.
Nyia haachi gv sakcha namv Pwknvyarnv gv darwkchongjor mvngdung nga paama dunv.
21 So get rid of all that's filthy and evil. Humbly accept the word that's been implanted within you—for this is what can save you.
Vkvlvgabv ogumvnwng gv kasingkanyak okv alvmanv rigvdogvnam dvdv nga um kayu tvkuka. Oogv nonua ringlin lajikunv, Pwknvyarnv gvlo laklwk sutoka okv nonugv haapok lo vkvgv gamchar jilwk nama laarwk suto laka.
22 But do what the word says—don't just listen to it and delude yourselves.
Nonuno ninyigv gamchar am tvvnv mvngchik gobv ridula atu nvnga kupsu yoka; vbvmayabv gamchar yanga tvvla rinvdagnv gobv rito laka.
23 If you just listen to the word, and don't act on it, it's like staring at your own face in a mirror.
Nonu gamchar am tvvnvgobv ridula, vbvritola rinvdaknv gobv rima dubolo nonuno vkvnv nyi aingbv ridu oogv tumuyalu lo awv nyukmu am bunu atubogv oguaingbv ripvdw kaasu mvngchik sunam aingbv ridu.
24 You see yourself, but then you leave, and immediately forget what you looked like.
Bunu atubogv aw am lvkingo alvjvbv kaasu pikula okv vngreku okv vjakpiak bv bunugv aw kaasu nama oguaingbv ripvdw um mvngpa sukumare.
25 But if you look to the perfect law of freedom and follow it, not as someone who just listens and then forgets, but as someone who acts on it—then you will be blessed in what you do.
Vbvritola oogv nyi am ajarabi bv rimu kujinv Pvbv rvbwngchingnv um alvjvbv kaanvk chikvk la, okv alvjvbv tvvgap la okv tvvnam mvngchik bv tvvmabv okv vbv mvngpa mabv rimabv okv vbvritola rinvdaknv gobv ribolo—nonuno ogugo ridudw Pwknvyarnv nonua boktalwkjire.
26 If you think you're religious, but don't control what you say, you deceive yourself—your religion is pointless.
Nonu yvvla mvngdunv nonuno dormo ridunv? Nonugv riu am laatung sima dubolo, nonugv dormo rinamv anyung kaama nvbv ridu okv nonuno atubonga kupsu dunv.
27 In the eyes of our God and Father, religion that's pure and genuine is to visit orphans and widows in their suffering, and to keep yourself from being contaminated by the world.
Pwknvyarnv Abu gv mvnglwk bv darwkla okv dormo rijwknam si: opin okv hvngmi vdwa bunugv hindarkaso am kaagurnam okv nyiamooku sokvgv alvmanam am atubongv kaachingkaamu sinam um rijwk nvbv tulwkdu.