< Ngeche 21 >
1 Chuny ruoth ni e lwet Jehova Nyasaye, ochike mana kaka kuonde ma pi luwo kendo kaka ohero owuon.
君王的心在上主手裏,有如水流,可隨意轉移。
2 Yore duto mag dhano nenorene ni nikare, to Jehova Nyasaye ema pimo chuny.
人對自己的行為,都自覺正直;但審察人心的,卻是上主。
3 Timo gima kare kod mowinjore ema Jehova Nyasaye oyiego moloyo misango.
秉公行義,比獻祭獻更悅上主。
4 Wangʼ teko, chuny mar sunga kod taya mar jo-mahundu, gin richo!
傲慢的眼睛,驕傲的心靈,惡人的炫耀,無非是罪惡。
5 Chenro mag ngʼat matiyo matek kelo ohala to chutho e kaka rikni kelo chan.
熟思的人,必足以致富;草率的人,必貧困纏身。
6 Mwandu moyudi gi lep mariambo en mana tho malal piyo kendo en obeto mar tho.
以謊言偽語騙得的財寶,是浮雲輕煙,死亡的羅網。
7 Timbe mahundu mar joricho biro terogi mabor magilal; nimar gidagi timo gima kare.
惡人的暴戾,必殃及自身,因他們不肯去履行正義。
8 Yor ngʼat ma jaketho ogondore, to kit ngʼat makare oriere tir.
惡人的道路,歪曲邪僻;正人的行為,正直適中。
9 Ber dak e kona mar wi ot moloyo dak gi dhako maralep.
寧願住在屋頂的一角,不願與吵婦同居一室。
10 Ngʼat ma timbene richo ohero richo; jabute ok yud ngʼwono kuome.
惡人的心靈,只求邪惡;對自己友伴,毫不關懷。
11 Ka okum ngʼat ma jaro ji, to joma ngʼeyogi tin yudo rieko, ka ngʼat mariek opuonji, to oyudo ngʼeyo.
輕狂人遭受處罰,幼稚者將得明智;智慧人接受教訓,更增加自己知識。
12 Ngʼat Makare ongʼeyo od ngʼat ma timbene richo kendo otero ngʼat marach e kethruok.
正義的上主監視惡人的家,且使惡人們都陷於災禍中。
13 Ka ngʼato odino ite ne ywak mar jachan, en owuon bende obiro ywak to ok nodwoke.
誰對窮人的哀求,充耳不聞,他呼求時,也不會得到應允。
14 Mich mochiw lingʼ-lingʼ kweyo mirima to asoya mopandi ei law jiwo mirima maduongʼ.
暗中相送的饋贈,可平息忿怒;投入懷中的禮物,可平息狂怒。
15 Ka adiera onenore, to joma timbegi nikare bedo mamor to joma timbegi richo to yudo bwok.
秉公行義,能叫義人喜樂;但為作惡的人,卻是恐懼。
16 Ngʼat moweyo yor winjo wach dhiyo kar yweyo mar oganda mar joma otho.
凡遠離明智道路的人,必居於幽靈的集會中。
17 Ngʼat mohero budho biro bedo jachan; ngʼat mohero divai kod moo ok nyal bedo ja-mwandu.
貪愛享樂的人,必遭受窮困;喜愛酒油的人,必不會致富。
18 Jomaricho bedo resruok mar joma kare; to jogo ma ok jo-adiera ne joma oriere tir.
惡人必將為義人作贖金,敗類也將替君子作代價。
19 Ber dak e thim motwo moloyo dak gi dhako ma jadhawo kendo ma ja-mirima.
與好爭易怒的女人同居,倒不如獨自住在曠野裏。
20 Od ngʼat mariek opongʼ kod chiemo gi moo moyier, to ngʼat mofuwo chamo gik moko duto ma en-go.
珍貴的寶藏和油,積藏在智者家裏;但糊塗愚昧的人,卻將之消耗淨盡。
21 Ngʼatno maluwo tim makare kod hera yudo ngima, mwandu gi luor.
追求正義和仁慈的人,必將獲得生命與尊榮。
22 Ngʼat mariek kawo dala ngʼat maratego kendo omuko dhorangeye matek magiketoe genogi.
智者必登上勇士的城邑,攻破城邑所憑倚的保壘。
23 Ngʼatno marito dhoge kod lewe ritore kuom masiche.
誰謹守自己的口舌,心靈必能免受煩惱。
24 Ngʼat ma jasunga kendo jawuorre “Jajaro” e nyinge; otingʼore malo ka osungore malich.
高傲的人名叫「狂人」,他行事必極端蠻橫。
25 Dwaro mar jasamuoyo biro bedo thone owuon; nikech lwetene odagi tich.
怠惰人的手不肯操作,必為他的願望所扼殺。
26 Odiechiengʼ duto odwaro mangʼeny, to ngʼat makare chiwo maonge giko.
貪婪的人,終日貪婪;正義的人,廣施不吝。
27 Misango mar jaricho ok ber, onyalo bedo marach maromo nade ka ochiwe gi paro marach!
惡人的祭獻,已是可憎;若懷惡而獻,更將如何﹖
28 Janeno ma ja-miriambo biro lal; to ngʼat mawinje ibiro tieko chutho.
作假見證的人,必要滅亡;但善於聽的人,纔可常言。
29 Ngʼat ma jaricho wangʼe tek to ngʼat moriere tir tiyo gi paro e yorene.
邪惡的人,常裝腔作勢;正直的人,卻舉止檢點。
30 Onge rieko, onge neno matut, onge chenro manyalo loyo Jehova Nyasaye.
任何智慧、才略或計謀,都不能與上主相對抗。
31 Inyalo yiko faras ne ndalo mar lweny; to loyo lweny en mar Jehova Nyasaye.
招兵買馬,是為作作戰之日;但是勝利,卻由上主指使。