< Ngeche 23 >
1 Ka ibedo mondo ichiem gi ruoth, non maber gima ni e nyimi,
なんぢ侯たる者とともに坐して食ふときは 愼みて汝の前にある者の誰なるかを思へ
2 ka in jawuoro to dimbri nono to onyalo keto pala e dwondi.
汝もし食を嗜む者ならば汝の喉に刀をあてよ
3 Kik igomb chiembe mamit, nimar chiemono en mar wuondruok.
その珍饈を貧り食ふこと勿れ これ迷惑の食物なればなり
4 Kik iwe tich bari ndasi ni mondo ibed ja-mwandu, bed gi rieko mondo iritri.
富を得んと思煩らふこと勿れ 自己の明哲を恃むこと勿れ
5 Ngʼi mwandu mana matin nono, to bangʼe gidhi, nimar adiera gibiro bedo gi bwombe, kendo gifu gidhi e kor polo ka ongo.
なんぢ虚しきに歸すべき者に目をとむるか 富はかならず自ら翅を生じて鷲のごとく天に飛さらん
6 Kik icham chiemb jagwondo, kik igomb chiembe mamit,
惡目をする者の糧をくらふことなく その珍饈をむさぼりねがふことなかれ
7 nimar en ngʼat mosiko paro nengo mochul. Owachoni niya, “Chiem kendo methi,” to chunye ok ni kodi.
そはその心に思ふごとくその人となりも亦しかればなり 彼なんぢに食へ飮めといふこといへどもその心は汝に眞實ならず
8 Ibiro ngʼogo mano matin mane ichamo kendo ibiro bedo ni iketho kindeni kuom pwoch mipuoyego.
汝つひにその食へる物を吐出すにいたり 且その出しし懇懃の言もむなしくならん
9 Kik iwuo ne ngʼat mofuwo, nikech obiro chayo rieko mag wechegi.
愚なる者の耳に語ること勿れ 彼なんぢが言の示す明哲を藐めん
10 Kik igol kidi mar kiewo machon, kata ima nyithindo maonge wuone puothegi;
古き地界を移すことなかれ 孤子の畑を侵すことなかれ
11 nimar Jal moritogi en ratego; obiro chwakogi e kindi kodgi.
そはかれが贖者は強し 必ず汝に對らひて之が訴をのべん
12 Ket chunyi ne puonj to iti ne weche mag ngʼeyo.
汝の心を敎に用ゐ 汝の耳を知識の言に傾けよ
13 Kik itamri kumo nyathi; nimar chwat ok nyal nege.
子を懲すことを爲ざるなかれ 鞭をもて彼を打とも死ることあらじ
14 Kikumo nyathi kod kede to obiro reso chunye aa e tho. (Sheol )
もし鞭をもて彼をうたばその霊魂を陰府より救ふことをえん (Sheol )
15 Wuoda, ka chunyi riek, eka chunya biro bedo mamor,
わが子よもし汝のこころ智からば我が心もまた歓び
16 chunya ma iye nobed mamor ka lewi wacho gima nikare.
もし汝の口唇ただしき事をいはば我が腎腸も喜ぶべし
17 Kik ibed gi nyiego e chunyi nikech joricho; to kinde duto bedi gi dwaro mar luoro Jehova Nyasaye moloyo.
なんぢ心に罪人をうらやむ勿れ ただ終日ヱホバを畏れよ
18 Adier, ka itimo kamano to inibed gi geno e ndalo mabiro, kendo genoni ok nongʼad oko.
そは必ず應報ありて汝の望は廢らざればなり
19 Wuoda, winja, eka inibed mariek, kendo ket chunyi e yo moriere tir.
わが子よ 汝ききて智慧をえ かつ汝の心を道にかたぶけよ
20 Kik iriwri gi jogo ma madho kongʼo mangʼeny kata jowuoro mohero ringʼo,
酒にふけり肉をたしむものと交ること勿れ
21 nimar jomer kod jowuoro bedo jochan, kendo nongʼno rwakogi gi lewni moti.
それ酒にふける者と肉を嗜む者とは貧しくなり 睡眠を貧る者は敞れたる衣をきるにいたらん
22 Winj wuonu, nikech en ema nonywoli, kendo kik icha minu ka oti.
汝を生る父にきけ 汝の老たる母を軽んずる勿れ
23 Adiera gi rieko gi puonjruok kod ngʼeyo tiend wach ema nyaka iyudi, kata dabed ni ingʼiewogi gi nengo matek.
眞理を買へ これを售るなかれ 智慧と誡命と知識とまた然あれ
24 Wuon ngʼat makare nigi mor maduongʼ; ngʼatno man-gi wuowi mariek obedo mamor kode.
義き者の父は大によろこび 智慧ある子を生る者はこれがために樂しまん
25 Mad wuonu gi minu bed mamor; mad minu mane onywoli bed gi ilo.
汝の父母を樂しませ 汝を生る者を喜ばせよ
26 Wuoda, miya chunyi, kendo ket wengegi orit yorena,
わが子よ汝の心を我にあたへ 汝の目にわが途を樂しめ
27 nimar dhako ma jachode en bur matut, to dhako mabayo en soko madiny.
それ妓婦は深き坑のごとく 淫婦は狭き井のごとし
28 Ka jamecho obuto korito, to omedo keto ji ma ok jo-adiera mangʼeny e kind ji.
彼は盗賊のごとく人を窺ひ かつ世の人の中に悖れる者を増なり
29 En ngʼa man-gi masira? En ngʼa man-gi lit? En ngʼa man-gi lweny? En ngʼa man-gi ngʼur? En ngʼa man-gi adhonde ma ok owinjore? En ngʼa man-gi wangʼ makwar motimo remo?
禍害ある者は誰ぞ 憂愁ある者は誰ぞ 爭端をなす者は誰ぞ 煩慮ある者は誰ぞ 故なくして傷をうくる者は誰ぞ 赤目ある者は誰ぞ
30 Jogo madeko oko ka kongʼo, madhi mondo gibil kongʼo mokik mayoreyore.
是すなはち酒に夜をふかすもの 往て混和せたる酒を味ふる者なり
31 Kik ingʼi kongʼo kochiek mowalo, ka obabni e kikombe, ka omadhore mos kolor piny!
酒はあかく盃の中に泡だち滑かにくだる 汝これを見るなかれ
32 Bangʼe to okecho ka thuol kendo oketo kwiri kaka fu.
是は終に蛇のごとく噬み蝮の如く刺すべし
33 Wengeni biro neno gik mayoreyore to pachi paro gik morundore.
また汝の目は怪しきものを見 なんぢの心は諕言をいはん
34 Ibiro chalo ngʼat ma nindo e nam mar apaka matek, ka inindo ewi apaka.
汝は海のなかに偃すもののごとく帆桅の上に偃すもののごとし
35 Ibiro wacho niya, “Gigoya, to ok ahinyra! Gigoya, to ok awinji! Karangʼo ma abiro chiewoe mondo adog ameth kendo?”
汝いはん人われを撃ども我いたまず 我を拷けども我おぼえず 我さめなばまた酒を求めんと