< Římanům 14 >

1 Mdlého pak u víře přijímejte, ne k hádkám o nepotřebných otázkách.
Hambu atahori ramahere neu Lamatuaꞌ ena, te nemeheren nda feꞌe mahereꞌ sa ma nda feꞌe nahine dalaꞌ hetar sa. De mikimbela lima mara fo simbo mala e no maloleꞌ. Afiꞌ mireresi soꞌal dudꞌuꞌan. Hela e naꞌabꞌue no nggi.
2 Nebo někdo věří, že může jísti všecko; jiný pak u víře mdlý jsa, jí zelinu.
Hambu atahori mana ramahere neu Lamatuaꞌ, duꞌa rae, atahori saraniꞌ bisa raa sudꞌiꞌ a sa, onaꞌ sisi do, saa do. Te atahori saraniꞌ laen, fo nemehere nara nda mahereꞌ sa, raa akaꞌ utaꞌ hau ro. Huu ara raluli sisi.
3 Ten, kdož jí, nepokládej sobě za nic toho, kdož nejí; a kdo nejí, toho nesuď, kdož jí. Nebo Bůh přijal jej.
Te rena, e! Atahori saraniꞌ mana nae eni bisa naa sudꞌiꞌ a saa, afiꞌ neloe-nedꞌae atahori nda mana nau naa sisi sa. Onaꞌ naa boe, atahori saraniꞌ nda mana nau naa sisi sa, afiꞌ mifadꞌe atahori mana naa sisi a mae, “Weh! Mia sisi na, sala!” Huu Lamatualain simbo ruꞌa se fo dadꞌi Eni atahorin ena!
4 Ty kdo jsi, abys soudil cizího služebníka? Však Pánu svému stojí, anebo padá. Staneť pak; mocen jest zajisté Bůh utvrditi jej.
Mete ma ho akaꞌ teꞌe-sii toronoom atahori mamahereꞌ taꞌo naa, na, duꞌa mae ho ia seka? Muꞌena hak saa fo fee salaꞌ neu atahori laen? Eni nda atahori mana tao ues ma sa! Ma ho, nda eni malanggan sa. Huu akaꞌ eni Lamatuan, mana naꞌena hak fo nafadꞌe relo-relo, eni taoꞌ naa, ndaa do sala. Te afiꞌ liliiꞌ. Dei fo Eni Lamatuan mana simbo atahori naa no maloleꞌ, huu Lamatuan bisa tao e dadꞌi maꞌadꞌereꞌ fo ana bisa naꞌatataaꞌ.
5 Nebo někdo rozsuzuje mezi dnem a dnem, a někdo soudí každý den jednostejný býti. Jeden každý v svém smyslu ujištěn buď.
Hambu atahori ruma raꞌetuꞌ rae, fai esa malole lenaꞌ fai laen ra. Hambu atahori laen duꞌa rae, basa fai ra ona esaꞌ, nda hambu fai esa fea no esa sa boe. Atahori esa-esaꞌ musi naꞌetuꞌ dedꞌeat naa aon.
6 Kdož dnů šetří, Pánu šetří; a kdo nešetří, Pánu nešetří. A kdo jí, Pánu jí, nebo děkuje Bohu; a kdož nejí, Pánu nejí, a děkuje Bohu.
Mete ma atahori mana duꞌa nae hambu fai esa malole lenaꞌ fai laen, ana tao taꞌo naa fo natudꞌu hadꞌa-hormat neu hita Lamatuan. Atahori mana naa sisi no naa sudꞌiꞌ a saa laen ra, ara bisa raa fo ratudꞌu hadꞌa-hormat neu hita Lamatuan, huu ana noꞌe makasi mbali Lamatuaꞌ. Onaꞌ naa boe atahori nda mana naa sisi a sa. Ana o nae natudꞌu hadꞌa-hormat neu hita Lamatuan boe, ma ana o noꞌe makasi neu Lamatuaꞌ.
7 Žádný zajisté z nás není sám sobě živ, a žádný sobě sám neumírá.
Naa, Leleꞌ hita tasodꞌa, hita nda tasodꞌa fee neuꞌ a ao tara sa. Boe ma mete ma hita mate o, hita nda mate fee neu akaꞌ ao tara sa.
8 Nebo buďto že jsme živi, Pánu živi jsme; buďto že mřeme, Pánu mřeme. A tak buď že jsme živi, buď že umíráme, Páně jsme.
Te mete ma hita feꞌe tasodꞌa, hita taꞌabꞌue teu esa to hita Lamatuan. Onaꞌ naa boe, mete ma hita mate, hita feꞌe taꞌabꞌue teu esa to hita Lamatuan. Dadꞌi mae tasodꞌa, do ata mate, hita feꞌe dadꞌi Eni enan.
9 Na toť jest zajisté Kristus i umřel, i z mrtvých vstal, i ožil, aby nad živými i nad mrtvými panoval.
Naeni de Kristus mate, basa ma nasodꞌa baliꞌ. Ana tao taꞌo naa, naa fo Ana dadꞌi Lamatuaꞌ soaꞌ neu atahori mana mateꞌ ra ena, ma soaꞌ neu atahori masodꞌaꞌ ra boe.
10 Ty pak proč odsuzuješ bratra svého? Anebo také ty proč za nic pokládáš bratra svého? Však všickni staneme před stolicí Kristovou.
Dadꞌi, taꞌo bee de soꞌu aom onaꞌ mana maꞌetuꞌ dedꞌeat, fo teꞌe-sii toronoom atahori saraniꞌ ra? Taꞌo bee de muloe-mudꞌae e? Te dei fo basa nggita musi teu tandaa to Lamatualain, fo Ana paresaꞌ hita esa-esaꞌ masodꞌan.
11 Psáno jest zajisté: Živť jsem já, praví Pán, žeť přede mnou bude klekati každé koleno, a každý jazyk vyznávati bude Boha.
Nenesuraꞌ mia lele uluꞌ sia Lamatuaꞌ Susura Meumaren oi, “Hita Lamatuan mana nafadꞌe nae, no Au nara ngga ia, ‘Dei fo basa atahori sendeꞌ lululangga nara fo beꞌutee neu Au, ma ratudꞌu hadꞌa-hormat neu Au. Ma, dei fo basa atahori rataa rendiꞌ bafa nara, rae, Au dadꞌi sira Lamatuan, huu Au ia, Lamatualain.’”
12 A takť jeden každý z nás sám za sebe počet vydávati bude Bohu.
Dadꞌi dei fo basa nggita musi tataa tala fo tafadꞌe Lamatuaꞌ tae, hita tao saa, ma saa de hita tao taꞌo naa.
13 Nesuďmež tedy více jedni druhých, ale toto raději rozsuzujte, jak byste nekladli úrazu nebo pohoršení bratru.
Feꞌesaꞌan, hei mana sia Roma ra akaꞌ fua salaꞌ neu toronoom atahori saraniꞌ ra. Afiꞌ taꞌo naa fai! Malole lenaꞌ, ata taꞌetuꞌ taꞌo ia: Ata afiꞌ tao toronoo tara raꞌatunu. Ata besa-bꞌesa fo afiꞌ neꞌetutudꞌaꞌ se risiꞌ salaꞌ.
14 Vím a v tom ujištěn jsem v Pánu Ježíši, žeť nic nečistého není samo z sebe; než tomu, kdož tak soudí, že by nečisté bylo, jemuť nečisté jest.
Huu au uꞌubꞌue uu esa o hita Lamatuan Yesus, au uhine tebꞌe, taꞌo ia: nda hambu nanaat mataꞌ esa sa boe bisa tao nanggenggeo atahori, losa ana nda bisa hule-oꞌe nala neu Lamatuaꞌ sa. Te mete ma atahori esa duꞌa nae saa esa tao e nanggenggeo, losa ana nda medꞌa nae eni nda naꞌena hak hule-oꞌe sa ena, hela fo naa dadꞌi neluliꞌ soaꞌ neu e
15 Ale bývá-liť rmoucen bratr tvůj pro pokrm, již nechodíš podle lásky. Hlediž, abys k zahynutí nepřivedl pokrmem svým toho, za kteréhož Kristus umřel.
Onaꞌ, mete ma mua sisi, ma naa tao toronoom ralan susa, na, ho nda mutudꞌu susuem neu e sa, to? Muꞌutataaꞌ aom dei! Afiꞌ tao mulutu toronoom, huu hii mae mua saa esa! Huu Kristus o mate soaꞌ neu atahori naa boe.
16 Nebudiž tedy v porouhání dáno dobré vaše.
Nda maloleꞌ sa mete ma ho tao dalaꞌ esa fo mae naa maloleꞌ, te atahori laen ra olaꞌ raꞌamuti naram, huu ara rae tataom naa, deꞌulakaꞌ.
17 Království zajisté Boží není pokrm a nápoj, ale spravedlnost a pokoj a radost v Duchu svatém.
Duꞌa malolole! Huu Lamatualain, hita Manen. Huu hita Maneꞌ a atahorin, de hita nda tasodꞌa taa-tinu tunggaꞌ a hohoro lalaneꞌ a sa. Hokoꞌ! Hita o musi tao dala ndoo-tetuꞌ, rala tara meumareꞌ, tasodꞌa no ndoos ma mole-dame, ma rala tara tamahoꞌo. Basa ia ra dadꞌi, mete ma hita taꞌabꞌue teu esa takandoo to Lamatuaꞌ Dula-dale Meumaren.
18 Nebo kdož v tom slouží Kristu, milý jest Bohu a lidem příjemný.
Atahori mana mete-seꞌu Kristus taꞌo naa, tao namahoꞌo Lamatuaꞌ ralan. Ma atahori laen o paresaꞌ ralolole atahori naa masodꞌan boe, basa fo soꞌu atahori naa naran rae, “Eni, maloleꞌ!”
19 Protož následujme toho, což by sloužilo ku pokoji a k vzdělání vespolek.
Dadꞌi ata musi tahehere fo tasodꞌa mole-dame, ma tao maꞌedere esa no esa.
20 Nekaziž pro pokrm díla Božího. Všecko zajisté čisté jest, ale zlé jest člověku, kterýž jí s pohoršením.
Afiꞌ tao nelutu Lamatuaꞌ ue-tataon sia atahori laen masodꞌan huu akaꞌ soꞌal nanaa-nininuꞌ a. Lamatuaꞌ nae bole mua sudꞌiꞌ a saa, huu basa se meumareꞌ. Te mete ma mureresi mo toronoom huu akaꞌ soꞌal nanaa-nininuꞌ a, ho ia, sala. Afiꞌ taꞌo naa!
21 Dobré jest nejísti masa a nepíti vína, ani čehokoli toho, na čemž se uráží bratr tvůj, nebo horší, anebo zemdlívá.
Malole lenaꞌ, muꞌutataaꞌ aom. Afiꞌ mua sisi, afiꞌ minu oe anggor, do mua-minu saa mana tao toronoom tudꞌa salaꞌ.
22 Ty víru máš? Mějž ji sám u sebe před Bohem. Blahoslavený, kdož nesoudí sebe samého v tom, což oblibuje.
Au masud ngga taꞌo ia: mete ma mala haraꞌ mo Lamatuaꞌ ena, basa ma muꞌetuꞌ mae, ho mumuhere E soꞌal nanana-nininuꞌ, na, ho onton, huu namandoo ena. Sudꞌi boe duꞌa-duꞌaꞌ fo sangga muhine mae ho tao salaꞌ, do hokoꞌ. Huu muꞌetuꞌ taꞌo naa ena na.
23 Ale kdož pak rozpakuje se, kdyby jedl, odsouzen jest, nebo ne z víry jí. A cožkoli není z víry, hřích jest.
Te mete ma ralam naꞌabꞌabꞌanggi, basa ma mua saa esa fo medꞌa mae naa mana tao nggo munggenggeo, Lamatuaꞌ fee salaꞌ neu nggo, huu nda tao tungga saa fo mumuhere sia ralam leleꞌ mua minu. Huu mete ma mae tao sudꞌiꞌ a saa, te mumuhere mae, naa nda tebꞌe sia Lamatuaꞌ matan sa, na, naa sala ena.

< Římanům 14 >