< Ruth 4 >

1 E thuolono Boaz nodhi e dhoranga dala mobet kanyo. Ka wat Ruth mahie mane owachocha ne kadho kanyo, Boaz noluonge kawacho niya, “Rawane ka, osiepna, kendo bed piny ka.” Omiyo ngʼatno nodhi ire mobet piny.
و بوعز به دروازه آمده، آنجا نشست و اینک آن ولی که بوعز درباره او سخن گفته بود می‌گذشت، و به او گفت: «ای فلان! به اینجابرگشته، بنشین.» و او برگشته، نشست.۱
2 Boaz nokawo jodongo apar mag dala kendo nowachonegi niya, “Beduru ane ka,” mine gitimo kamano.
و ده نفراز مشایخ شهر را برداشته، به ایشان گفت: «اینجابنشینید.» و ایشان نشستند.۲
3 Eka nowachone wat Ruth mahie niya, “Naomi ma yande odwogo koa Moab dwaro ngʼama ngʼiew puodho mane mar owadwa Elimelek.
و به آن ولی گفت: «نعومی که از بلاد موآب برگشته است قطعه زمینی را که از برادر ما الیملک بود، می‌فروشد.۳
4 Ne aneno ni ber mondo aket wachni e nyimi kendo aket parono e nyim joma obedo kagi kendo e nyim jodongo mag jowa, mondo ingʼiewe. Ka inyalo ware to ware, to ka ok inyal timo kamano to nyisa mondo angʼe. Nikech onge ngʼama chielo man-gi ratiro mar timo kamano makmana in kende, kendo an ema aluwi.” Nowacho niya, “Abiro ngʼiewo puodhono.”
ومن مصلحت دیدم که تو را اطلاع داده، بگویم که آن را به حضور این مجلس و مشایخ قوم من بخر، پس اگر انفکاک می‌کنی، بکن، و اگر انفکاک نمی کنی مرا خبر بده تا بدانم، زیرا غیر از تو کسی نیست که انفکاک کند، و من بعد از تو هستم.» اوگفت: «من انفکاک می‌کنم.»۴
5 Eka Boaz nowacho niya, “E odiechiengʼ ma iningʼiewie puodhono kuom Naomi kendo kuom Ruth nyar Moab, ema inikawie chi ngʼat mothono, mondo ichung nying ngʼat mothono kaachiel gi mwandune.”
بوعز گفت: «درروزی که زمین را از دست نعومی می‌خری، ازروت موآبیه، زن متوفی نیز باید خرید، تا نام متوفی را بر میراثش برانگیزانی.»۵
6 Kane wat dhakono owinjo wachno, nowacho niya, “Ka kamano to kare ok anyal ware nikech mano nyalo miyo akel chandruok ne mwanduna awuon. In ema mondo iware in iwuon. An ok anyal timo mano.”
آن ولی گفت: «نمی توانم برای خود انفکاک کنم مبادا میراث خود را فاسد کنم، پس تو حق انفکاک مرا بر ذمه خود بگیر زیرا نمی توانم انفکاک نمایم.»۶
7 E kinde machon e piny Israel, mondo ne gimoro owar ma mi ngʼat machielo, ne chuno ni ngʼato achiel kuom jogo nyaka lony wuochene kendo omi ngʼat machielo, mano ne miyo winjruogno ok nyal loki. Mano e yo mane igurogo gimoro amora mane iwilo gi chik e piny Israel.
و رسم انفکاک و مبادلت در ایام قدیم دراسرائیل به جهت اثبات هر امر این بود که شخص کفش خود را بیرون کرده، به همسایه خود می‌داد. و این در اسرائیل قانون شده است.۷
8 Kuom mano, wat dhakono nowachone Boaz niya, “In, ema mondo ingʼiewe.” Kendo nolonyo wuochene.
پس آن ولی به بوعز گفت: «آن را برای خود بخر.» و کفش خود را بیرون کرد.۸
9 Eka Boaz nolando ne jodongo gi ji duto kowacho niya, “Kawuono udoko joneno ka angʼiewo kuom Naomi mwandu duto mag Elimelek gi Kilion kod Malon.
و بوعز به مشایخ و به تمامی قوم گفت: «شما امروز شاهد باشید که تمامی مایملک الیملک و تمامی مایملک کلیون ومحلون را از دست نعومی خریدم.۹
10 Ruth nyar Moab, ma chi Malon, bende asekawo kaka chiega, mondo achung-go nying ngʼat motho gi mwandune, mondo nyinge kik lal e dier anywolane, kata e kitabu mondikie nying joma odak e dala-ka. Kawuononi udoko joneno!”
و هم روت موآبیه زن محلون را به زنی خود خریدم تا نام متوفی را بر میراثش برانگیزانم، و نام متوفی ازمیان برادرانش و از دروازه محله‌اش منقطع نشود، شما امروز شاهد باشید.»۱۰
11 Eka jodongo kaachiel gi ji duto mane ni e rangach nowacho niya, “Wan joneno. Mad Jehova Nyasaye mi dhako mabiro e dalani ochal gi Rael gi Lea, ma nochungo dhood Israel, kargi ji ariyo. Mad ibed ngʼat maduongʼ ei Efratha kendo ibed ngʼat marahuma ei Bethlehem.
و تمامی قوم که نزد دروازه بودند و مشایخ گفتند: «شاهد هستیم و خداوند این زن را که به خانه تو درآمد، مثل راحیل و لیه گرداند که خانه اسرائیل را بنا کردند، و تو در افراته کامیاب شو، ودر بیت لحم نامور باش.۱۱
12 Koa kuom nyithindo ma Jehova Nyasaye biro miyi kuom dhakoni ma pod tin-ni, mad odi bi chal gi mar Perez mane Tamar onywolo ne Juda.”
و خانه تو مثل خانه فارص باشد که تامار برای یهودا زایید، ازاولادی که خداوند تو را از این دختر، خواهدبخشید.»۱۲
13 Kuom mano Boaz nokawo Ruth mine odoko chiege. Bangʼe noriwore kode, kendo Jehova Nyasaye nomiyo omako ich, kendo nonywolo nyathi ma wuowi.
پس بوعز روت را گرفت و او زن وی شد وبه او درآمد و خداوند او را حمل داد که پسری زایید.۱۳
14 Mon nowachone Naomi niya, “Opak Jehova Nyasaye kawuononi nikech ok osejwangʼi, nimar osemiyi nyakwari. Mad obed ngʼat marahuma e piny Israel duto!
و زنان به نعومی گفتند: «متبارک بادخداوند که تو را امروز بی‌ولی نگذاشته است و نام او در اسرائیل بلند شود.۱۴
15 Obiro duogo ngimani kendo obiro riti ndalo ma iti. Nikech chi wuodi moheri kendo maberni moloyo yawuowi abiriyo, ema osenywole.”
و او برایت تازه کننده جان و پرورنده پیری تو باشد، زیرا که عروست که تو را دوست می‌دارد و برایت از هفت پسر بهتراست، او را زایید.»۱۵
16 Eka Naomi nokawo nyathino mi noriwe e tiende, kendo ne orite.
و نعومی پسر را گرفته، در آغوش خود گذاشت و دایه او شد.۱۶
17 Mon mane odak kanyo nowacho niya, “Naomi nigi wuowi.” Kendo negichake ni Obed. En ema ne en wuon Jesse ma wuon Daudi.
و زنان همسایه‌اش، او را نام نهاده، گفتند برای نعومی پسری زاییده شد، و نام اورا عوبید خواندند و او پدر یسی پدر داوداست.۱۷
18 Koro ma e anywola joka Perez: Perez ne en wuon Hezron,
این است پیدایش فارص: فارص حصرون را آورد؛۱۸
19 Hezron ne en wuon Ram, Ram ne en wuon Aminadab,
و حصرون، رام را آورد؛ و رام، عمیناداب را آورد؛۱۹
20 Aminadab ne en wuon Nashon, Nashon ne en wuon Salmon,
و عمیناداب نحشون راآورد؛ و نحشون سلمون را آورد؛۲۰
21 Salmon ne en wuon Boaz, Boaz ne en wuon Obed,
و سلمون بوعز را آورد؛ و بوعز عوبید را آورد؛۲۱
22 Obed ne en wuon Jesse, to Jesse ne en wuon Daudi.
و عوبیدیسی را آورد؛ و یسی داود را آورد.۲۲

< Ruth 4 >