< 1 Samuel 23 >
1 Kane owach ne Daudi niya, “Ne jo-Filistia kedo gi jo-Keila kendo giyako gik man e laru mar dino cham,”
Ɛda koro bi, Dawid tee sɛ Filistifoɔ no aba Keila, na wɔrewia wɔn ayuo wɔ wɔn ayuporobea.
2 nopenjo Jehova Nyasaye niya, “Bende owinjore adhi kendo amonj jo-Filistia-gi?” Jehova Nyasaye nodwoke niya, “Dhiyo, mondo imonj jo-Filistia kendo ires Keila.”
Dawid bisaa Awurade sɛ, “Menkɔto nhyɛ wɔn so anaa?” Awurade buaa sɛ, “Aane, kɔ na kɔgye Keila.”
3 To jo-Daudi nowachone niya, “Ka Juda ka ema waluorie. Dobednwa machalo nade ka wadhi Keila mondo waked gi jolweny mag Filistia!”
Nanso, Dawid mmarima no kaa sɛ, “Yuda ha mpo yɛsuro. Yɛmpɛ sɛ yɛbɛkɔ Keila akɔko atia Filistifoɔ akodɔm no nyinaa.”
4 Daudi nopenjo Jehova Nyasaye kendo mi Jehova Nyasaye nodwoke ne, “Lor idhi Keila nimar adhi chiwo jo-Filistia e lweti.”
Enti Dawid bisaa Awurade bio maa Awurade buaa no sɛ, “Kɔ Keila na mɛboa wo ama woadi Filistifoɔ no so nkonim.”
5 Omiyo Daudi gi joge nodhi Keila, mokedo gi jo-Filistia kendo opeyo jambgi. Nonego jo-Filistia mangʼeny mine oreso jo-Keila.
Enti, Dawid ne ne mmarima kɔɔ Keila. Wɔkunkumm Filistifoɔ no nyinaa, faa wɔn nyɛmmoa, gyee Keilafoɔ no.
6 Koro Abiathar wuod Ahimelek nosebiro gi law mayom mar dolo miluongo ni efod e kinde mane oringo kodhi ir Daudi Keila.
Ahimelek ba Ɔsɔfoɔ Abiatar redwane akɔ Dawid nkyɛn wɔ Keila no, ɔfaa asɔfotadeɛ sɛ ɔrekɔgye mmuaeɛ afiri Awurade nkyɛn ama Dawid.
7 Nowach ne Saulo ni Daudi nosedhi Keila, omiyo nowacho niya, “Nyasaye osechiwe e lweta, nimar Daudi osetwere owuon ka odonjo e dala man-gi rangeye kod lodi.”
Ankyɛre, Saulo tee sɛ Dawid wɔ Keila. Ɔteaam sɛ, “Ɛyɛ. Afei, yɛn nsa aka no. Afei, Onyankopɔn de no ama me. Ɔno ara ama kuro yi ho afasuo ayi no!”
8 Omiyo Saulo noluongo joge duto makedo ne lweny, mondo gilor gidhi Keila kendo gigengʼ ne Daudi gi joge.
Enti, Saulo boaboaa nʼakodɔm nyinaa ano sɛ ɔde wɔn rekɔ Keila akɔtua Dawid ne ne mmarima.
9 Kane Daudi owinjo ni Saulo chano yor yude nowachone Abiathar jadolo niya, “Kel law akor mar law mayom mar dolo miluongo ni efod.”
Nanso Dawid hunuu Saulo nhyehyɛeɛ, na ɔka kyerɛɛ ɔsɔfoɔ Abiatar sɛ, ɔmfa asɔfotadeɛ no mmra, na ɔmmisa Awurade deɛ ɛsɛ sɛ ɔyɛ.
10 Daudi nowacho niya, “Yaye Jehova Nyasaye ma Nyasach Israel, jatichni osewinjo gadiera ni Saulo chano biro Keila mondo oketh dala nikech an.
Na Dawid bɔɔ mpaeɛ sɛ, “Ao, Awurade, Israel Onyankopɔn, mate sɛ Saulo ayɛ nhyehyɛeɛ sɛ ɔbɛba abɛsɛe Keila, ɛfiri sɛ, mewɔ ha.
11 Bende jo-Keila nochiwane? To bende Saulo biro biro ka kaka jatichni osewinjo? Yaye Jehova Nyasaye ma Nyasach Israel, nyis jatichni.” Eka Jehova Nyasaye nodwoko niya, “Obiro biro.”
Merebisa sɛ, enti Keila mmarima bɛyi me ama no anaa? Na Saulo bɛba ampa ara sɛdeɛ mete no? Ao, Awurade, Israel Onyankopɔn, ka kyerɛ me.” Na Awurade buaa no sɛ, “Ɔbɛba.”
12 Daudi nopenjo kendo niya, “Jo-Keila biro chiwa kaachiel gi joga ne Saulo.” To Jehova Nyasaye nowacho niya, “Gibiro timo kamano.”
Bio, Dawid bisaa sɛ, “Enti, Keila mmarima bɛyi me ne me mmarima ama Saulo anaa?” Na Awurade buaa sɛ, “Aane, wɔbɛyi mo ama.”
13 Omiyo Daudi gi joge maromo mia auchiel, nowuok Keila mine giwuotho koni gi kocha ka gisiko gidar. Kane Saulo owinjo ni Daudi nosetony mowuok Keila ne ok odhi kuno.
Na Dawid ne ne mmarima bɛyɛ sɛ ahansia firii Keila, na wɔkyinkyinii baabiara a wɔbɛtumi akɔ. Na Saulo tee sɛ Dawid afiri Keila no, ɔgyaee nʼakyi die.
14 Daudi nodak e kuonde mag pondo manie thim kendo e gode mag Thim Zif; odiechiengʼ ka odiechiengʼ Saulo ne osiko ka dware, to Nyasaye ne ok oketo Daudi e lwete.
Afei, Dawid tenaa nʼabanbɔeɛ hɔ wɔ ɛserɛ so ne Sif mmepɔ asase no so. Saulo hwehwɛɛ no adekyeɛ ne adesaeɛ biara, nanso Awurade amma no anhunu no.
15 Kane Daudi ni Horesh man e thim Zif noyudo wach ni Saulo nosewuok mondo otiek ngimane.
Dabi a Dawid wɔ Hores wɔ Sif ɛserɛ so no, ɔtee sɛ Saulo nam ɛkwan so reba hɔ abɛhwehwɛ no akum no.
16 To Jonathan wuod Saulo nodhi Horesh ir Daudi mokonye koduogo chunye mondo oyud teko moa kuom Nyasaye.
Na Yonatan kɔɔ Dawid nkyɛn wɔ Hores kɔhyɛɛ no den wɔ Onyankopɔn ho gyidie mu.
17 Nowacho niya, “Kik iluor. Saulo wuora ok bi timi gimoro. Ibiro bedo ruodh Israel, to an abiro bedo jalupni. Kata Saulo wuora ongʼeyo mano.”
Yonatan hyɛɛ no den sɛ, “Nsuro! Mʼagya Saulo renhunu wo da. Wobɛyɛ ɔhene wɔ Israel, na mayɛ wʼabadiakyire, sɛdeɛ mʼagya Saulo nim no.”
18 Kargi ji ariyogi negisingore e nyim Jehova Nyasaye. Eka Jonathan nodhi dala to Daudi to nodongʼ Horesh.
Wɔn baanu no hyɛɛ wɔn ayɔnkofa apam mu den wɔ Awurade anim. Afei, Yonatan kɔɔ efie na Dawid deɛ, ɔtenaa Hores hɔ.
19 Jo-Zif nodhi Gibea ir Saulo mi giwachone ne, “Donge Daudi opondo kuomwa e kuonde pondo Horesh ewi got Hakila, mantie yo milambo mar Jeshimon?
Ɛnna Sififoɔ no kɔɔ Saulo nkyɛn wɔ Gibea kɔyii Dawid maeɛ sɛ, “Yɛnim baabi a Dawid akɔhinta. Ɔwɔ banbɔeɛ mu, wɔ Hores a ɛwɔ Hakila mmepɔ mu, wɔ Yesimon anafoɔ fam ha yi.
20 Koroni, yaye Ruoth, inyalo biro sa moro amora midwaro biroe, to obiro bedo wachwa mondo wachiwe ne ruoth.”
Ɔhene, ɛberɛ biara a wobɛnya kwan no, bra na yɛbɛkyere no ama wo.”
21 Saulo nodwoko niya, “Jehova Nyasaye mondo ogwedhu kuom timona maber.
Saulo kaa sɛ, “Awurade nhyira mo! Afei, mahunu sɛ, mʼasɛm fa obi ho.
22 Dhiuru kendo umed ikoru. Nonuru mondo ungʼe kuma Daudi jadhiyoe kod ngʼat mosenene kuno. Gisenyisa ni en ngʼama yoreyore ahinya.
Monkɔ mu bio, nkɔhwehwɛ, nhunu baabi a ɔte ne obi a wahunu no wɔ hɔ, ɛfiri sɛ, menim sɛ ɔyɛ oniferefoɔ.
23 Nonuru konde duto mopondoe gi kuonde duto motiyogo, eka uduogna wach mobidhore. Bangʼe anadhi kodu; ka dipo ni en kanyo, to abiro dware e dhoudi duto mag Juda.”
Monhwehwɛ nʼahintaeɛm, na monsane mmra mmɛka biribi pɔtee nkyerɛ me. Na me ne mo bɛkɔ. Na sɛ ɔwɔ ɛpɔ mu hɔ nko ara deɛ a, mɛnya no, na mpo, sɛ ɛsɛ sɛ mehwehwɛ ahintaeɛ biara a ɛwɔ Yuda a, mɛyɛ!”
24 Kuom mano ne giwuok mi gidhi Zif motelone Saulo. Daudi gi joge to ne ni e Thim Maon man Araba yo milambo mar Jeshimon.
Na Sif mmarima dii Saulo ɛkan kɔɔ wɔn kurom. Saa ɛberɛ no mu na Dawid ne ne mmarima kɔ Maon ɛserɛ a ɛwɔ Araba bɔnhwa a ɛwɔ Yesimon anafoɔ fam no so.
25 Saulo gi joge nochako dwero, ka nowach ne Daudi wachno, nolor mwalo e lwanda mi nobet e Thim man Maon. Kane Saulo owinjo ma, nodhi e Thim man Maon kolawo Daudi.
Ɛberɛ a Dawid tee sɛ Saulo ne ne mmarima rehwehwɛ no no, ɔdɔɔ mu kɔɔ ɛserɛ so akyirikyiri, kɔsii ɔbotan kɛseɛ no ho, tenaa Maon ɛserɛ so hɔ. Nanso Saulo kɔɔ so pɛɛ no.
26 Saulo ne dhi e bath got konchiel to Daudi gi joge ne ni e bathe kumachielo, ka giringo mondo gi yomb Saulo. Ka Saulo gi jolwenje ne chiegni juko Daudi gi joge mondo gimakgi,
Afei Saulo ne Dawid kɔdii afa ne afa wɔ bepɔ no so. Ɛbaa sɛ Saulo ne ne mmarima hyɛɛ aseɛ sɛ wɔrebɛn Dawid no,
27 jaote nobiro ir Saulo, mowacho niya, “Bi piyo! Jo-Filistia osebiro monjo piny.”
Saulo nyaa nkra bi a emu yɛ den sɛ, Filistifoɔ abɛto ahyɛ Israel so refom wɔn nneɛma bio.
28 Eka Saulo noweyo lawo Daudi mi odhi rado gi jo-Filistia. Mano emomiyo iluongo kanyo ni Sela Hamalekoth.
Ɛno enti, Saulo gyaee Dawid akyidie, na ɔsane nʼakyi sɛ ɔne Filistifoɔ no rekɔko. Ɛfiri saa ɛberɛ no, baabi a Dawid tenaeɛ hɔ no, wɔtoo no edin Dwaneeɛ Botan.
29 To Daudi nodhi malo koa kanyo modak e kuonde pondo mag En Gedi.
Enti, Dawid kɔtenaa En-Gedi banbɔeɛ.