< 2 Mojžišova 17 >

1 Tedy když se odebralo všecko shromáždění synů Izraelských z pouště Sin, po stanovištích svých vedlé rozkazu Hospodinova, položili se v Rafidim, kdež nebylo vod, kteréž by lid píti mohl.
Pea naʻe fononga ʻae fakataha kotoa pē ʻae fānau ʻa ʻIsileli mei he toafa ʻo Sini, ʻi he anga ʻo honau ngaahi fononga, ʻo fakatatau ki he fekau ʻa Sihova, ʻonau ʻapitanga ʻi Lefitimi: pea naʻe ʻikai ha vai ʻi ai ke inu ʻe he kakai.
2 Protož domlouval se lid na Mojžíše, pravě: Dejte nám vody, abychom pili. Jimž odpověděl Mojžíš: Proč se na mne domlouváte? Proč pokoušíte Hospodina?
Ko ia naʻe lea fakamamahi ai ʻae kakai kia Mōsese, ʻo pehē, “Tuku mai ha vai kiate kimautolu ke mau inu.” Pea pehē ʻe Mōsese kiate kinautolu, “Ko e hā ʻoku mou tautea ai au? Ko e hā ʻoku mou ʻahiʻahi kovi ai kia Sihova?”
3 I žíznil tu lid pro nedostatek vod, a reptal na Mojžíše a mluvil: Proč jsi vyvedl nás z Egypta, abys mne s syny i dobytky mými žízní zmořil?
Pea naʻe holi ʻae kakai ki he vai; pea lāunga ʻae kakai kia Mōsese, ʻo pehē, “Ko e hā kuo ke ʻomi ai ʻakimautolu mei ʻIsipite ke tāmateʻi ʻakimautolu mo e mau fānau, mo e mau fanga manu ʻaki ʻae fie inu?”
4 Tedy volal Mojžíš k Hospodinu, řka: Což mám činiti s tím lidem? Však již tudíž ukamenují mne.
Pea naʻe tangi ʻa Mōsese kia Sihova, ʻo pehē, “Ko e hā te u fai ki he kakai ni? ʻOku nau meimei tolongaki au ʻaki ʻae maka.”
5 I řekl Hospodin Mojžíšovi: Jdiž před lidem, pojma s sebou některé z starších Izraelských; hůl také svou, kterouž jsi udeřil v vodu, vezmi do ruky své a jdi.
Pea naʻe folofola ʻa Sihova kia Mōsese, “ʻAlu atu ʻo muʻomuʻa ʻi he kakai, pea ʻalu mo koe ʻae mātuʻa ʻo ʻIsileli: mo ho tokotoko ʻaia naʻa ke tā ʻaki ʻae vaitafe, toʻo ia ʻi ho nima, mo ke ʻalu.
6 Aj, já státi budu před tebou tam na skále, na Orébě; i udeříš v skálu, a vyjdou z ní vody, kteréž bude píti lid. I učinil tak Mojžíš před očima starších Izraelských.
Vakai, te u tuʻu ʻi ho ʻao ʻi ai ʻi he maka ʻi Holepi; pea te ke tā ʻae maka pea ʻe tupu mei ai ʻae vai, koeʻuhi ke inu ai ʻae kakai.” Pea naʻe fai ia ʻe Mōsese ʻi he ʻao ʻoe kau mātuʻa ʻo ʻIsileli.
7 A dal jméno místu tomu Massah a Meribah, pro reptání synů Izraelských, a že pokoušeli Hospodina, řkouce: Jest-li Hospodin u prostřed nás, či není?
Pea ne ui hono hingoa ʻoe potu ko ia ko Masa, mo Melipa, ko e meʻa ʻi he lea fakamamahi ʻae fānau ʻa ʻIsileli, pea ko e meʻa ʻi heʻenau ʻahiʻahi kovi kia Sihova, ʻi heʻenau pehē, “ʻOku ʻiate kitautolu ʻa Sihova pe ʻikai?”
8 Přitáhl pak Amalech, a bojoval s Izraelem v Rafidim.
Pea naʻe haʻu ʻa ʻAmaleki, ʻo tauʻi ʻa ʻIsileli ʻi Lefitimi.
9 I řekl Mojžíš k Jozue: Vybeř nám některé muže, a vytáhna, bojuj s Amalechem; já zítra státi budu na vrchu hory, a hůl Boží v ruce své míti budu.
Pea naʻe fekau ʻe Mōsese kia Siosiua, “Fili haʻatau kau tangata, pea ʻalu ʻo tauʻi ʻa ʻAmaleki: te u tuʻu ʻapongipongi ki he tumutumu ʻoe moʻunga mo e tokotoko ʻoe ʻOtua ʻi hoku nima.”
10 Tedy Jozue udělal tak, jakž mu poručil Mojžíš, a bojoval s Amalechem; Mojžíš pak, Aron a Hur vstoupili na vrch hory.
Pea naʻe fai ʻe Siosiua ʻo hangē ko e fekau ʻa Mōsese kiate ia, ʻo ne tauʻi ʻa ʻAmaleki: pea naʻe ʻalu ʻa Mōsese, mo ʻElone, mo Hua, ki he tumutumu ʻoe moʻunga.
11 A dokudž Mojžíš vzhůru držel ruce své, vítězil Izrael; ale jakž opouštěl ruku svou, přemáhal Amalech.
Pea naʻe pehē, ʻi he hiki ki ʻolunga ʻae nima ʻo Mōsese, naʻe mālohi ʻa ʻIsileli: pea ka tuku hifo hono nima, naʻe mālohi ʻa ʻAmaleki.
12 Ale že ruce Mojžíšovy byly obtíženy, protož vzavše kámen, podložili pod něho, a on sedl na něm; Aron pak a Hur podpírali ruce jeho, jeden z jedné, druhý z druhé strany. I byly obě ruce jeho vztažené až do západu slunce.
Ka naʻe mamafa ʻae nima ʻo Mōsese pea naʻa nau toʻo ʻae maka ʻo tuku ia ke ne heka ai: pea naʻe poupou hake hono nima ʻe ʻElone mo Hua, ko e tokotaha ki hono toʻomataʻu, mo e taha ki hono toʻohema; pea naʻe taʻengāue hono nima ʻo aʻu ki he tō ʻae laʻā.
13 A tak porazil Jozue Amalecha i lid jeho mečem.
Pea naʻe ikuna ʻe Siosiua ʻa ʻAmaleki mo hono kakai ʻaki ʻae mata ʻoe heletā.
14 Mluvil potom Hospodin k Mojžíšovi: Vpiš to do knih na památku, a pilně to vkládej v uši Jozue, že do konce vyhladím památku Amalechovu všudy pod nebem.
Pea naʻe fekau ʻe Sihova kia Mōsese, “Tohi ʻae meʻa ni ʻi ha tohi, ko e meʻa fakamanatu, pea lau ia ʻi he telinga ʻo Siosiua: he te u fakaʻauha ʻaupito ʻae fakamanatu ki ʻAmaleki mei he lalo langi.”
15 Tedy vzdělal Mojžíš oltář a nazval jméno jeho: Hospodin korouhev má.
Pea naʻe fokotuʻu ʻe Mōsese ʻae ʻesifeilaulau, ʻo ne ui hono hingoa ko Sihova-nisai:
16 Nebo řekl: Tak má jmenován býti, proto že ruka nad trůnem Hospodinovým osvědčuje boj Hospodinův proti Amalechovi od národu až do národu.
He naʻa ne pehē, “Kuo fuakava ʻa Sihova, ʻe tauʻi maʻuaipē ʻe Sihova ʻa ʻAmaleki ʻi he toʻutangata ki he toʻutangata.”

< 2 Mojžišova 17 >