< Kwan 35 >

1 Jehova Nyasaye nowuoyo gi Musa e pewe mag Moab momanyore gi Jeriko mokiewo gi Jordan kowacho niya,
Lórí pẹ̀tẹ́lẹ̀ Moabu ní Jordani tí ó rékọjá láti Jeriko, Olúwa sọ fún Mose pé,
2 “Chik jo-Israel mondo gimi jo-Lawi mier ma gibiro dakie kuom pok ma jo-Israel biro yudo. Kendo umigi lege mag kwath molworo miergo.
“Pàṣẹ fún àwọn ọmọ Israẹli láti fún àwọn Lefi ní ilẹ̀ láti gbé lára ogún tí àwọn ọmọ Israẹli yóò jogún. Kí ẹ sì fún wọn ní ilẹ̀ lára pápá oko tútù, káàkiri ìlú.
3 Eka ginibed gi mier ma ginyalo dakie kod lege mag kwath ne dhog-gi, rombegi kod jambgi mamoko duto.
Nígbà náà, wọn yóò ní ìlú tí wọn yóò gbé àti ilẹ̀ pápá oko tútù fún ẹran ọ̀sìn, ọ̀wọ́ ẹran pẹ̀lú gbogbo ìní wọn.
4 “Kuonde mag kwath molworo mier ma umiyo jo-Lawi nopim maromo fut alufu achiel mia angʼwen gi piero abiriyo gauchiel koa e kor ohinga.
“Ilẹ̀ pápá oko tútù káàkiri ìlú tí ẹ ó fi fún àwọn ọmọ Lefi, wíwọ̀n rẹ̀ yóò jẹ́ ẹgbẹ̀rún ìgbọ̀nwọ́ (1,500 ẹsẹ̀ bàtà) láti ògiri ìlú náà.
5 To oko mar dala, pimuru fut alufu angʼwen mia abich kod piero ochiko gadek koa yo wuok chiengʼ, fut alufu angʼwen mia abich kod piero ochiko gadek koa yo milambo, fut alufu angʼwen mia abich kod piero ochiko gadek koa yo podho chiengʼ, kod fut alufu angʼwen mia abich kod piero ochiko gadek koa yo nyandwat, ka dala oger e dier lowono tir. Ginikaw kanyo kaka lek mar kwath ne joma odak e miergo.
Lẹ́yìn ìlú náà, wọn ẹgbẹ̀rún méjì ìgbọ̀nwọ́ lápá ibi ìhà ìlà-oòrùn, ẹgbẹ̀rún méjì ẹsẹ̀ bàtà ní ìhà gúúsù, ẹgbẹ̀rún méjì ní ìhà ìwọ̀-oòrùn àti ẹgbẹ̀rún méjì ní ìhà àríwá, kí ìlú náà sì wà ní àárín. Wọn yóò ní agbègbè yìí gẹ́gẹ́ bí ilẹ̀ pápá oko tútù fún ìlú náà.
6 “Mier auchiel ma umiyo jo-Lawi nobed mier mag tony, ma ngʼat moneko nyalo ringo mondo opondie. Ewi mago medgi mier piero angʼwen gariyo mamoko.
“Mẹ́fà lára ìlú tí ẹ fún àwọn ọmọ Lefi yóò jẹ́ ìlú ààbò, tí ẹni tí ó bá pa ènìyàn yóò sá sí. Ní àfikún, ẹ fún wọn ní méjìlélógójì ìlú sí i.
7 Koriwore duto nyaka umi jo-Lawi mier piero angʼwen gaboro, kaachiel gi lege mag kwath.
Ní gbogbo rẹ̀, kí ẹ fún àwọn ọmọ Lefi ní méjìdínláàádọ́ta ìlú lápapọ̀ pẹ̀lú ilẹ̀ pápá oko tútù wọn.
8 Mier ma umiyo jo-Lawi koa kuom piny ma jo-Israel okawo kaka pok margi nyaka pog matindo tindo kaka pok mar dhoot ka dhoot: Kawuru mier mangʼeny kuom dhoot man-gi mangʼeny, to kawuru manok kuom jogo man-gi manok.”
Ìlú tí ẹ fún àwọn ọmọ Lefi láti ara ilẹ̀ tí àwọn ọmọ Israẹli jogún, olúkúlùkù kí ó fi nínú ìlú rẹ̀ fún àwọn ọmọ Lefi gẹ́gẹ́ bí ilẹ̀ ìní rẹ̀ tí ó ní. Gba púpọ̀ lọ́wọ́ ẹ̀yà tí ó ní púpọ̀ àti díẹ̀ lọ́wọ́ ẹ̀yà tí ó ní díẹ̀.”
9 Eka Jehova Nyasaye nowacho ne Musa kama:
Nígbà náà ni Olúwa sọ fún Mose pé,
10 “Wuo gi jo-Israel kendo iwachnegi ni: ‘Ka ungʼado Jordan mi uchopo Kanaan,
“Sọ̀rọ̀ sí àwọn ọmọ Israẹli, kí o sì sọ fún wọn: ‘Nígbà tí ẹ bá rékọjá odò Jordani sí Kenaani,
11 to yieruru mier moko mondo obed miechu mag tony, ma ngʼat monego ngʼato kobothne nyalo ringo dhiye.
yan àwọn ìlú kan láti jẹ́ gẹ́gẹ́ bí ìlú ààbò fún yín, kí apani tó pa ènìyàn ní àìmọ̀ máa sálọ síbẹ̀.
12 Gibiro bedo mier mag tony kua e nyim ngʼama dwaro chulo kuor, mondo omi ngʼat miparo kuome ni oneko kik negi kapok oyale e nyim oganda.
Wọn yóò jẹ́ ibi ìsásí kúrò lọ́wọ́ olùgbẹ̀san, kí ẹni tí a fi ẹ̀sùn ìpànìyàn kàn má ba à kú kí ó tó dúró níwájú àwọn ìjọ àwọn ènìyàn ní ìdájọ́.
13 Mier auchiel muchiwogi nobed mier mag tony.
Mẹ́fà nínú ìlú tí ẹ ó fi fún wọn yóò jẹ́ ìlú ààbò fún yín.
14 Chiwuru mier adek mag tony ni yo wuok chiengʼ mar Jordan to adek nobed Kanaan.
Yan ìlú mẹ́ta ní ìhà ti Jordani, kí ẹ sì yan ìlú mẹ́ta ní ìhà Kenaani tí yóò máa jẹ́ ìlú ìsásí.
15 Mier auchielgo nobed kuonde tony ne jo-Israel, jodak kod ngʼato angʼata modak kodgi, mondo omi ngʼato angʼata monego ngʼat machielo kobothne nyalo ringo dhiye.
Ìlú mẹ́fà yìí yóò jẹ́ ìlú ìsásí fún àwọn ọmọ Israẹli, fún àjèjì àti ẹnikẹ́ni tí ó bá ń gbé láàrín wọn, kí ẹnikẹ́ni tí ó bá pa ènìyàn ní àìmọ̀ sálọ síbẹ̀.
16 “‘Ka ngʼato ogoyo wadgi gi gima olos gi chuma, motho, to en janek; omiyo janekno nyaka negi.
“‘Bí ọkùnrin kan bá fi ohun èlò irin lu ènìyàn tí ó kú, apànìyàn ni, pípa ni a ó pa, apànìyàn náà.
17 Kata ka ngʼato nigi kidi e lwete manyalo nego ngʼato, mi ogoyogo wadgi motho, to en janek; omiyo janekno nyaka negi.
Tàbí tí ènìyàn bá mú òkúta tí ó lè pa ènìyàn lọ́wọ́ tí ó sì fi lu ènìyàn, tí ó sì kú, apànìyàn ni, pípa ni a ó pa apànìyàn náà.
18 Kata ka ngʼato otingʼo gimoro molos gi yien e lwete, mi ogoyogo wadgi motho, en janek; omiyo janekno nyaka negi.
Tàbí tí ènìyàn bá mú ohun èlò igi ní ọwọ́ rẹ̀ tí ó sì lẹ̀ ẹ́ pa ènìyàn, tí ó sì fi lu ènìyàn, tí ó sì kú, apànìyàn ni; pípa ní a ó pa apànìyàn náà.
19 Owad gi ngʼat monegno noneg janekno; koromo kode to nonege.
Olùgbẹ̀san ẹ̀jẹ̀ yóò pa apànìyàn náà; tí ó bá bá a, yóò pa á.
20 Ka ngʼato obwono wadgi gi chunye kata odiro gimoro kuome kongʼeyo motho,
Tí ẹnikẹ́ni tí ó bá ń yan odì pẹ̀lú ìríra tí ẹlòmíràn tàbí ju nǹkan sí i pẹ̀lú èrò, tí ó sì kú.
21 kata ka en gi mirima mi ogoye adhongʼ motho, to ngʼatno nonegi; nimar en janek. Owad gi ngʼat monegno noneg janekno koromo kode.
Tàbí pẹ̀lú ìjà gbangba lù ú pẹ̀lú ìkùùkuu tí ó sì kú, pípa ni a ó pa ẹni bẹ́ẹ̀; apànìyàn ni. Olùgbẹ̀san ẹ̀jẹ̀ yóò pa apànìyàn náà tí ó bá bá a.
22 “‘To kaponi odhiro wadgi ma ok gimonrego kata kochiele gi gimoro kobothne
“‘Ṣùgbọ́n bí ó bá fi nǹkan gún un lójijì láìṣọ̀ta, tàbí tí ó sọ ohunkóhun lù ú láìmọ̀-ọ́n-mọ̀ ṣe
23 kata ka olwaro kidi manyalo nege kuome motho; to ne ok en jasike kendo noonge gi paro mar hinye,
tàbí, láìri, ju òkúta sí tí ó lè pa á, tí ó sì kú, nígbà tí kì í ṣe ọ̀tá rẹ̀, láti ṣe é léṣe.
24 to oganda nokel thek e kind janekno kod owadgi ngʼat monegi kaluwore gi chik.
Àwọn àpéjọ gbọdọ̀ dájọ́ láàrín rẹ̀ àti olùgbẹ̀san ẹ̀jẹ̀ gẹ́gẹ́ bí ìlànà.
25 Oganda nyaka res janekno kuom owad gi ngʼat monegi mi gidwoke e dala mar tony mane oringo odhiye. Enodag kanyo nyaka chop jadolo mane owir gi mo maler tho.
Àpéjọ gbọdọ̀ dá ààbò bo ẹni tí a fi ẹ̀sùn ìpànìyàn kàn, kí a sì rán an padà lọ sí ìlú ìsásí tí ó ti wá. Ó gbọdọ̀ dúró níbẹ̀ títí di ìgbà tí olórí àlùfáà bá kú, ẹni tí a fi àmì òróró yàn.
26 “‘To ka ngʼat monekono owuok oko mar dala mar tony mane odhiyoe,
“‘Ṣùgbọ́n ti ẹni tí a fi sùn kan bá jáde kọjá ààlà ìlú ìsásí tí ó sá sí.
27 kendo owad gi ngʼat mane onegocha oyude oko mar dala mar tony, to onyalo nege ma ok obedo gi richo mar nek.
Tí olùgbẹ̀san ẹ̀jẹ̀ sì ri ní ìta ìlú náà, olùgbẹ̀san lè pa ẹni tí a fi ẹ̀sùn kàn láìjẹ̀bi ẹ̀sùn ìpànìyàn.
28 Janek nyaka sik e dalane mar tony nyaka jadolo maduongʼ tho; to en mana bangʼ tho mar jadolo maduongʼno ema onyalo dok chamo mwandune.
Ẹni tí a fi ẹ̀sùn kàn gbọdọ̀ dúró nínú ìlú ìsásí títí di ìgbà tí olórí àlùfáà bá kú; lẹ́yìn ikú olórí àlùfáà, ni ó tó lè padà sí ibi tí dúkìá rẹ̀ wà.
29 “‘Mago ema nobednu chike mosiko e tienge duto, kamoro amora ma unudagie.
“‘Wọ̀nyí ni ó jẹ́ ìlànà ìdájọ́ fún yín ní ìran yín tó ń bọ̀, ní ibikíbi tí ẹ bá ń gbé.
30 “‘Ngʼato angʼata ma onego ngʼato nyaka negi kaka janek mana ka nitie joneno manyalo wacho ni notimore kamano. To onge ngʼama inyalo negi kuom wach janeno achiel kende.
“‘Ẹnikẹ́ni tí ó bá pa ènìyàn gbọdọ̀ kú gẹ́gẹ́ bí apànìyàn lórí ìjẹ́rìí àwọn ènìyàn. Ṣùgbọ́n ẹlẹ́rìí kan ṣoṣo. Kì yóò jẹ́rìí sí ẹnìkan láti pa.
31 “‘Kik ikaw asoya kuom ngʼatno moneko, nikech owinjore gi tho. Nyaka ngʼatno negi.
“‘Má ṣe gba ohun ìràpadà fún ẹ̀mí apànìyàn, tí ó jẹ̀bi kí ó kú. Ṣùgbọ́n pípa ni kí a pa á.
32 “‘Kik ikaw asoya kuom ngʼato angʼata moringo odhi e dala mar tony koparo ni inyalo weye mondo odog e lope owuon kapok jadolo maduongʼ otho.
“‘Má ṣe gba ìràsílẹ̀ fún ẹnikẹ́ni tí ó bá lọ sí ìlú ìsásí, pe kí ó padà máa gbé ní ilẹ̀ tirẹ̀ kí ó tó di ìgbà ikú olórí àlùfáà.
33 “‘Kik udwany piny mudakie. Chwero remo dwanyo piny, kendo pwodhruok ok nyal tim ne piny modwany kuom chwero remo, makmana kokadho kuom remb ngʼatno mane ochwero remo.
“‘Má ṣe sọ ilẹ̀ tí ẹ wà di àìmọ́. Ìtàjẹ̀ sílẹ̀ sọ ilẹ̀ náà di àìmọ́. Àtúnṣe kì yóò sí fún ilẹ̀ tí a ti ta ẹ̀jẹ̀ lé lórí, àyàfi ẹ̀jẹ̀ ẹni tí ó ta á sílẹ̀.
34 Kik udwany piny mudakie gi remo kod kama adakie, nimar an, Jehova Nyasaye, adak e kind jo-Israel.’”
Má ṣe sọ di àìmọ́, ilẹ̀ tí ẹ ń gbé, àti èyí tí mo ń gbé, nítorí Èmi Olúwa ń gbé láàrín àwọn ọmọ Israẹli.’”

< Kwan 35 >