< Ngeche 28 >
1 Jaricho ringo kaonge ngʼama lawe, to joma kare jochir ka sibuor.
悪しき者は追う人もないのに逃げる、正しい人はししのように勇ましい。
2 Ka piny toke tek, to en gi jotelo mangʼeny, to ngʼat mawinjo wach kendo man-gi ngʼeyo rito chik.
国の罪によって、治める者は多くなり、さとく、また知識ある人によって、国はながく保つ。
3 Jatelo mahinyo jochan chalo kaka kodh oula maywero cham oko.
貧しい者をしえたげる貧しい人は、糧食を残さない激しい雨のようだ。
4 Jogo ma ok rit chik pako ngʼat marach, to jogo marito chik dagi jogo maricho.
律法を捨てる者は悪しき者をほめる、律法を守る者はこれに敵対する。
5 Jomaricho ok ongʼeyo adiera, to jogo madwaro Jehova Nyasaye ongʼeyo adiera chutho.
悪人は正しいことを悟らない、主を求める者はこれをことごとく悟る。
6 Ber ngʼat ma jachan ma wuodhe ok cha, moloyo ngʼat ma ja-mwandu ma yorene richo.
正しく歩む貧しい者は、曲った道を歩む富める者にまさる。
7 Ngʼat marito chik en wuowi mariek, to bedo osiep jawuoro kelo wichkuot ne wuon mare.
律法を守る者は賢い子である、不品行な者と交わるものは、父をはずかしめる。
8 Ngʼat mamedo mwandu gi ohala ma malangʼ choko mwandu ne ngʼat machielo, mabiro bedo mangʼwon gi jochan.
利息と高利とによってその富をます者は、貧しい者を恵む者のために、それをたくわえる。
9 Ka ngʼato odino ite ne chik, kata mana lemone bende richo.
耳をそむけて律法を聞かない者は、その祈でさえも憎まれる。
10 Ngʼat matero ngʼat moriere tir e yo mar richo biro podho e obetone owuon, to ngʼat ma ok cha biro yudo pok maber.
正しい者を悪い道に惑わす者は、みずから自分の穴に陥る、しかし誠実な人は幸福を継ぐ。
11 Jamoko nyalo paro owuon ni oriek, to jachan man-gi paro matut neno gik manie chuny jamokono.
富める人は自分の目に自らを知恵ある者と見る、しかし悟りのある貧しい者は彼を見やぶる。
12 Ka ngʼat makare oloyo, nitie mor maduongʼ, to ka ngʼat marach omi teko mondo otel, ji ringo dhiyo kar pondo.
正しい者が勝つときは、大いなる栄えがある、悪しき者が起るときは、民は身をかくす。
13 Ngʼat mapando richone ok dhi maber, to ngʼat ma hulo richone kendo oweyogi yudo ngʼwono.
その罪を隠す者は栄えることがない、言い表わしてこれを離れる者は、あわれみをうける。
14 En ngʼama ogwedhi ngʼat moluoro Jehova Nyasaye kinde duto, to ngʼatno ma chunye tek donjo e chandruok.
常に主を恐れる人はさいわいである、心をかたくなにする者は災に陥る。
15 Kaka sibuor maruto kata ondiek madwaro kecho e kaka ngʼat marach motelone joma ok nyal.
貧しい民を治める悪いつかさは、ほえるしし、または飢えたくまのようだ。
16 Ruoth ma jasunga onge gi rieko, to ngʼatno mamon gi gik moyud e yo marach biro dak amingʼa.
悟りのないつかさは残忍な圧制者である、不正の利を憎む者は長命を得る。
17 Ngʼat moneko chunye chandore enobed gi kuyo nyaka otho; omiyo kik ngʼato konye.
人を殺してその血を身に負う者は死ぬまで、のがれびとである、だれもこれを助けてはならない。
18 Ngʼatno ma ja-adiera ibiro rito maonge hinyruok, to ngʼatno ma yorene richo biro podho apoya nono.
正しく歩む者は救を得、曲った道に歩む者は穴に陥る。
19 Ngʼat matiyo e puothe biro bedo gi chiemo mogundho, to ngʼat mabayo abaya biro bedo jachan mochwere.
自分の田地を耕す者は食糧に飽き、無益な事に従う者は貧乏に飽きる。
20 Ngʼat ma ja-adiera ibiro gwedho mangʼeny, to ngʼat madwaro gi teko bedo ja-mwandu ok notony ma ok okume.
忠実な人は多くの祝福を得る、急いで富を得ようとする者は罰を免れない。
21 Dok ne ngʼato kayiem ka oketho ok ber, to ngʼato biro timo marach mana ni mondo oyud asoya matin.
人を片寄り見ることは良くない、人は一切れのパンのために、とがを犯すことがある。
22 Ngʼat ma iye lit dwaro ahinya ni mondo obed gi mwandu to ok ongʼeyo ni chan orite.
欲の深い人は急いで富を得ようとする、かえって欠乏が自分の所に来ることを知らない。
23 Ngʼatno makwero ngʼato gikone obiro yudo pwoch mangʼeny moloyo ngʼatno man-gi lep mawuondo.
人を戒める者は舌をもってへつらう者よりも、大いなる感謝をうける。
24 Ngʼat mamayo wuon mare kata min, to owacho niya, “Timo kamano ok rach,” ochal gi ngʼat maketho gimoro.
父や母の物を盗んで「これは罪ではない」と言う者は、滅ぼす者の友である。
25 Ngʼat ma jawuoro thoro kelo miero, to ngʼat mogeno kuom Jehova Nyasaye biro dhiyo maber.
むさぼる者は争いを起し、主に信頼する者は豊かになる。
26 Ngʼat moketo genone kuome owuon ofuwo, to ngʼatno mawuotho e rieko, oritore maonge hinyruok.
自分の心を頼む者は愚かである、知恵をもって歩む者は救を得る。
27 Ngʼat mamiyo jochan ok nochand gimoro, to ngʼat ma gengʼo wangʼe ne jochan noyud kwongʼ mangʼeny.
貧しい者に施す者は物に不足しない、目をおおって見ない人は多くののろいをうける。
28 Ka jaricho oketi e teko mondo otel, ji dhiyo kar pondo; to ka jaricho otho joma kare dhiyo nyime.
悪しき者が起るときは、民は身をかくす、その滅びるときは、正しい人が増す。