< 2 Weche Mag Ndalo 33 >
1 Manase ne ja-higni apar gariyo kane odoko ruoth kendo nobedo e loch kuom higni piero abich gabich kodak Jerusalem.
マナセは十二歳で王となり、五十五年の間エルサレムで世を治めた。
2 Notimo richo e nyim wangʼ Jehova Nyasaye koluwo timbe mamono mag ogendini mane Jehova Nyasaye oseriembo e dier jo-Israel.
彼は主がイスラエルの人々の前から追い払われた国々の民の憎むべき行いに見ならって、主の目の前に悪を行った。
3 Ne ochako ogero kuonde motingʼore gi malo mag lemo ma wuon mare Hezekia nomuko, to bende nogero kende mag misengini miwangʼoe liswa ne Baal kaachiel gi sirni milamo mag Ashera. Bende nokulore kolamo gik moko duto mochwe man e kor polo.
すなわち、その父ヒゼキヤがこわした高き所を再び築き、またもろもろのバアルのために祭壇を設け、アシラ像を造り、天の万象を拝んで、これに仕え、
4 Ne ogero kende mag misengini e hekalu mar Jehova Nyasaye kata obedo ni Jehova Nyasaye nosewacho niya, “Nyinga nobed Jerusalem nyaka chiengʼ.”
また主が「わが名は永遠にエルサレムにある」と言われた主の宮のうちに数個の祭壇を築き、
5 Nogero kende mag misengini miwangʼoe liswa ne gik mochwe mae kor polo e laru ariyo mag hekalu mar Jehova Nyasaye.
主の宮の二つの庭に天の万象のために祭壇を築いた。
6 Notimo misango kochiwo nyithinde mondo owangʼ e mach e Holo mar Ben Hinom bende noiro ji kendo nogoyo gagi gi timo timbe jwok, kendo nopenjo josepe kod jo-nyakalondo. Notimo timbe maricho mangʼeny e nyim Jehova Nyasaye, omiyo Jehova Nyasaye nokecho.
彼はまたベンヒンノムの谷でその子供を火に焼いて供え物とし、占いをし、魔法をつかい、まじないを行い、口寄せと、占い師を任用するなど、主の前に多くの悪を行って、その怒りをひき起した。
7 Nokawo kido mopa mane oloso moketo e hekalu mar Nyasaye mane oyudo Nyasaye osewuoyoe ne Daudi kod wuode Solomon niya, “Aseyiero hekaluni gi Jerusalem e kind ogendini duto mag Israel, kendo abiro keto Nyinga kanyo nyaka chiengʼ.
彼はまた刻んだ偶像を造って神の宮に安置した。神はこの宮についてダビデとその子ソロモンに言われたことがある、「わたしはこの宮と、わたしがイスラエルのすべての部族のうちから選んだエルサレムとに、わたしの名を永遠に置く。
8 Ka jo-Israel orito chike duto kendo otimo gik moko duto mane achikogi, kendo oluwo buche gi chike duto mane Musa onyisogi, to ok nariembgi e piny mane amiyo kweregi.”
彼らがもし、わたしがすべて命じた事、すなわち、モーセが伝えたすべての律法と定めとおきてとを慎んで行うならば、わたしがあなたがたの先祖のために定めた地から、重ねてイスラエルの足を移すことをしない」と。
9 Kata kamano Manase nomiyo jo-Juda kod jo-Jerusalem oweyo Jehova Nyasaye mi gimedo timo timbe maricho moloyo ogendini mane Jehova Nyasaye otieko e nyim jo-Israel.
マナセはこのようにユダとエルサレムの住民を迷わせ、主がイスラエルの人々の前に滅ぼされた国々の民にもまさって悪を行わせた。
10 Jehova Nyasaye nowuoyo kod Manase gi joge to ne ok gidewe.
主はマナセおよびその民に告げられたが、彼らは心に留めなかった。
11 Omiyo Jehova Nyasaye nokelonigi jotend jolweny mag ruodh Asuria momako Manase otero e twech kotuch ume kod olowu kendo otweye kod rateke mag mula motere Babulon.
それゆえ、主はアッスリヤの王の軍勢の諸将をこれに攻めこさせられたので、彼らはマナセをかぎで捕え、青銅のかせにつないで、バビロンに引いて行った。
12 Koro e thagruokne nokwayo ngʼwono kuom Jehova Nyasaye, ma Nyasache kobolore ahinya e nyim Nyasach kwerene.
彼は悩みにあうに及んで、その神、主に願い求め、その先祖の神の前に大いに身を低くして、
13 Kane okwayo, Jehova Nyasaye noneno bolruokne mowinjo ywakne omiyo nodwoge Jerusalem e pinyruodhe; bangʼe Manase nongʼeyo ni Jehova Nyasaye en Nyasaye.
神に祈ったので、神はその祈を受けいれ、その願いを聞き、彼をエルサレムに連れ帰って、再び国に臨ませられた。これによってマナセは主こそ、まことに神にいますことを知った。
14 Bangʼe nogero ohinga ma oko mar Dala Maduongʼ mar Daudi yo podho chiengʼ mar aora Gihon manie holo nyaka ochopo kar donjo mar Ranga Rech kendo nolworo got Ofel mogere modhi malo ahinya. Noketo jotend lweny e mier madongo duto mag Juda mochiel motegno gi ohinga.
この後、彼はダビデの町の外の石がきをギホンの西の方の谷のうちに築き、魚の門の入口にまで及ぼし、またオペルに石がきをめぐらして、非常に高くこれを築き上げ、ユダのすべての堅固な町に軍長を置き、
15 Nogolo nyiseche manono ma welo kod kido mar nyasaye manono mane ni e hekalu mar Jehova Nyasaye kaachiel gi kende mag misango miwangʼoe liswa duto mane ogero e got mar hekalu kod Jerusalem kendo nowitogi oko mar dala maduongʼ.
また主の宮から、異邦の神々および偶像を取り除き、主の宮の山とエルサレムに自分で築いたすべての祭壇を取り除いて、町の外に投げ捨て、
16 Bangʼe nochako ogero kendo mar misango mar Jehova Nyasaye kendo notimo misango mar lalruok kod chiwo mag erokamano kuome kowachone Juda mondo otine Jehova Nyasaye, ma Nyasach jo-Israel.
主の祭壇を築き直して、酬恩祭および感謝の犠牲を、その上にささげ、ユダに命じてイスラエルの神、主に仕えさせた。
17 Kata kamano, ji nodhi nyime kod timo misengini e kuonde motingʼore malo mag lemo to negitime ne Jehova Nyasaye ma Nyasachgi kende.
しかし民は、なお高き所で犠牲をささげた。ただしその神、主にのみささげた。
18 Weche mag ndalo loch Manase kaachiel gi kwayo mane okwayogo Nyasache, kod weche mane jonen nowachone kuom nying Jehova Nyasaye, ma Nyasach jo-Israel ondiki e kitepe mag ruodhi Israel.
マナセのそのほかの行為、その神にささげた祈、およびイスラエルの神、主の名をもって彼に告げた先見者たちの言葉は、イスラエルの列王の記録のうちにしるされている。
19 Lemo mare kod kaka Nyasaye nowinjo ywakne kaachiel gi richone kod kethone duto kod kuonde manogeroe kuonde motingʼore malo mag lemo kaachiel gi sirni mag Ashera milamo, kod nyiseche manono kapod ok olokore, magi duto ondiki e kitap jonen.
またその祈と、祈の聞かれた事、そのもろもろの罪と、とが、その身を低くする前に高き所を築いて、アシラ像および刻んだ像を立てた場所などは、先見者の記録のうちにしるされている。
20 Manase notho kaka kwerene kendo noyike e ode mar ruoth. Amon wuode nobedo ruoth kare.
マナセはその先祖たちと共に眠ったので、その家に葬られた。その子アモンが彼に代って王となった。
21 Amon ne ja-higni piero ariyo gariyo kane obedo ruoth kendo norito piny kodak Jerusalem kuom higni ariyo.
アモンは王となった時二十二歳で、二年の間エルサレムで世を治めた。
22 Notimo timbe maricho e wangʼ Jehova Nyasaye mana kaka wuon mare Manase nosetimo. Amon nolamo kendo timo liswa ne nyiseche duto manono mane Manase oseloso.
彼はその父マナセのしたように主の前に悪を行った。すなわちアモンはその父マナセが造ったもろもろの刻んだ像に犠牲をささげて、これに仕え、
23 To kopogore gi wuon mare ma Manase ne ok obolore e nyim Jehova Nyasaye nikech nomedo timo gik maricho.
その父マナセが身を低くしたように主の前に身を低くしなかった。かえってこのアモンは、いよいよそのとがを増した。
24 Jodongo mag Amon nowinjore monego ruoth e kar dakne.
その家来たちは党を結んで彼にそむき、彼をその家で殺した。
25 Eka jopinyno noriwore monego jogo duto mane onego ruoth Amon kendo negiketo Josia wuode obedo ruoth kare.
しかし国の民は、党を結んでアモン王にそむいた者どもをことごとく撃ち殺した。そして国の民はその子ヨシヤを王となして、そのあとを継がせた。