< Žalmy 37 >

1 Žalm Davidův. Nehněvej se příčinou zlostníků, nechtěj záviděti těm, kteříž páší nepravost.
Ko e Saame ʻa Tevita. ‌ʻOua naʻa ke fakamamahiʻi koe koeʻuhi ko e kau fai kovi, pea ʻoua naʻa ke meheka ki he kau ngāue ʻi he angahala.
2 Nebo jako tráva v náhle podťati budou, a jako zelená bylina uvadnou.
Koeʻuhi ʻe vave ʻae tuʻusi hifo ʻakinautolu ʻo hangē ko e mohuku, pea mae ʻo hangē ko e ʻakau mata.
3 Doufej v Hospodina, a
Falala kia Sihova, pea ke fai lelei; ko ia te ke nofo ai ʻi he fonua, pea ko e moʻoni ʻe fafangaʻi koe.
4 Těš se v Hospodinu, a dá tobě žádosti srdce tvého.
Fakafiemālieʻi foki koe ʻia Sihova; pea te ne foaki kiate koe ʻae ngaahi holi ʻo ho loto.
5 Uval na Hospodina cestu svou, a slož v něm naději, onť zajisté všecko spraví.
Tuku ho hala kia Sihova; pea falala foki kiate ia; pea te ne fakahoko ia.
6 A vyvedeť spravedlnost tvou jako světlo, a nevinu tvou jako poledne.
Pea te ne fakahā atu hoʻo māʻoniʻoni ʻo hangē ko e maama, mo hoʻo fakamaau ʻo hangē ko e hoʻatā ʻoe ʻaho.
7 Mlčelivě se měj k Hospodinu, a očekávej na něj pečlivě. Nekormuť se příčinou toho, jemuž se daří na cestě jeho, příčinou člověka, kterýž provodí, cožkoli umyslil.
Ke ke fakalongo pē kia Sihova, pea tatali faʻa kātaki pe kiate ia: ʻoua naʻa ke fakamamahiʻi koe koeʻuhi ko ia ʻoku monūʻia ʻi hono hala, koeʻuhi ko e tangata ʻoku fakahoko ʻae ngaahi filioʻi kovi.
8 Pusť mimo sebe hněv, a zanech prchlivosti; nezpouzej se tak, abys zle činiti chtěl.
Tukuange ʻae ʻita, pea liʻaki ʻae lili: ʻoua naʻa ke fakamamahiʻi foki koe ʻi ha meʻa ke fai kovi.
9 Nebo zlostníci vypléněni budou, ale ti, kteříž očekávají na Hospodina, dědičně zemí vládnouti budou.
Koeʻuhi ʻe motuhi ʻae ngaahi fai kovi: ka ko kinautolu ʻoku tatali kia Sihova, te nau maʻu ʻae fonua.
10 Po malé chvíli zajisté, anť bezbožníka nebude, a pohledíš na místo jeho, anť ho již není.
He ʻoku toetoe siʻi pē, pea ʻe ʻikai ʻae angakovi: ʻio, te ke tokanga lahi ki hono potu, ka ʻe ʻikai ʻiloʻi ia.
11 Ale tiší dědičně obdrží zemi, a rozkoš míti budou ve množství pokoje.
Ka ko e angamalū tenau maʻu ʻae fonua; ʻonau fakafiemālieʻi ʻakinautolu ʻi hono lahi ʻoe melino.
12 Zle myslí bezbožník o spravedlivém, a škřipí na něj zuby svými,
‌ʻOku fakakaukau kovi ʻe he angahala ki he angatonu, mo ngaiʻi kiate ia ʻaki hono nifo.
13 Ale Hospodin směje se jemu; nebo vidí, že se přibližuje den jeho.
‌ʻE kata ʻa Sihova kiate ia: he ʻoku ne ʻafioʻi ʻoku haʻu hono ʻaho.
14 Vytrhujíť bezbožníci meč, a natahují lučiště své, aby porazili chudého a nuzného, aby hubili ty, kteříž jsou ctného obcování;
Kuo unuhi ʻe he kau angakovi ʻae heletā, pea kuo nau teke ʻenau kaufana, ke lī ki lalo ʻae mamahi mo e paea, pea ke tāmateʻi ʻakinautolu ʻoku angatotonu.
15 Ale meč jejich vejde v jejich srdce, a lučiště jejich budou polámána.
‌ʻE ʻasi ʻenau heletā ki honau loto ʻonautolu, pea ʻe mafesi ʻenau ngaahi kaufana.
16 Lepší jest málo, což má spravedlivý, než veliká bohatství bezbožníků mnohých.
‌ʻOku lelei lahi hake ʻae meʻa siʻi ʻoku ʻi he tangata māʻoniʻoni ʻi he koloa ʻoe tokolahi ʻoku angahala.
17 Nebo ramena bezbožných polámána budou, spravedlivé pak zdržuje Hospodin.
Koeʻuhi ʻe fesiʻi ʻae nima ʻoe kau angahala: ka ʻoku poupou ʻe Sihova ʻae māʻoniʻoni.
18 Znáť Hospodin dny upřímých, protož dědictví jejich na věky zůstane.
‌ʻOku ʻiloʻi ʻe Sihova ʻae ngaahi ʻaho ʻoe kakai angatonu: pea ko honau tofiʻa ʻe tolonga taʻengata.
19 Nebudouť zahanbeni v čas zlý, a ve dnech hladu nasyceni budou;
‌ʻE ʻikai te nau mā ʻi he kuonga kovi, pea ʻi he ngaahi ʻaho ʻoe honge tenau mākona.
20 Ale bezbožníci zahynou, a nepřátelé Hospodinovi, jak tuk beranů s dymem mizí, tak zmizejí.
Ka ʻe ʻauha ʻae angakovi, pea ʻe tatau ʻae ngaahi fili ʻo Sihova mo e ngako ʻoe fanga lami: ʻe ʻauha ʻakinautolu; ʻi he kohu tenau mole ʻo ʻosi.
21 Vypůjčuje bezbožník, a nemá co oplatiti, ale spravedlivý milost činí, a rozdává.
‌ʻOku nō ʻae angakovi, pea ʻikai toe totongi: ka ʻoku fakahā ʻae ʻofa ʻe he māʻoniʻoni, ʻo foaki.
22 Nebo požehnaní ode Pána zemí vládnouti budou, ale zlořečení od něho budou vypléněni.
He ko kinautolu kuo tāpuekina ʻiate ia tenau maʻu ʻae fonua; pea ko kinautolu kuo malaʻia ʻiate ia ʻe motuhi.
23 Krokové člověka spravedlivého od Hospodina spravováni bývají, a cestu jeho libuje.
‌ʻOku fakahinohino ʻe Sihova ʻae ngaahi laka ʻae tangata lelei: pea ʻoku fiemālie ia ʻi hono hala.
24 Jestliže by upadl, neurazí se; nebo Hospodin drží jej za ruku jeho.
Neongo ʻene tō ki lalo, ʻe ʻikai ʻauha ia: he ʻoku poupou hake ia ʻe he nima ʻo Sihova.
25 Mlad jsem byl, a sstaral jsem se, a neviděl jsem spravedlivého opuštěného, ani semene jeho žebrati chleba.
Naʻaku talavou, pea kuo u motuʻa; ka ʻoku teʻeki te u ʻilo ʻae māʻoniʻoni kuo liʻaki, pe ko hono hako ʻoku kole mā.
26 Každého dne milost činí, i půjčuje, a však símě jeho jest v požehnání.
‌ʻOku angaʻofa maʻuaipē ia, pea faʻa ʻatu; pea ʻoku monūʻia hono hako.
27 Odstup od zlého, a čiň dobré, a bydliti budeš na věky.
Afe mei he kovi, pea ke fai lelei, pea nofomaʻu pē ʻo taʻengata.
28 Nebo Hospodin miluje soud, a neopouští svatých svých, na věky v stráži jeho budou; símě pak bezbožníků bude vypléněno.
He ʻoku ʻofa ʻa Sihova ki he fakamaau, pea ʻoku ʻikai te ne liʻaki hono kakai māʻoniʻoni; kuo fakamoʻui maʻuaipē ʻakinautolu: ka ʻe motuhi ʻae hako ʻoe angakovi.
29 Ale spravedliví ujmou zemi dědičně, a na věky v ní přebývati budou.
‌ʻE maʻu ʻe he māʻoniʻoni ʻa e fonua, pea tenau nofo ai ʻo taʻengata.
30 Ústa spravedlivého mluví moudrost, a jazyk jeho vynáší soud.
Ko e ngutu ʻoe māʻoniʻoni ʻoku ne lea ʻaki ʻae poto, pea talanoa ʻaki hono ʻelelo ʻae fakamaau.
31 Zákon Boha jeho jest v srdci jeho, pročež nepodvrtnou se nohy jeho.
‌ʻOku ʻi hono loto ʻae fono ʻa hono ʻOtua; ʻe ʻikai hekea ia ʻi haʻane laka ʻe taha.
32 Špehujeť bezbožník po spravedlivém, a hledá ho zahubiti;
‌ʻOku lamasi ʻe he angakovi ʻae māʻoniʻoni, ʻo kumi ke fakapoongi ia.
33 Ale Hospodin ho nenechá v ruce jeho, aniž ho dopustí potupiti, když by souzen byl.
‌ʻE ʻikai tukuange ia ʻe Sihova ʻi hono nima, pe tukuakiʻi ia ʻi hono fakamaauʻi.
34 Očekávejž tedy na Hospodina, a ostříhej cesty jeho, a on tě povýší, abys dědičně obdržel zemi, z níž že vykořeněni budou bezbožníci, uhlédáš.
Tatali kia Sihova, pea tauhi hono hala, pea te ne hakeakiʻi koe ke maʻu ʻae fonua: pea ka ʻosi hono motuhi ʻae kakai angakovi, te ke mamata ki ai.
35 Viděl jsem bezbožníka hrozné síly, an se rozložil jako zelený samorostlý strom.
Naʻaku mamata ki he angakovi kuo mālohi lahi, pea mafola ia ʻo hangē ko e ʻakau maʻuiʻui ʻoku tupu ʻi hono potu ʻoʻona.
36 Ale tudíž pominul, a aj nebylo ho; nebo hledal jsem ho, a není nalezen.
Ka naʻe mole atu ia, pea vakai, kuo ʻikai ia: ʻio, ne u kumi ia, ka naʻe ʻikai faʻa ʻiloʻi ia.
37 Pozor měj na pobožného, a viz upřímého, žeť takového člověka poslední věci jsou potěšené,
Vakai ki he tangata haohaoa, mo tokanga ki he angatonu: he ko e ngataʻanga ʻoe tangata ko ia ko e melino.
38 Přestupníci pak že tolikéž vyhlazeni budou, a bezbožníci naposledy vyťati.
Ka ʻe fakaʻauha fakataha ʻae kau angahala: ko e ikuʻanga ʻoe angakovi ʻe motuhi ia.
39 Ale spasení spravedlivých jest od Hospodina, onť jest síla jejich v času ssoužení.
Ka ko hono fakamoʻui ʻoe māʻoniʻoni ʻoku ʻia Sihova: ko honau mālohi ia ʻi he kuonga ʻoe mamahi.
40 Spomáháť jim Hospodin, a je vytrhuje, vytrhuje je od bezbožníků, a zachovává je; nebo doufají v něho.
Pea ʻe tokoni ʻakinautolu ʻe Sihova, mo fakamoʻui ʻakinautolu: te ne fakahaofi ʻakinautolu mei he kakai angakovi, mo fakamoʻui ʻakinautolu, ko e meʻa ʻi heʻenau falala kiate ia.

< Žalmy 37 >