< Tich Joote 5 >
1 Koro ngʼat moro miluongo ni Anania, kaachiel gi chiege Safira, bende noloko puothgi moro pesa.
Ɔbarima bi a wɔfrɛ no Anania ne ne yere Safira kɔtɔn wɔn agyapadeɛ bi.
2 To Anania nodongʼ gi bath pesa moko lingʼ-lingʼ mondo okonyrego, ka chiege bende nongʼeyo wachno maber. Pesa modongʼ, to nokelo oketo e lwet joote.
Ɔne ne yere yi yɛɛ adwene de sika a wɔnyaeɛ no bi sieeɛ na wɔde nkaeɛ no brɛɛ asomafoɔ no.
3 Eka Petro nowachone Anania niya, “Ere kaka iseweyone Satan thuolo e chunyi momiyo isewuondo Roho Maler, ka idongʼ gi bath pesa mane iyudo kuom puodho?
Petro bisaa no sɛ, “Anania, adɛn enti na woama ɔbonsam ho kwan ama wabɛhyɛ wo mu na woadi atorɔ akyerɛ Honhom Kronkron no na wode sika a wonyaeɛ no bi asie?
4 Donge puodhono ne en mari kane pok iloke pesa? Kata kane iseloke pesa, donge ne inyalo konyori gi pesago kaka ihero? En angʼo manomiyo iparo mondo itim gima kamano? Nyasaye ema isewuondo, to ok dhano!”
Ansa na worebɛtɔn agyapadeɛ no na ɛyɛ wʼankasa wo dea; wotɔn wieeɛ no nso, sika a wonyaeɛ no, na ɛyɛ wo dea; na adɛn enti na woyɛɛ wʼadwene sɛ wobɛyɛ deɛ woayɛ yi? Ɛnyɛ nnipa na woadi atorɔ akyerɛ wɔn, na mmom, woadi atorɔ akyerɛ Onyankopɔn.”
5 Kane Anania owinjo wachno, nogore piny motho. Ji duto mane owinjo gima notimoreno ne luoro omako.
Anania tee saa asɛm yi ara pɛ, ɔtwa hwee fam wuiɛ; na ehu kaa obiara a ɔtee saa asɛm yi no.
6 Eka yawuowi nobiro moboyo ringre gi law, mine gikawe kendo tere oko mi giike.
Wɔn mu mmeranteɛ no baeɛ bɛkyekyeree amu no firii adi kɔsiee no.
7 Bangʼ seche adek, chiege bende nobiro kanyo, kokia gima nosetimore ne chwore.
Ɛbɛyɛ nnɔnhwere mmiɛnsa akyi no, ne yere a na ɔnnim asɛm a asi no baa hɔ.
8 Petro nopenje niya, “Nyisa ane ka bende ma e nengo mane Anania oyudo kuom puodho manende oloko pesa?” Safira nodwoke niya, “Ee, mano e nengone.”
Petro bisaa no sɛ, “Wo ne wo kunu, motɔn mo asase no, sika a monyaeɛ nyinaa ara nie? Ka kyerɛ me.” Ɔbuaa sɛ, “Aane ne nyinaa ne no.”
9 To Petro nowachone niya, “Ere kaka ne unyalo winjoru mondo utem Roho mar Ruoth? Ne! Tiend joma ne oyiko chwori pod ni e dhoot, in bende gibiro tingʼi giteri oko.”
Petro ka kyerɛɛ no sɛ, “Adɛn enti na wo ne wo kunu penee so sɛ mobɛsɔ Onyankopɔn Honhom ahwɛ? Hwɛ! Nnipa a wɔkɔsiee wo kunu no gyina ɛpono yi akyi, na saa ara na wo nso, wɔbɛsoa wo akɔsie wo.”
10 Gikanyono Safira nogore piny e tiend Petro mi otho. Eka yawuowi nobiro modonjo, to kane giyude ka osetho, ne gitingʼe gitere oko mi giike e bath chwore.
Amonom hɔ ara, ɔtwa hwee Petro anim wuiɛ. Mmeranteɛ no bɛhunuu sɛ wawu no, wɔsoaa no, kɔsiee no wɔ ne kunu nkyɛn.
11 Luoro maduongʼ nomako kanisa, kod ji duto mane owinjo gik mane otimore.
Ehu kɛseɛ bɔɔ asafo no nyinaa ne nnipa a wɔtee saa asɛm yi no.
12 Joote notimo honni gi ranyisi mathoth e dier ji, to joma oyie kuom Kristo duto ne chokore gi chuny achiel e Agoch Solomon.
Na asomafoɔ no taa hyia wɔ asɔredan no fa baabi a wɔfrɛ no “Salomo Abrannaa” so hɔ. Sɛ wɔhyia wɔ hɔ saa a, wɔyɛ anwanwadeɛ ahodoɔ pii.
13 Onge ngʼato angʼata mane nyalo hedhore mondo oriwre kodgi, kata obedo ni ji ne omiyogi luor malich kamano.
Ɛwom sɛ na nnipa a wɔnka wɔn ho no di wɔn ho adanseɛ pa de, nanso wɔn mu biara antumi amfa wɔn ho ankɔbɔ asomafoɔ no ho.
14 To kata kamano, chwo gi mon mangʼeny nomedo yie kuom Ruoth, kendo mago manoyie nomedore e kwan joma noseyie kuom Kristo.
Akyire no, nnipa dodoɔ a wɔgyee Awurade diiɛ no bɛkaa agyidifoɔ no ho.
15 Kuom mano, ji nokelo joma tuo mi giketogi e bath yore ka gipielogi e kitendini kod pere, mondo kata mana tipo mar Petro oum moko kuomgi kokalo butgi.
Esiane anwanwadeɛ a na asomafoɔ no reyɛ no enti, wɔsoaa ayarefoɔ baa mmɔntene so de wɔn totoo mpa ne kɛtɛ so sɛdeɛ ɛbɛyɛ a, Petro sunsum bɛtɔ wɔn mu bi so kɛkɛ.
16 Oganda mag ji mathoth moa e mier mokiewo gi Jerusalem bende nokelo jogi matuo gi joma jochiende sando, kendo jogo duto nochangi.
Nkurɔfoɔ a wɔfifiri nkuro a atwa Yerusalem ho ahyia no de wɔn ayarefoɔ ne wɔn a ahonhommɔne wɔ wɔn mu no baeɛ na wɔsaa wɔn nyinaa yadeɛ.
17 Eka jadolo maduongʼ gi joge, mane gin jokanyo mar buch jo-Sadukai, nyiego nomako.
Ɔsɔfopanin ne nʼahokafoɔ ne Sadukifoɔ no ani beree asomafoɔ no so yie enti wɔyɛɛ adwene sɛ wɔbɛtwe wɔn aso.
18 Negimako joote mi giterogi e od twech.
Ɛno enti, wɔkyeree asomafoɔ no de wɔn kɔguu afiase.
19 To kane ochopo otieno, malaika mar Ruoth noyawo dhoudi duto mag od twech mogologi oko.
Ɛda no ara anadwo, Awurade ɔbɔfoɔ bɛbuee afiase apono no dii asomafoɔ no anim ka kyerɛɛ wɔn sɛ,
20 Malaikano nowachonegi niya, “Dhiuru uchungʼ ei hekalu mondo unyis ji weche duto kuom ngima manyien-ni.”
“Monkɔ asɔredan mu nkɔka nkwa foforɔ yi ho asɛm nkyerɛ nnipa no.”
21 Kane piny oyawore, negidonjo e hekalu mana kaka nonyisgi, mi gichako puonjo ji. To ka jadolo maduongʼ gi joge nochopo, negichoko jobuch Sanhedrin, ma en chokruok mar jodong Israel duto, mi gioro wach mondo ogol joote e od twech okel e nyimgi.
Asomafoɔ no dii asɛm a ɔbɔfoɔ no ka kyerɛɛ wɔn no so; enti, anɔpahema no wɔkɔɔ asɔredan mu hɔ hyɛɛ aseɛ kyerɛkyerɛeɛ. Ɔsɔfopanin no ne nʼahokafoɔ no frɛɛ Yudafoɔ mpanin maa wɔyɛɛ nhyiamu kɛseɛ bi; afei, wɔsoma maa wɔkɔɔ afiase hɔ sɛ wɔnkɔfa asomafoɔ no mmra wɔn anim.
22 To kane askeche ochopo e od twech, ne ok giyudo jopuonjre kuno. Kuom mano negidwoko wach niya,
Nanso, ɛberɛ a nnipa no duruu afiase hɔ no, wɔanhunu asomafoɔ no; enti wɔsane ba bɛbɔɔ wɔn amaneɛ sɛ,
23 “Ne wayudo ka dhout od twech olor matek, kendo ka jorito ochungʼ e dhoudi; to kane wayawo dhoudigo, to ne ok wayudo ngʼato ei od twech.”
“Ɛberɛ a yɛduruu afiase hɔ no, yɛhunuu sɛ wɔatoto afiase apono no nyinaa mu petee a awɛmfoɔ no gyinagyina ano. Nanso, yɛbuebuee apono no no, yɛanhunu obiara wɔ mu.”
24 Kane jatend jorit hekalu gi jodolo madongo owinjo wachni, ne gidhier nono, ka giparore kuom gima wachni ne nyalo kelo.
Ɛberɛ a ɔpanin a ɔhwɛ asɔredan mu awɛmfoɔ no so ne asɔfoɔ mpanin no tee saa asɛm yi no, wɔn adwene mu yɛɛ wɔn nnaa, ɛfiri sɛ, na wɔnhunu asɛm a asi.
25 Eka ngʼat moro nobiro mowachonegi niya, “Winjieuru! Joma ne uketo e od twech ka aneno kochungʼ ei hekalu ka puonjo ji.”
Ankyɛre koraa na ɔbarima bi baa hɔ bɛka kyerɛɛ wɔn sɛ, “Nnipa a mode wɔn guu afiase no gyinagyina asɔredan no mu rekyerɛkyerɛ nnipa no.”
26 Kane jatend jorit hekalu owinjo wachno, nowuok mana gisano gi askechene mi gidhi giomo joote gikelo. Ne ok gitiyo githuon, nikech negiluor ni ji nyalo chielogi gi kite.
Awɛmfoɔ no so panin no tee asɛm yi no, ɔne ne nkurɔfoɔ no kɔkyeree asomafoɔ no de wɔn baeɛ. Awɛmfoɔ no so panin no ne awɛmfoɔ no amfa asomafoɔ no amma ɔhyɛ so, ɛfiri sɛ, na wɔnim sɛ, sɛ wɔyɛ saa a, nnipa no bɛsi wɔn aboɔ.
27 Kane gisekelo jootego, negiterogi e nyim jobuch Sanhedrin mondo jadolo maduongʼ onon-giane.
Wɔde asomafoɔ no bɛgyinaa agyinatufoɔ no anim maa Ɔsɔfopanin no ka kyerɛɛ wɔn sɛ,
28 Jadolo maduongʼ nowachonegi niya, “Donge ne wasiemou ni kik uchak upuonj ji e nying ngʼatni, to koro ere kaka usepongʼo Jerusalem duto gi puonju, kuramo ni nyaka bura lowa nikech remb ngʼatni?”
“Yɛhyɛɛ mo sɛ monnkyerɛkyerɛ wɔ Yesu din mu, nanso moantie. Mode mo nkyerɛkyerɛ yi afa Yerusalem baabiara, na mopɛ sɛ mokyerɛ sɛ, yɛn na yɛkumm saa ɔbarima no!”
29 Petro gi joote mamoko nodwokogi niya, “Nyaka wawinj mana Nyasaye kende, to ok dhano!
Petro ne asomafoɔ a wɔka ne ho no buaa wɔn sɛ, “Ɛsɛ sɛ yɛtie Onyankopɔn na ɛnyɛ nnipa,
30 Nyasach kwerewa nochiero Yesu oa kuom joma otho, en e Yesu mane unego ka uguro e msalaba.
ɛfiri sɛ, mobɔɔ Yesu asɛnnua mu, kumm no no, yɛn agyanom Onyankopɔn nyanee no firii owuo mu.
31 Nyasaye notingʼe malo mokete e bade owuon ma korachwich, kaka Ruoth kendo Jawar, mondo omi jo-Israel olokre owe richogi.
Onyankopɔn hyɛɛ no animuonyam de no tenaa ne nsa nifa so sɛ Ɔhene ne Agyenkwa a ɛnam so bɛma Israelfoɔ asakyera wɔn adwene na wɔde wɔn bɔne akyɛ wɔn.
32 Wan, kaachiel gi Roho Maler, ma Nyasaye miyo joma omiye luor wasebedo joneno kuom wechegi.”
Yɛne Honhom Kronkron a ɛyɛ akyɛdeɛ a Awurade de ma wɔn a wɔtie no no di yei ho adanseɛ.”
33 Kane giwinjo wachni, mirima mager nomakogi, kendo negidwaro nego joote.
Agyinatufoɔ no tee saa asɛm yi no, wɔn bo fuiɛ na wɔkaa sɛ wɔbɛkum asomafoɔ no.
34 To ja-Farisai moro ma nyinge Gamaliel, mane en japuonj chik ma ji duto ogeno, nochungʼ e nyim buch Sanhedrin mi ogolo chik mondo ogol joote oko matin.
Nanso, wɔn mu baako a wɔfrɛ no Gamaliel a ɔyɛ Farisini na ɔsane yɛ Atwerɛsɛm no ɔkyerɛkyerɛfoɔ a na nnipa bu no no, sɔre gyina hyɛɛ sɛ wɔmfa asomafoɔ no mfiri adi.
35 Bangʼe nowuoyonigi kama: “Jo-Israel, paruru matut kuom gima udwaro timo ni jogi.
Afei, ɔkasa kyerɛɛ agyinatufoɔ no sɛ, “Me nuanom Israel mmarima, monnwene deɛ mopɛ sɛ moyɛ saa nnipa yi no ho yie.
36 Pok odeko ka Theuda nyocha osieko ka, kowacho ni en ngʼat moro malich, kendo kar ji mia angʼwen noluwe. Ne onege, kendo jolupne ne oke, mi wachno orumo kamano.
Ɛnkyɛree biara na ɔbarima bi a wɔfrɛ no Teuda sɔre, kaa sɛ ɔyɛ onipa titire bi maa nnipa bɛyɛ ahanan tu dii nʼakyi. Nanso, wɔkumm no ma nʼakyidifoɔ no nyinaa bɔ hweteeɛ.
37 Bangʼe achien Judas ja-Galili nothinyore e kinde mane ikwanoe ji, mi notelo ni oganda moro matin mane kwedo loch. En bende ne onege, mi jolupne olal nono.
Nʼakyi no, Yuda a ɔfiri Galilea nso sɔree nnipakanberɛ no mu. Ɔno nso nnipa pii dii nʼakyi. Saa ara na ɔno nso wɔkumm no ma nʼakyidifoɔ no bɔ hweteeɛ.
38 Kuom mano, weuru jogi mos! Gonygiuru gidhi! Nikech kapo ni chenrogi kata timbegigi oa kuom dhano, to ok gibi dhi nyime.
Ɛno enti metu mo fo sɛ, monnyaa saa nnipa yi ma wɔnkɔ wɔn baabi. Sɛ wɔn nkyerɛkyerɛ ne wɔn nnwuma yi firi onipa a, ɛbɛgu.
39 To ka oa kuom Nyasaye, to ok ubi nyalo gengʼogi, nono to dipo ka unwangʼo ni ukedo mana gi Nyasaye!”
Nanso, sɛ ɛfiri Onyankopɔn a morentumi nsi wɔn kwan. Mobɛhunu sɛ moreko atia Onyankopɔn.”
40 Negirwako weche Gamaliel, omiyo negiluongo joote irgi mi gigolo chik mondo ochwadgi. Eka negisiemogi matek ni kik giwuo kuom nying Yesu, bangʼe ne giweyogi gidhi.
Agyinatufoɔ no tiee Gamaliel afotuo no. Wɔmaa wɔde asomafoɔ no baeɛ maa wɔbɔɔ wɔn mmaa hyɛɛ wɔn sɛ wɔmmmɔ Yesu din mfa nkyerɛkyerɛ bio. Afei wɔgyaa wɔn.
41 Joote ne oa e nyim buch Sanhedrin kamor ahinya, nikech ne okwan-gi kaka joma oromo yudo sand nikech Nyingno.
Esiane sɛ asomafoɔ no hunuu sɛ ɛyɛ Onyankopɔn pɛ sɛ ɛsɛ sɛ wɔhunu amane wɔ Yesu din mu no enti, wɔde anigyeɛ na wɔfirii asɛnniiɛ hɔ.
42 Odiechiengʼ kodiechiengʼ ei agolni mag hekalu kendo ot ka ot ne ok gilingʼ ma ok gipuonjo kendo gihulo Injili ni Yesu e Kristo.
Wɔannyae Yesu Kristo ho asɛm pa no ka ne nkyerɛkyerɛ wɔ asɔrefie ne afie mu da.