< Pieseò 4 >

1 Aj, jak jsi ty krásná, přítelkyně má, aj, jak jsi krásná! Oči tvé jako holubičí mezi kadeři tvými, vlasy tvé jako stáda koz, kteréž vídati na hoře Galád.
Vakai, ʻoku ke hoihoifua, ʻE hoku ʻofaʻanga; vakai, ʻoku ke hoihoifua; ʻoku tatau ho mata mo e mata ʻoe lupe ʻoku fakalilo ʻaki ho louʻulu: pea ko ho louʻulu ʻoku hangē ko e louʻulu ʻoe fanga kosi, ʻoku fafanga ʻi he moʻunga ko Kiliati.
2 Zubové tvoji podobní stádu ovcí jednostejných, když vycházejí z kupadla, z nichž každá mívá po dvém, a mezi nimiž není žádné neplodné.
‌ʻOku tatau ho kaunifo mo e fanga sipi kuo kosikosi, pea ʻoku ʻalu hake mei he kaukauʻi; he ʻoku taki ʻuhiua ʻa honau ʻuhiki, pea ʻoku ʻikai ke paʻa ha taha ʻi ai.
3 Jako provázek z hedbáví červeného dvakrát barveného rtové tvoji, a řeč tvá ozdobná; jako kus jablka zrnatého židoviny tvé mezi kadeři tvými.
‌ʻOku tatau mo e afo kulokula ho loungutu; pea ʻoku mālie ho leʻo; pea ʻoku tatau mo e konga pomikanite ʻa ho manifinifihanga ʻoku fakalilo ʻaki ho louʻulu.
4 Hrdlo tvé jest jako věže Davidova, vystavená k chování zbroje, v níž na tisíce pavéz visí, vše štítů mužů udatných.
‌ʻOku tatau ho kia mo e fale māʻolunga naʻe langa ʻe Tevita ko e tukuʻanga ʻoe mahafutau, ʻaia ʻoku tautau ai ʻae fakaū ʻe afe, ʻae pā kotoa pē ʻoe kau tangata toʻa.
5 Oba tvé prsy jako dvé telátek bliženců srních, jenž se pasou v kvítí.
‌ʻOku tatau ho ongo huhu mo e ongo kāseli mui ʻoku na tatau, ʻaia ʻoku kai ʻi he potu ʻoe ngaahi lile.
6 Ažby zavítal ten den, a utekli by stínové, poodejdu k hoře mirrové a pahrbku kadidlovému.
Te u ʻalu au ki he moʻunga ʻoe mula, mo e moʻunga ʻoe laipeno, pea te u ʻi ai ʻo aʻu ki he maʻa hake ʻae ʻaho, mo e puna atu ʻoe fakapoʻuli.
7 Všecka jsi krásná, přítelkyně má, a není na tobě poškvrny.
‌ʻE hoku ʻofaʻanga, ʻoku ke hoihoifua haohaoa; ʻoku ʻikai ha mele ʻiate koe.
8 Se mnou z Libánu, ó choti má, se mnou z Libánu půjdeš, a pohledíš s vrchu hory Amana, s vrchu Senir a Hermon, z peleší lvových a s hor pardových.
Haʻu mo au mei Lepanoni, ʻE hoku uaifi, haʻu mo au mei Lepanoni; sio hifo mei he tumutumu ʻo ʻAmana, mei he tumutumu ʻo Senila mo Heamoni, mei he ʻana ʻoe fanga laione, mei he ngaahi moʻunga ʻoe fanga lēpati.
9 Jala jsi srdce mé, sestro má choti, jala jsi srdce mé jedním okem svým, a jedinou točenicí hrdla svého.
‌ʻE hoku tuofefine mo hoku uaifi, kuo kavea hoku loto kiate koe; kuo mole hoku loto ʻi he sio mai tuʻo taha pe ʻa ho mata, mo e kahoa pe taha ʻi ho kia.
10 Jak utěšené jsou milosti tvé, sestro má choti! Jak vzácnější jsou milosti tvé než víno, a vůně mastí tvých nade všecky vonné věci.
Hono ʻikai matamatalelei ʻa hoʻo ʻofa, ʻE hoku tuofefine mo hoku uaifi! Hono ʻikai lelei hake hoʻo ʻofa ʻi he uaine, mo e nanamu ʻo hoʻo ngaahi meʻa tākai ʻi he meʻa namu kakala kotoa pē.
11 Strdí tekou rtové tvoji, ó choti, med a mléko pod jazykem tvým, a vůně roucha tvého jako vůně Libánu.
‌ʻE hoku uaifi, ʻoku toʻi ho loungutu ʻo hangē ko e hone mei hono ngeʻesi: ʻoku ʻi lalo ʻi ho ʻelelo ʻae hone mo e huʻahuhu; pea ko e nanamu ʻo ho ngaahi kofu ʻoku tatau mo e nanamu ʻo Lepanoni.
12 Zahrada zamčená jsi, sestro má choti, vrchoviště zamčené, studnice zapečetěná.
‌ʻOku tatau mo e ngoue kuo ʻāʻi, ʻa hoku tuofefine mo hoku uaifi; ko e vai mapunopuna ia kuo taʻofia, ko e matavai ia kuo tāpuni ke maʻu.
13 Výstřelkové tvoji jsou zahrada stromů jablek zrnatých s ovocem rozkošným cypru a nardu,
Ko ia ʻoku tupu ʻiate koe ʻoku tatau mo e ngoue pomikanite mo hono ngaahi fua lelei; ko e saipalesi mo e naatosi,
14 Nardu s šafránem, prustvorce s skořicí, a s každým stromovím kadidlo vydávajícím, mirry a aloes, i s všelijakými zvláštními věcmi vonnými.
Ko e naatosi mo e kakosi; ko e kalamusi mo e sinamoni, mo e ʻakau kotoa pē ʻoku namu lelei; ko e mula mo e ʻalosi, mo e fungani hake ʻoe ngaahi kakala kotoa pē:
15 Ó ty sám vrchoviště zahradní, studnice vod živých, a tekoucích z Libánu.
Ko e matavai ʻi he ngaahi ngoue, ko e matavai ʻoe ngaahi vai moʻui, mo e ngaahi vaitafe mei Lepanoni.
16 Věj, větříčku půlnoční, a přiď, větříčku polední, prověj zahradu mou, ať tekou vonné věci její, a ať příjde milý můj do zahrady své, a jí rozkošné ovoce své.
‌ʻE matangi tokelau, ke ke ʻaa pea haʻu mo e tonga; ʻo havilivili ki heʻeku ngoue, koeʻuhi ke ngangatu mei ai ʻae ngaahi namu kakala. Tuku ke haʻu ʻa hoku ʻofaʻanga ki heʻene ngoue, mo ne kai ai hono ngaahi fua lelei.

< Pieseò 4 >