< Zaburi 141 >

1 Zaburi Mar Daudi. Aluongi, yaye Jehova Nyasaye, yie ibi ira piyo. Yie iwinj dwonda ka aluongi.
En Salme af David. HERRE, jeg raaber til dig, il mig til Hjælp, hør min Røst, naar jeg raaber til dig;
2 Mad lamona osiki e nyimi mana ka ubani miwangʼo, kendo bedena osik koriere kochomo malo mana ka misango mitimoni godhiambo.
som Røgoffer gælde for dig min Bøn, mine løftede Hænder som Aftenoffer!
3 Yaye Jehova Nyasaye, ket jarit e dhoga; ketna jarit mondo okonya umo dhoga.
HERRE, sæt Vagt ved min Mund, vogt mine Læbers Dør!
4 Kik iyie gimoro amora marach ywa chunya, ma dimi an bende atim timbe maricho, kaachiel gi joma timbe gi richo; rita mondo kik acham chiembgi mabeyonegi.
Bøj ikke mit Hjerte til ondt, til at gøre gudløs Gerning sammen med Udaadsmænd; deres lækre Mad vil jeg ikke smage.
5 Onego ngʼat makare ema ogoya, nikech mano chalo tim ngʼwono motimona; onego en ema okwera, nikech mano chalo mo mool e wiya; ok anyal dagi mondo ngʼama kare otimna kamano. To kata kamano obiro kwedo timbe joma richo e lemona;
Slaar en retfærdig mig, saa er det Kærlighed; revser han mig, er det Olie for Hovedet, ej skal mit Hoved vise det fra sig, end sætter jeg min Bøn imod deres Ondskab.
6 chiengʼ ma nowit ruodhigi piny koa ewi got mabor, eka joma timbegi richo nongʼe ni kare wechena ne gin adier.
Ned ad Klippens Skrænter skal Dommerne hos dem styrtes, og de skal høre, at mine Ord er liflige.
7 Giniwach niya, “Mana kaka ngʼato puro kendo toyo lowo, e kaka chokewa osekere e dho bur liel.” (Sheol h7585)
Som naar man pløjer Jorden i Furer, spredes vore Ben ved Dødsrigets Gab. (Sheol h7585)
8 Anto atego wangʼa kuomi, yaye Jehova Nyasaye Manyalo Gik Moko Duto; In e kar pondona, omiyo kik iwe atho.
Dog, mine Øjne er rettet paa dig, o HERRE, Herre, paa dig forlader jeg mig, giv ikke mit Liv til Pris!
9 Kik iwe obadho ma gisechikona maka, ee, resa kuom otegu ma joma timbegi richo ochikona.
Vogt mig for Fælden, de stiller for mig, og Udaadsmændenes Snarer;
10 Mad joma timbegi richogo moki e gokegi giwegi ka anto akadho maber mak gimoro otima.
lad de gudløse falde i egne Garn, medens jeg gaar uskadt videre.

< Zaburi 141 >