< 1 Peter 3 >
1 Wives, accept your husbands' authority in the same way, so that if some husbands refuse to accept the word, they may still be won over without words by the way you behave,
Bino mpe basi, botosaka mibali na bino mpo ete, soki ezali na ndambo ya mibali oyo bandimaka Liloba na Nzambe te, bakoma kondima na nzela ya bizaleli malamu ya basi na bango, ata soki bateyi bango Liloba te,
2 recognizing your pure and reverent behavior.
tango bakomona bino kotambola na bomoi ya peto mpe ya botosi.
3 Don't focus on outward attractiveness—hairstyles, gold jewelry, or fashionable clothes—
Bolukaka kaka te kokoma kitoko na libanda na nzela ya kokanga suki, kolata babiju ya wolo to bilamba ya kitoko;
4 instead let it come from within, the lasting attractiveness of a gentle and peaceful spirit on the inside. That's what God values.
kasi bolukaka nde kitoko ya bomoto ya kati: esilaka te, ewutaka na molimo ya boboto mpe ya kimia, ezali na motuya mingi na miso ya Nzambe.
5 This is how holy women of the past who put their confidence in God made themselves beautiful, yielding to their husbands,
Ezalaki ndenge wana nde basi ya bule oyo, na kala, bazalaki kotia elikya na bango na Nzambe bazalaki komikomisa kitoko. Bazalaki kotosa mibali na bango,
6 like Sarah who obeyed Abraham, and called him “lord.” You are her daughters if you do what's good and right and are not intimidated.
lokola Sara oyo atosaki Abrayami kino kobenga ye « nkolo na ngai. » Bozali bana basi ya Sara soki bosali bolamu mpe bopesi nzela te na bobangi.
7 Husbands, in just the same way, be considerate to your wives as you live together with them. Though she may not be as strong as you are, you should honor her since she will inherit equally with you God's gift of life. Make sure to do this so nothing will get in the way of your prayers.
Bino mpe mibali, bovandaka na bwanya elongo na basi na bino, boyebaka ete bazali bato na bolembu. Bopesaka bango lokumu, pamba te bango mpe basengeli kozwa elongo na bino bomoi kowuta na Nzambe, na ngolu na Ye, mpo ete eloko moko te ekanga losambo na bino.
8 Finally, you should all have the same attitude. Be sympathetic and love each other. Be compassionate, and humble.
Mpo na kosukisa, bozalaka, bino nyonso, na makanisi moko, boyokelanaka mawa, bolinganaka lokola bandeko, bozalaka bato malamu mpe bato ya komikitisa.
9 Don't pay back evil for evil, or retaliate when you're abused, instead you should give a blessing—because that's what you were called to do, so you could gain a blessing yourself.
Bozongisaka te mabe na mabe to mafinga na mafinga, kasi bozongisaka mabe na mapamboli; pamba te Nzambe abengaki bino na kopambola mpo ete bino mpe boyamba mapamboli lokola libula na bino.
10 Remember: “Those who want to love life, and to see good days, must refrain from speaking evil, and not tell lies.
Solo, moto nyonso oyo azali na posa ya kolinga bomoi mpe kobika mikolo ya esengo asengeli kobatela lolemo na ye mosika na mabe, mpe bibebu na ye mosika na maloba ya lokuta;
11 Turn away from evil and do good; search for peace—run after it!
asengeli kokima mabe mpe kosala bolamu, koluka kimia mpe kokoba na yango,
12 For God sees those who do right, and he hears their prayers, but he opposes those who do evil.”
pamba te miso ya Nkolo etalaka bato ya sembo, mpe matoyi na Ye eyokaka losambo na bango. Kasi Nkolo apesaka bato mabe mokongo.
13 Who will harm you if you're keen to do good?
Nani akosala bino mabe soki bomipesi na kosala bolamu?
14 For even if you suffer for doing what's right, you're still better off. Don't be scared over what people threaten, don't worry about it;
Bokozala kutu bato ya esengo, ezala soki bokomona pasi mpo na bosembo. Bobangaka bato te mpe bomitungisaka te.
15 just keep your mind focused on Christ as Lord. Always be ready to explain to anyone who asks you the reason for the hope that you have. Do this in a gentle and respectful way.
Kasi, kati na mitema na bino, bopesaka Klisto lokumu lokola Nkolo. Botatolaka tango nyonso tina ya elikya na bino epai ya bato nyonso oyo bakotuna bino tina yango,
16 Make sure your conscience is clear, so that if anyone makes accusations against you, they will be embarrassed for speaking badly about the good way you live your life in Christ.
kasi botatolaka yango na boboto, na limemia mpe na mitema peto, mpo ete bato oyo balobaka mabe na tina na etamboli na bino ya malamu kati na Klisto bakufa soni.
17 It's certainly better to suffer for doing good, (if that's what God wants), than to suffer for doing wrong!
Eleki malamu komona pasi na kosala bolamu, soki yango ezali mokano ya Nzambe, na esika ete omona pasi na kosala mabe.
18 Jesus died because of sins, once and for all, the one who is completely true and good and right died for those who are bad, so that he could bring you to God. He was put to death in the body, but he came to life in the spirit.
Pamba te Ye moko Klisto oyo atikalaki kosala ata mabe moko te amonaki pasi, mbala moko mpo na libela, mpo na masumu ya bato mabe; akufaki mpo na bato mabe, mpo na komema bino epai ya Nzambe. Babomaki Ye kati na nzoto, kasi Molimo azongisaki Ye na bomoi.
19 He went to speak to those “imprisoned”
Ezali mpe kaka na nguya ya Molimo yango nde akendeki kosakola elonga na Ye epai ya milimo oyo ezalaki ya kokangama kati na boloko,
20 that refused to believe, when God patiently waited in the time of Noah while the ark was being built. Only a few—in fact eight people—were saved “through water.”
milimo oyo etosaki te na tango ya kala, na tango oyo Nzambe azalaki kokanga motema wana azalaki kozela ete Noa asilisa kotonga masuwa. Kati na masuwa yango, motango moke kaka ya bato, bato mwambe, nde babikisamaki na mayi ya mpela.
21 This water symbolizes baptism that now saves you, not by washing off dirt from your body, but as a positive response to God that comes from a clear conscience. It is the resurrection of Jesus Christ that makes your salvation possible.
Mayi yango ezali elilingi ya libatisi oyo ebikisi bino sik’oyo. Libatisi yango elongolaka mbindo ya nzoto te, kasi ezali mokano ya kotambola na motema peto liboso ya Nzambe; mpe ezali kobikisa bino na nzela ya lisekwa ya Yesu-Klisto
22 Having ascended to heaven, he stands at God's right hand, with angels, authorities, and powers placed under his control.
oyo akotaki kati na Likolo, avandi na ngambo ya loboko ya mobali ya Nzambe mpe azali kokonza ba-anjelu, banguya mpe milimo ya mipepe na likolo.