< Ngeche 17 >

1 Ber bangʼo kuon gi kwe kod mor moloyo ot mopongʼ gi chiemo mathoth kod dhawo.
마른 떡 한 조각만 있고도 화목하는 것이 육선이 집에 가득하고 다투는 것보다 나으니라
2 Misumba mariek biro bedo gi loch kuom wuowi makwodo wich, kendo obiro yudo pok mar girkeni machal mana gi owetene.
슬기로운 종은 주인의 부끄러움을 끼치는 아들을 다스리겠고 또 그 아들들 중에서 유업을 나눠 얻으리라
3 Dhahabu gi fedha itemo gi mach, to Jehova Nyasaye ema temo chuny.
도가니는 은을, 풀무는 금을 연단하거니와 여호와는 마음을 연단 하시느니라
4 Ngʼat ma timbene richo chiko ite ne dhok mopongʼ gi richo, ja-miriambo winjo lep mar ajara.
악을 행하는 자는 궤사한 입술을 잘 듣고 거짓말을 하는 자는 악한 혀에 귀를 기울이느니라
5 Ngʼat ma jaro jochan ochayo Jachwechgi; ngʼat mamor gi masira ok notony ne kum.
가난한 자를 조롱하는 자는 이를 지으신 주를 멸시하는 자요 사람의 재앙을 기뻐하는 자는 형벌을 면치 못할 자니라
6 Nyikwayo gin osimbo ne joma oti, to jonywol e mor mar nyithindgi.
손자는 노인의 면류관이요 아비는 자식의 영화니라
7 Lep mar sunga ok owinjore ne ngʼama ofuwo, to en rach maromo nadi lep mariambo ne jaloch!
분외의 말을 하는 것도 미련한 자에게 합당치 아니하거든 하물며 거짓말을 하는 것이 존귀한 자에게 합당하겠느냐
8 Asoya en bilo ne ngʼat machiwe, kamoro amora modhiye, odhi maber.
뇌물은 임자의 보기에 보석 같은즉 어디로 향하든지 형통케 하느니라
9 Ngʼat ma umo ketho mewo hera, to ngʼat mamedo timo gima kamano pogo osiepe moherore.
허물을 덮어 주는 자는 사랑을 구하는 자요 그것을 거듭 말하는 자는 친한 벗을 이간하는 자니라
10 Puonj mar kwer konyo ngʼat mariek, moloyo chwat nyadi mia ni ngʼat mofuwo.
한 마디로 총명한 자를 경계하는 것이 매 백개로 미련한 자를 때리는 것보다 더욱 깊이 박이느니라
11 Ngʼat ma jaricho ohero mana miero, jaote makwiny ema ibiro orone.
악한 자는 반역만 힘쓰나니 그러므로 그에게 잔인한 사자가 보냄을 입으리라
12 Ber romo gi ondiek madhako moma nyithinde, moloyo romo gi ngʼat mofuwo ei fupe.
차라리 새끼 빼앗긴 암콤을 만날지언정 미련한 일을 행하는 미련한 자를 만나지 말 것이니라
13 Ka ngʼato chulo rach kar ber, rach ok nowe ode.
누구든지 악으로 선을 갚으면 악이 그 집을 떠나지 아니하리라
14 Chako dhawo chalo gimuko yawo, emomiyo we wach kapok dhawo owuok.
다투는 시작은 방축에서 물이 새는 것 같은즉 싸움이 일어나기 전에 시비를 그칠 것이니라
15 Jehova Nyasaye mon-gi ngʼama chwako jaketho kata kumo ngʼat maonge ketho.
악인을 의롭다 하며 의인을 악하다 하는 이 두 자는 다 여호와의 미워하심을 입느니라
16 Ere tiende mondo ngʼat mofuwo obed gi pesa nimar oonge gi dwaro mar bedo mariek?
미련한 자는 무지하거늘 손에 값을 가지고 지혜를 사려 함은 어찜인고
17 En adier ni osiepni nyalo heri kinde duto, to owadu ema konyi e chandruok.
친구는 사랑이 끊이지 아니하고 형제는 위급한 때까지 위하여 났느니라
18 Ngʼat maonge gi rieko ema keto gir singo ne jabute.
지혜없는 자는 남의 손을 잡고 그 이웃 앞에서 보증이 되느니라
19 Ngʼat mohero dhawo ohero richo; ngʼat mogero ohinga mabor kelo mana hinyruok.
다툼을 좋아하는 자는 죄과를 좋아하는 자요 자기 문을 높이는 자는 파괴를 구하는 자니라
20 Ngʼat man-gi chuny marach ok nyal dhi maber; ngʼat ma lewe riambo podho e chandruok.
마음이 사특한 자는 복을 얻지 못하고 혀가 패역한 자는 재앙에 빠지느니라
21 Bedo gi ngʼat mofuwo kaka wuowi kelo kuyo; onge mor ni wuoro ma wuon ngʼat mofuwo.
미련한 자를 낳는 자는 근심을 당하나니 미련한 자의 아비는 낙이 없느니라
22 Chuny mamor en yath maber, to chuny mool tuoyo choke.
마음의 즐거움은 양약이라도 심령의 근심은 뼈로 마르게 하느니라
23 Ngʼat ma timbene richo yie asoya kama opondo mondo oketh gima kare.
악인은 사람의 품에서 뇌물을 받고 재판을 굽게 하느니라
24 Ngʼat mariek keto rieko mondo otel, to wenge ngʼat mofuwo bayo nyaka giko piny.
지혜는 명철한 자의 앞에 있거늘 미련한 자는 눈을 땅 끝에 두느니라
25 Wuowi mofuwo kelo kuyo ni wuon mare kod chuny lit ne ngʼat mane onywole.
미련한 아들은 그 아비의 근심이 되고 그 어미의 고통이 되느니라
26 Ok en gima ber kumo ngʼat maonge ketho kata goyo joote nikech dimbruokgi.
의인을 벌하는 것과 귀인을 정직하다고 때리는 것이 선치 못하니라
27 Ngʼat man-gi ngʼeyo konyore gi weche kotangʼ; to ngʼat man-gi winjo wach to ritore maber.
말을 아끼는 자는 지식이 있고 성품이 안존한 자는 명철하니라
28 Kata ngʼat mofuwo ikwano ka ngʼat mariek ka olingʼ thi; kendo ka ngʼat mongʼeyo ka orito lewe.
미련한 자라도 잠잠하면 지혜로운 자로 여기우고 그 입술을 닫히면 슬기로운 자로 여기우느니라

< Ngeche 17 >