< ⲒⲰⲀⲚⲚⲎⲚ 1 >

1 ⲁ̅ ϩⲛ ⲧⲉϩⲟⲩⲉⲓⲧⲉ ⲛⲉϥϣⲟⲟⲡ ⲛϭⲓ ⲡϣⲁϫⲉ ⲁⲩⲱ ⲡϣⲁϫⲉ ⲛⲉϥϣⲟⲟⲡ ⲛⲛⲁϩⲣⲛ ⲡⲛⲟⲩⲧⲉ ⲁⲩⲱ ⲛⲉⲩⲛⲟⲩⲧⲉ ⲡⲉ ⲡϣⲁϫⲉ
Ansa na wɔrebɛbɔ ewiase no, na Asɛm no wɔ hɔ dada. Na Asɛm no ne Onyankopɔn na ɛwɔ hɔ. Na Asɛm no yɛ Onyankopɔn.
2 ⲃ̅ ⲡⲁⲓ ϩⲛ ⲧⲉϩⲟⲩⲉⲓⲧⲉ ⲛⲉϥϣⲟⲟⲡ ϩⲁⲧⲙ ⲡⲛⲟⲩⲧⲉ
Ahyɛaseɛ no, na Asɛm no ne Onyankopɔn na ɛwɔ hɔ.
3 ⲅ̅ ⲛⲧⲁ ⲡⲧⲏⲣϥ ϣⲱⲡⲉ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲓⲧⲟⲟⲧϥ ⲁⲩⲱ ⲁϫⲛⲧϥ ⲙⲡⲉ ⲗⲁⲁⲩ ϣⲱⲡⲉ ⲡⲉⲛⲧⲁϥϣⲱⲡⲉ
Ɛnam ne so na wɔbɔɔ adeɛ nyinaa. Wɔankwati no anyɛ biribiara.
4 ⲇ̅ ϩⲣⲁⲓ ⲛϩⲏⲧϥ ⲡⲉ ⲡⲱⲛϩ ⲁⲩⲱ ⲡⲱⲛϩ ⲡⲉ ⲡⲟⲩⲟⲓⲛ ⲛⲣⲣⲱⲙⲉ
Ne mu na nkwa wɔ; na saa nkwa no na ɛma nnipa hann.
5 ⲉ̅ ⲁⲩⲱ ⲡⲟⲩⲟⲓⲛ ϥⲣ ⲟⲩⲟⲓⲛ ϩⲙ ⲡⲕⲁⲕⲉ ⲁⲩⲱ ⲙⲡⲉ ⲡⲕⲁⲕⲉ ⲧⲁϩⲟϥ
Hann no hyerɛn wɔ esum mu a esum no ntumi nni hann no so.
6 ⲋ̅ ⲁϥϣⲱⲡⲉ ⲛϭⲓ ⲟⲩⲣⲱⲙⲉ ⲉⲁⲩⲧⲛⲛⲟⲟⲩϥ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲓⲧⲙ ⲡⲛⲟⲩⲧⲉ ⲉⲡⲉϥⲣⲁⲛ ⲡⲉ ⲓⲱϩⲁⲛⲛⲏⲥ
Onyankopɔn somaa ɔbarima bi a wɔfrɛ no Yohane.
7 ⲍ̅ ⲡⲁⲓ ⲁϥⲉⲓ ⲉⲩⲙⲛⲧⲙⲛⲧⲣⲉ ϫⲉ ⲉϥⲉⲣ ⲙⲛⲧⲣⲉ ⲉⲧⲃⲉ ⲡⲟⲩⲟⲉⲓⲛ ϫⲉⲕⲁⲥ ⲉⲣⲉⲟⲩⲟⲛ ⲛⲓⲙ ⲡⲓⲥⲧⲉⲩⲉ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲓⲧⲟⲟⲧϥ
Ɔbɛdii hann no ho adanseɛ sɛdeɛ ɛbɛma nnipa afa ne so agye hann no adi.
8 ⲏ̅ ⲛⲉ ⲡⲉⲧⲙⲙⲁⲩ ⲁⲛ ⲡⲉ ⲡⲟⲩⲟⲓⲛ ⲁⲗⲗⲁ ϫⲉⲕⲁⲥ ⲛⲧⲟϥ ⲉϥⲉⲣ ⲙⲛⲧⲣⲉ ⲉⲧⲃⲉ ⲡⲟⲩⲟⲓⲛ
Ɛnyɛ ɔno ankasa ne hann no, na mmom, ɔbaa sɛ ɔrebɛdi hann no ho adanseɛ.
9 ⲑ̅ ⲡⲟⲩⲟⲓⲛ ⲙⲙⲉⲉ ⲉⲧⲣ ⲟⲩⲟⲓⲛ ⲉⲣⲱⲙⲉ ⲛⲓⲙ ⲡⲉ ⲉϥⲛⲏⲩ ⲉⲡⲕⲟⲥⲙⲟⲥ
Saa hann yi ne nokorɛ hann a ɛba ewiase ma ɛhyerɛn nnipa nyinaa so no.
10 ⲓ̅ ⲛⲉϥϩⲙ ⲡⲕⲟⲥⲙⲟⲥ ⲡⲉ ⲁⲩⲱ ⲛⲧⲁⲡⲕⲟⲥⲙⲟⲥ ϣⲱⲡⲉ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲓⲧⲟⲟⲧϥ ⲁⲩⲱ ⲙⲡⲉ ⲡⲕⲟⲥⲙⲟⲥ ⲥⲟⲩⲱⲛϥ
Saa ɛberɛ no, na Asɛm no wɔ ewiase. Ɛwom sɛ Onyankopɔn nam ne so na ɔbɔɔ ewiase deɛ, nanso ɔbaa ewiase no, ewiase anhunu no.
11 ⲓ̅ⲁ̅ ⲁϥⲓ ϣⲁ ⲛⲉⲧⲉ ⲛⲟⲩϥ ⲛⲉ ⲁⲩⲱ ⲙⲡⲉ ⲛⲉⲧⲉ ⲛⲟⲩϥ ⲛⲉ ϫⲓⲧϥ
Ɔbaa nʼankasa ne ɔman mu, nanso ne manfoɔ annye no anto mu.
12 ⲓ̅ⲃ̅ ⲛⲉⲛⲧⲁⲩϫⲓⲧϥ ⲇⲉ ⲁϥϯ ⲛⲁⲩ ⲛⲧⲉⲝⲟⲩⲥⲓⲁ ⲉⲧⲣⲉⲩϣⲱⲡⲉ ⲛϣⲏⲣⲉ ⲛⲧⲉ ⲡⲛⲟⲩⲧⲉ ⲛⲉⲧⲡⲓⲥⲧⲉⲩⲉ ⲉⲡⲉϥⲣⲁⲛ
Na wɔn a wɔgyee no, na wɔgyee ne din diiɛ no, ɔmaa wɔn tumi ma wɔbɛyɛɛ Onyankopɔn mma
13 ⲓ̅ⲅ̅ ⲛⲁⲓ ⲉⲛϩⲉⲛⲉⲃⲟⲗ ⲁⲛ ⲛⲉ ⲛⲟⲩⲱϣ ⲛⲥⲛⲟϥ ϩⲓ ⲥⲁⲣⲝ ⲟⲩⲇⲉ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲙ ⲡⲟⲩⲱϣ ⲛⲣⲣⲱⲙⲉ ⲁⲗⲗⲁ ⲛⲧⲁⲩϫⲡⲟⲟⲩ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲙ ⲡⲛⲟⲩⲧⲉ
wɔ honhom fam, a ɛmfiri onipa anaa ɔhonam fam, na mmom ɛfiri Onyankopɔn ankasa.
14 ⲓ̅ⲇ̅ ⲁⲩⲱ ⲡϣⲁϫⲉ ⲁϥⲣ ⲥⲁⲣⲝ ⲁϥⲟⲩⲱϩ ⲛⲙⲙⲁⲛ ⲁⲩⲱ ⲁⲛⲛⲁⲩ ⲉⲡⲉϥⲉⲟⲟⲩ ⲛⲑⲉ ⲙⲡⲉⲟⲟⲩ ⲛⲟⲩϣⲏⲣⲉ ⲛⲟⲩⲱⲧ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲓⲧⲙ ⲡⲉϥⲉⲓⲱⲧ ⲉϥϫⲏⲕ ⲉⲃⲟⲗ ⲛⲭⲁⲣⲓⲥ ϩⲓ ⲙⲉ
Asɛm no bɛyɛɛ onipa ne yɛn bɛtenaeɛ ma yɛhunuu nʼanimuonyam sɛ ɔba korɔ a ɔfiri Agya no nkyɛn a adom ne nokorɛ ahyɛ no ma.
15 ⲓ̅ⲉ̅ ⲓⲱϩⲁⲛⲛⲏⲥ ϥⲣ ⲙⲛⲧⲣⲉ ⲉⲧⲃⲏⲏⲧϥ ⲁⲩⲱ ϥⲁϣⲕⲁⲕ ⲉⲃⲟⲗ ⲉϥϫⲱ ⲙⲙⲟⲥ ϫⲉ ⲡⲁⲓ ⲡⲉ ⲛⲡⲧⲁⲓϫⲟⲟⲥ ⲉⲧⲃⲏⲏⲧϥ ϫⲉ ⲡⲉⲧⲛⲏⲩ ⲙⲛⲛⲥⲱⲉⲓ ⲁϥϣⲱⲡⲉ ϩⲁ ⲧⲁϩⲏ ϫⲉ ⲛⲉϥⲟ ⲛϣⲟⲣⲡ ⲉⲣⲟⲓ ⲡⲉ
Yohane kaa ne ho asɛm sɛ, “Yei ne deɛ mekaa ne ho asɛm sɛ, ‘Deɛ ɔdi mʼakyi reba no yɛ kɛse sene me, ɛfiri sɛ, ɔwɔ hɔ ansa na wɔwoo me no.’”
16 ⲓ̅ⲋ̅ ϫⲉ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲙ ⲡⲉϥϫⲱⲕ ⲁⲛⲟⲛ ⲧⲏⲣⲛ ⲛⲧⲁⲛϫⲓ ⲛⲟⲩⲱⲛϩ ⲁⲩⲱ ⲟⲩⲭⲁⲣⲓⲥ ⲉⲡⲙⲁ ⲛⲟⲩⲭⲁⲣⲓⲥ
Ɔfiri ne mmɔborɔhunu a ɛtoɔ ntwa da no mu hyira yɛn nyinaa daa daa.
17 ⲓ̅ⲍ̅ ϫⲉ ⲡⲛⲟⲙⲟⲥ ⲛⲧⲁⲩⲧⲁⲁϥ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲓⲧⲙ ⲙⲱⲩⲥⲏⲥ ⲧⲉⲭⲁⲣⲓⲥ ϩⲱⲱⲥ ⲁⲩⲱ ⲧⲙⲉ ⲛⲧⲁⲥϣⲱⲡⲉ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲓⲧⲛ ⲓⲥ ⲡⲉⲭⲥ
Onyankopɔn nam Mose so de mmara maa yɛn, nanso ɛnam Yesu so na yɛnyaa adom ne nokorɛ.
18 ⲓ̅ⲏ̅ ⲡⲛⲟⲩⲧⲉ ⲙⲡⲉ ⲗⲁⲁⲩ ⲛⲁⲩ ⲉⲣⲟϥ ⲉⲛⲉϩ ⲡⲛⲟⲩⲧⲉ ⲡϣⲏⲣⲉ ⲛⲟⲩⲱⲧ ⲡⲉⲧϣⲟⲟⲡ ϩⲛ ⲕⲟⲩⲛϥ ⲙⲡⲉϥⲉⲓⲱⲧ ⲡⲉⲧⲙⲙⲁⲩ ⲡⲉ ⲛⲧⲁϥϣⲁϫⲉ ⲉⲣⲟϥ
Obiara nhunuu Onyankopɔn da, gye ne Ba korɔ no a ɔno nso yɛ Onyankopɔn no, deɛ ɔwɔ Agya no nkyɛn na wada no adi no.
19 ⲓ̅ⲑ̅ ⲁⲩⲱ ⲧⲁⲓ ⲧⲉ ⲧⲙⲛⲧⲙⲛⲧⲣⲉ ⲛⲓⲱϩⲁⲛⲛⲏⲥ ⲛⲧⲉⲣⲉⲛⲓⲟⲩⲇⲁⲓ ⲧⲛⲛⲟⲟⲩ ϣⲁⲣⲟϥ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲛ ⲑⲓⲉⲣⲟⲩⲥⲁⲗⲏⲙ ⲛϩⲉⲛⲟⲩⲏⲏⲃ ⲙⲛ ϩⲉⲛⲗⲉⲩⲉⲓⲧⲏⲥ ϫⲉⲕⲁⲥ ⲉⲩⲉϫⲛⲟⲩϥ ϫⲉ ⲛⲧⲕ ⲛⲓⲙ
Yudafoɔ mpanin a wɔwɔ Yerusalem somaa asɔfoɔ ne Lewifoɔ kɔɔ Yohane nkyɛn kɔbisaa no sɛ, “Wone Agyenkwa no anaa?”
20 ⲕ̅ ⲁⲩⲱ ⲁϥϩⲟⲙⲟⲗⲟⲅⲓ ⲁⲩⲱ ⲙⲡ︦ϥⲁⲣⲛⲁ ϫⲉ ⲁⲛⲟⲕ ⲁⲛ ⲡⲉ ⲡⲉⲭⲥ
Yohane antwentwɛn asɛm no mmuaeɛ so. Ɔpaee mu ka kyerɛɛ wɔn prɛko pɛ sɛ, “Ɛnyɛ mene Agyenkwa no.”
21 ⲕ̅ⲁ̅ ⲁⲩϫⲛⲟⲩϥ ⲇⲉ ϫⲉ ⲛⲧⲟⲕ ⲡⲉ ϩⲏⲗⲓⲁⲥ ⲁⲩⲱ ⲡⲉϫⲁϥ ϫⲉ ⲛⲁⲛⲟⲕ ⲁⲛ ⲡⲉ ⲛⲧⲟⲕ ⲡⲉ ⲡⲉⲡⲣⲟⲫⲏⲧⲏⲥ ⲁⲩⲱ ⲁϥⲟⲩⲱϣⲃ ⲙⲙⲟⲛ
Wɔbisaa no sɛ, “Ɛnneɛ, na wone hwan, Elia anaa?” Ɔbuaa wɔn sɛ, “Dabi.” Wɔbisaa no bio sɛ, “Wone Odiyifoɔ no?” Ɔsane buaa wɔn sɛ, “Dabi”.
22 ⲕ̅ⲃ̅ ⲡⲉϫⲁⲩ ϫⲉ ⲛⲧⲟⲕ ϭⲉ ⲛⲧⲕ ⲛⲓⲙ ϫⲉⲕⲁⲥ ⲉⲛⲉϫⲓ ⲡⲟⲩⲱ ⲛⲛⲉⲛⲧⲁⲩⲧⲁⲟⲩⲟⲛ ⲉⲕϫⲱ ⲙⲙⲟⲥ ϫⲉ ⲟⲩ ⲉⲧⲃⲏⲏⲧⲕ
Wɔsane bisaa no sɛ, “Ɛnneɛ, na wone hwan? Ka kyerɛ yɛn na yɛnkɔbɔ wɔn a wɔsomaa yɛn no amaneɛ. Asɛm bɛn na wowɔ ka fa wo ho?”
23 ⲕ̅ⲅ̅ ⲡⲉϫⲁϥ ϫⲉ ⲁⲛⲟⲕ ⲧⲉ ⲧⲉⲥⲙⲏ ⲙⲡⲉⲧⲱϣ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲓ ⲡϫⲁⲓⲉ ϫⲉ ⲥⲟⲟⲩⲧⲛ ⲛⲧⲉϩⲓⲏ ⲙⲡϫⲟⲉⲓⲥ ⲕⲁⲧⲁ ⲑⲉ ⲉⲛⲧⲁϥϫⲟⲟⲥ ⲛϭⲓ ⲏⲥⲁⲓⲁⲥ ⲡⲉⲡⲣⲟⲫⲏⲧⲏⲥ
Yohane buaa wɔn sɛ, “Mene nne a ɛfiri ɛserɛ so a ɛreteam, sɛdeɛ Odiyifoɔ Yesaia hyɛɛ nkɔm sɛ, ‘Monsiesie mo ho mma Awurade ba a ɔbɛba no no.’”
24 ⲕ̅ⲇ̅ ⲁⲩⲱ ⲁⲩⲧⲛⲛⲉⲩ ϩⲟⲓⲛⲉ ϣⲁⲣⲟϥ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲛ ⲛⲉⲫⲁⲣⲓⲥⲁⲓⲟⲥ
Afei, wɔn a Farisifoɔ no somaa wɔn no bisaa Yohane bio sɛ,
25 ⲕ̅ⲉ̅ ⲁⲩϫⲛⲟⲩϥ ϫⲉ ⲉⲧⲃⲉ ⲟⲩ ϭⲉ ⲕⲃⲁⲡⲧⲓⲍⲉ ⲉϣϫⲉ ⲛⲧⲟⲕ ⲁⲛ ⲡⲉ ⲡⲉⲭⲥ ⲟⲩⲇⲉ ϩⲏⲗⲉⲓⲁⲥ ⲟⲩⲇⲉ ⲡⲉⲡⲣⲟⲫⲏⲧⲏⲥ
“Sɛ ɛnyɛ wone Agyenkwa no anaa Elia anaa Odiyifoɔ no a, adɛn enti na wobɔ asu?”
26 ⲕ̅ⲋ̅ ⲁⲓⲱϩⲁⲛⲛⲏⲥ ⲟⲩⲱϣⲃ ⲉϥϫⲱ ⲙⲙⲟⲥ ⲛⲁⲩ ϫⲉ ⲁⲛⲟⲕ ⲉⲓⲃⲁⲡⲧⲓⲍⲉ ⲙⲙⲱⲧⲛ ϩⲛ ⲟⲩⲙⲟⲟⲩ ϥⲁϩⲉ ⲇⲉ ⲉⲣⲁⲧϥ ϩⲛ ⲧⲉⲧⲛⲙⲏⲧⲉ ⲡⲁⲓ ⲉⲛⲧⲉⲧⲛⲥⲟⲟⲩⲛ ⲙⲙⲟϥ ⲁⲛ
Yohane nso buaa sɛ, “Me deɛ, nsuo na mede bɔ asu, nanso obi wɔ mo mfimfini ha a monnim no,
27 ⲕ̅ⲍ̅ ⲡⲉⲧⲛⲏⲩ ⲙⲛⲛⲥⲱⲉⲓ ⲡⲁⲓ ⲉⲛϯⲙⲡϣⲁ ⲁⲛ ⲛⲃⲱⲗ ⲉⲃⲟⲗ ⲙⲡⲙⲟⲩⲥ ⲙⲡⲉϥⲧⲟⲟⲩⲉ
a ne mpaboa mpo memfata sɛ meworɔ; ɔno na ɔbɛdi mʼakyi aba.”
28 ⲕ̅ⲏ̅ ⲛⲁⲓ ⲁⲩϣⲱⲡⲉ ϩⲛ ⲃⲏⲑⲁⲣⲁⲃⲁ ⲙⲡⲓⲕⲣⲟ ⲙⲡⲓⲟⲣⲇⲁⲛⲏⲥ ⲙⲡⲁ ⲉⲛⲉⲣⲉ ⲓⲱϩⲁⲛⲛⲏⲥ ⲃⲁⲡⲧⲓⲍⲉ ⲛϩⲏⲧϥ
Saa asɛm yi sii Betania a ɛwɔ Asubɔnten Yordan agya, faako a na Yohane rebɔ asu no.
29 ⲕ̅ⲑ̅ ⲙⲡⲉϥⲣⲁⲥⲧⲉ ⲁϥⲛⲁⲩ ⲉⲓⲥ ⲉϥⲛⲏⲩ ϣⲁⲣⲟϥ ⲁⲩⲱ ⲡⲉϫⲁϥ ϫⲉ ⲉⲓⲥ ⲡⲉϩⲓⲉⲓⲃ ⲙⲡⲛⲟⲩⲧⲉ ⲡⲉⲧⲛⲁϥⲓ ⲙⲡⲛⲟⲃⲉ ⲙⲡⲕⲟⲥⲙⲟⲥ
Adeɛ kyeeɛ a Yohane hunuu Yesu sɛ ɔreba ne nkyɛn no, ɔteaam kaa sɛ, “hwɛ, Onyankopɔn Dwammaa a ɔyi ewiase bɔne korɔ no!
30 ⲗ̅ ⲡⲁⲓ ⲡⲉ ⲛⲧⲁⲓϫⲟⲟⲥ ⲉⲧⲃⲏⲏⲧϥ ϫⲉ ⲟⲩⲛ ⲟⲩⲣⲱⲙⲉ ⲛⲏⲩ ϩⲓ ⲡⲁϩⲟⲩ ⲙⲙⲟⲟⲓ ⲉⲁϥϣⲱⲡⲉ ϩⲁ ⲧⲁϩⲏ ϫⲉ ⲛⲉϥⲟ ⲛϣⲟⲣⲡ ⲉⲣⲟⲓ ⲡⲉ
Yei ne deɛ mekaa ne ho asɛm sɛ, ‘Deɛ ɔdi mʼakyi reba no yɛ kɛse sene me, ɛfiri sɛ, na ɔwɔ hɔ ansa na mereba.’
31 ⲗ̅ⲁ̅ ⲁⲛⲟⲕ ϩⲱ ⲛⲉⲓⲥⲟⲟⲩⲛ ⲙⲙⲟϥ ⲁⲛ ⲡⲉ ⲁⲗⲗⲁ ϫⲉⲕⲁⲥ ⲉϥⲉⲟⲩⲱⲛϩ ⲉⲃⲟⲗ ⲙⲡⲓⲥⲣⲁⲏⲗ ⲉⲧⲃⲉ ⲡⲁⲓ ⲁⲓⲉⲓ ⲁⲛⲟⲕ ⲉⲓⲃⲁⲡⲧⲓⲍⲉ ϩⲛ ⲟⲩⲙⲟⲟⲩ
Me deɛ, na mennim no, nanso mede nsuo bɛbɔɔ asu, sɛdeɛ ɛbɛyɛ na mɛda no adi akyerɛ Israel.”
32 ⲗ̅ⲃ̅ ⲁⲩⲱ ⲁϥⲣ ⲙⲛⲧⲣⲉ ⲛϭⲓ ⲓⲱϩⲁⲛⲛⲏⲥ ⲉϥϫⲱ ⲙⲙⲟⲥ ϫⲉ ⲁⲉⲓⲛⲁⲩ ⲉⲡⲉⲡⲛⲁ ⲉϥⲛⲏⲩ ⲉⲡⲉⲥⲏⲧ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲛ ⲧⲡⲉ ⲛⲑⲉ ⲛⲟⲩϭⲣⲟⲟⲙⲡⲉ ⲁⲩⲱ ⲁϥⲟⲩⲱϩ ⲉϩⲣⲁⲓ ⲉϫⲱϥ
Na Yohane dii adanseɛ sɛ, “Mehunuu Honhom no sɛ asiane aba ne so sɛ aborɔnoma a ɔresiane firi soro.
33 ⲗ̅ⲅ̅ ⲁⲛⲟⲕ ϩⲱ ⲛⲉⲓⲥⲟⲟⲩⲛ ⲙⲙⲟϥ ⲁⲛ ⲡⲉ ⲁⲗⲗⲁ ⲡⲉⲛⲧⲁϥⲧⲛⲛⲟⲟⲩⲧ ⲉⲃⲁⲡⲧⲓⲍⲉ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲙ ⲡⲙⲟⲟⲩ ⲡⲉⲧⲙⲙⲁⲩ ⲡⲉ ⲛⲧⲁϥϫⲟⲟⲥ ⲛⲁⲓ ϫⲉ ⲡⲉⲧⲕⲛⲁⲛⲁⲩ ⲉⲡⲉⲡⲛⲁ ⲉϥⲛⲏⲩ ⲉⲡⲉⲥⲏⲧ ⲉϥϭⲉⲉⲧ ⲉϩⲣⲁⲓ ⲉϫⲱϥ ⲡⲁⲓ ⲡⲉⲧⲛⲁⲃⲁⲡⲧⲓⲍⲉ ϩⲛ ⲟⲩⲡⲛⲁ ⲉϥⲟⲩⲁⲁⲃ ⲙⲛ ⲟⲩⲕⲱϩⲧ
Na anka mennim no, nanso ɛberɛ a Onyankopɔn somaa me sɛ memfa nsuo mmɔ asu no, ɔka kyerɛɛ me sɛ, ‘Onipa a wobɛhunu sɛ Honhom no bɛsiane aba ne so no, ɔno ne deɛ worehwɛ nʼanim no. Ɔno na ɔde Honhom Kronkron bɛbɔ asu.’
34 ⲗ̅ⲇ̅ ⲁⲩⲱ ⲁⲛⲟⲕ ⲁⲓⲛⲁⲩ ⲁⲩⲱ ⲁⲓⲣ ⲙⲛⲧⲣⲉ ϫⲉ ⲡⲁⲓ ⲡⲉ ⲡⲥⲱⲧⲡ ⲛϣⲏⲣⲉ ⲛⲧⲉ ⲡⲛⲟⲩⲧⲉ
Mahunu yeinom nyinaa sɛ aba mu na medi ho adanseɛ sɛ yei ne Onyankopɔn Ba no.”
35 ⲗ̅ⲉ̅ ⲙⲡⲉϥⲣⲁⲥⲧⲉ ⲟⲛ ⲛⲉⲣⲉⲓⲱϩⲁⲛⲛⲏⲥ ⲁϩⲉⲣⲁⲧϥ ⲁⲩⲱ ⲥⲛⲁⲩ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲛ ⲛⲉϥⲙⲁⲑⲏⲧⲏⲥ
Adeɛ kyeeɛ a Yohane ne nʼasuafoɔ no mu baanu gyina baabi no, wɔhunuu sɛ Yesu retwam.
36 ⲗ̅ⲋ̅ ⲁⲩⲱ ⲛⲧⲉⲣⲉϥϭⲱϣⲧ ⲛⲥⲁ ⲓⲥ ⲉϥⲙⲟⲟϣⲉ ⲡⲉϫⲁϥ ϫⲉ ⲉⲓⲥ ⲡⲉⲭⲥ ⲡⲉϩⲓⲉⲓⲃ ⲙⲡⲛⲟⲩⲧⲉ
Yohane hwɛɛ no, kaa sɛ, “Yei ne Onyankopɔn Dwammaa no!”
37 ⲗ̅ⲍ̅ ⲁⲡⲉϥⲙⲁⲑⲏⲧⲏⲥ ⲥⲛⲁⲩ ⲥⲱⲧⲙ ⲉⲣⲟϥ ⲉϥϣⲁϫⲉ ⲁⲩⲱ ⲁⲩⲟⲩⲁϩⲟⲩ ⲛⲥⲁ ⲓⲥ
Asuafoɔ baanu no tee deɛ ɔkaeɛ no, wɔkɔdii Yesu akyi.
38 ⲗ̅ⲏ̅ ⲛⲧⲉⲣⲉϥⲕⲟⲧϥ ⲇⲉ ⲛϭⲓ ⲓⲥ ⲁϥⲛⲁⲩ ⲉⲣⲟⲟⲩ ⲉⲩⲟⲩⲏϩ ⲛⲥⲱϥ ⲡⲉϫⲁϥ ⲛⲁⲩ ϫⲉ ⲉⲧⲉⲧⲛϣⲓⲛⲉ ⲛⲥⲁ ⲟⲩ ⲡⲉϫⲁⲩ ⲛⲁϥ ϫⲉ ϩⲣⲁⲃⲃⲉⲓ ⲡⲉϣⲁⲩⲟⲩⲁϩⲙⲉϩ ϫⲉ ⲡⲥⲁϩ ⲉⲕⲟⲩⲏϩ ⲧⲱⲛ
Yesu twaa nʼani hunu sɛ wɔdi nʼakyi no, ɔbisaa wɔn sɛ, “Ɛdeɛn na morehwehwɛ?” Wɔn nso bisaa no sɛ, “Rabi” (a ne nkyerɛaseɛ ne Ɔkyerɛkyerɛfoɔ), “ɛhe na wote?”
39 ⲗ̅ⲑ̅ ⲡⲉϫⲁϥ ⲛⲁⲩ ϫⲉ ⲁⲙⲏⲉⲓⲧⲛ ⲁⲩⲱ ⲧⲉⲧⲛⲁⲛⲁⲩ ⲁⲩⲉⲓ ϭⲉ ⲁⲩⲛⲁⲩ ϫⲉ ⲉϥⲟⲩⲏϩ ⲧⲱⲛ ⲁⲩⲱ ⲁⲩϣⲱⲡⲉ ϩⲁϩⲧⲏϥ ⲙⲡⲉϩⲟⲟⲩ ⲉⲧⲙⲙⲁⲩ ⲛⲉⲡⲛⲁⲩ ⲛϫⲡ ⲙⲏⲧⲉ ⲡⲉ
Ɔbuaa wɔn sɛ, “Mommra mmɛhwɛ.” Enti, wɔne no kɔ kɔhwɛɛ faako a ɔte no ne no tenaa hɔ firi awia nnɔnnan kɔsii anwummerɛ.
40 ⲙ̅ ⲁⲛⲇⲣⲉⲁⲥ ⲡⲥⲟⲛ ⲛⲥⲓⲙⲱⲛ ⲡⲉⲧⲣⲟⲥ ⲛⲉⲟⲩⲁ ⲡⲉ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲙ ⲡⲉⲥⲛⲁⲩ ⲉⲛⲧⲁⲩⲥⲱⲧⲙ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲓⲧⲛ ⲓⲱϩⲁⲛⲛⲏⲥ ⲁⲩⲱ ⲁⲩⲟⲩⲁϩⲟⲩ ⲛⲥⲱϥ
Nnipa baanu a wɔtee Yohane asɛm no enti ɛmaa wɔkɔdii Yesu akyi no mu baako ne Simon Petro nua Andrea.
41 ⲙ̅ⲁ̅ ⲡⲁⲓ ⲁϥϩⲉ ⲉⲡⲉϥⲥⲟⲛ ⲥⲓⲙⲱⲛ ⲛϣⲟⲣⲡ ⲁⲩⲱ ⲡⲉϫⲁϥ ⲛⲁϥ ϫⲉ ⲁⲛϩⲉ ⲉⲙⲉⲥⲥⲓⲁⲥ ⲡⲉϣⲁⲩⲟⲩⲁϩⲙⲉϥ ϫⲉ ⲡⲉⲭⲥ
Adeɛ a ɛdi ɛkan a Andrea yɛeɛ ne sɛ, ɔkɔhwehwɛɛ ne nua Petro ka kyerɛɛ no sɛ, “Yɛahunu Mesia no.”
42 ⲙ̅ⲃ̅ ⲁⲩⲱ ⲁϥⲛⲧϥ ⲉⲣⲁⲧϥ ⲛⲓⲥ ⲓⲥ ⲇⲉ ⲛⲧⲉⲣⲉϥϭⲱϣⲧ ⲉϩⲟⲩⲛ ⲉϩⲣⲁϥ ⲡⲉϫⲁϥ ϫⲉ ⲛⲧⲟⲕ ⲡⲉ ⲥⲓⲙⲱⲛ ⲡϣⲏⲣⲉ ⲛⲓⲱϩⲁⲛⲛⲏⲥ ⲛⲧⲟⲕ ⲉⲩⲉⲙⲟⲩⲧⲉ ⲉⲣⲟⲕ ϫⲉ ⲕⲏⲫⲁ ⲡⲉϣⲁⲩⲟⲩⲁϩⲙⲉϥ ϫⲉ ⲡⲉⲧⲣⲟⲥ
Ɔde Petro kɔɔ Yesu nkyɛn. Yesu hwɛɛ Petro dinn ka kyerɛɛ no sɛ, “Wone Simon, Yohane ba no. Nanso, ɛfiri ɛnnɛ rekɔ wɔbɛfrɛ wo Kefa.” Ɛno ara ne Petro a nʼasekyerɛ ne Ɔbotan no.
43 ⲙ̅ⲅ̅ ⲙⲡⲉϥⲣⲁⲥⲧⲉ ⲁϥⲟⲩⲱϣ ⲉⲉⲓ ⲉⲃⲟⲗ ⲉⲧⲅⲁⲗⲓⲗⲁⲓⲁ ⲁⲩⲱ ⲁϥϩⲉ ⲉⲫⲓⲗⲓⲡⲡⲟⲥ ⲡⲉϫⲁϥ ⲛⲁϥ ⲛϭⲓ ⲓⲥ ϫⲉ ⲟⲩⲁϩⲕ ⲛⲥⲱⲉⲓ
Adeɛ kyeeɛ no, Yesu yɛɛ nʼadwene sɛ ɔbɛkɔ Galilea. Ɔhunuu Filipo ka kyerɛɛ no sɛ, “Di mʼakyi.”
44 ⲙ̅ⲇ̅ ⲫⲓⲗⲓⲡⲡⲟⲥ ⲇⲉ ⲛⲉⲩⲉⲃⲟⲗ ⲡⲉ ϩⲛ ⲃⲏⲇⲥⲁⲓⲇⲁ ⲧⲡⲟⲗⲓⲥ ⲛⲁⲛⲇⲣⲉⲁⲥ ⲙⲛ ⲡⲉⲧⲣⲟⲥ
Filipo nso na ɔfiri Betsaida a ɛhɔ na Petro ne Andrea nso firi.
45 ⲙ̅ⲉ̅ ⲁⲫⲓⲗⲓⲡⲡⲟⲥ ϩⲉ ⲉⲛⲁⲑⲁⲛⲁⲏⲗ ⲡⲉϫⲁϥ ⲛⲁϥ ϫⲉ ⲡⲉⲛⲧⲁⲙⲱⲩⲥⲏⲥ ⲥϩⲁⲓ ⲉⲧⲃⲏⲏⲧϥ ϩⲙ ⲡⲛⲟⲙⲟⲥ ⲁⲩⲱ ⲛⲉⲡⲣⲟⲫⲏⲧⲏⲥ ⲁⲛϩⲉ ⲉⲣⲟϥ ⲓⲥ ⲡϣⲏⲣⲉ ⲛⲓⲱⲥⲏⲫ ⲡⲉⲃⲟⲗ ϩⲛ ⲛⲁⲍⲁⲣⲉⲑ
Filipo firi hɔ kɔɔ Natanael nkyɛn kɔka kyerɛɛ no sɛ, “Yɛahunu Agyenkwa no a Mose ne adiyifoɔ no hyɛɛ ne ho nkɔm no no. Wɔfrɛ no Yesu. Ɔyɛ Yosef a ɔfiri Nasaret no ba.”
46 ⲙ̅ⲋ̅ ⲡⲉϫⲉ ⲛⲁⲑⲁⲛⲁⲏⲗ ⲛⲁϥ ϫⲉ ⲉⲣⲉϣ ⲟⲩⲁⲅⲁⲑⲟⲛ ⲛⲁϣⲱⲡⲉ ⲉⲃⲟⲗ ϩⲛ ⲛⲁⲍⲁⲣⲉⲑ ⲡⲉϫⲉ ⲫⲓⲗⲓⲡⲡⲟⲥ ⲛⲁϥ ϫⲉ ⲁⲙⲟⲩ ⲛⲅ︦ⲛⲁⲩ
Natanael bisaa Filipo sɛ, “Ade pa bi bɛtumi afiri Nasaret aba?” Filipo nso ka kyerɛɛ no sɛ, “Bra na bɛhwɛ.”
47 ⲙ̅ⲍ̅ ⲁⲓⲥ ⲛⲁⲩ ⲉⲛⲁⲑⲁⲛⲁⲏⲗ ⲉϥⲛⲏⲩ ϣⲁⲣⲟϥ ⲁⲩⲱ ⲡⲉϫⲁϥ ⲉⲧⲃⲏⲏⲧϥ ϫⲉ ⲉⲓⲥ ⲟⲩⲓⲥⲣⲁⲏⲗⲉⲓⲧⲏⲥ ⲛⲁⲙⲉ ⲉⲙⲙⲛⲕⲣⲟϥ ⲛϩⲏⲧϥ
Ɛberɛ a Yesu hunuu Natanael sɛ ɔreba no, ɔkaa sɛ, “Israelni nokwafoɔ ni ampa.”
48 ⲙ̅ⲏ̅ ⲡⲉϫⲉ ⲛⲁⲑⲁⲛⲁⲏⲗ ⲛⲁϥ ϫⲉ ⲉⲕⲥⲟⲟⲩⲛ ⲙⲙⲟⲓ ⲧⲱⲛ ⲁϥⲟⲩⲱϣⲃ ⲛϭⲓ ⲓⲥ ⲡⲉϫⲁϥ ⲛⲁϥ ϫⲉ ⲉⲙⲡⲁⲧⲉ ⲫⲓⲗⲓⲡⲡⲟⲥ ⲙⲟⲩⲧⲉ ⲉⲣⲟⲕ ⲛϩⲟⲩⲛ ϩⲁ ⲧⲃⲱ ⲛⲕⲛⲧⲉ ⲁⲓⲛⲁⲩ ⲉⲣⲟⲕ
Natanael bisaa Yesu sɛ, “Woyɛɛ dɛn hunuu sɛdeɛ meteɛ?” Yesu nso buaa no sɛ, “Ɛberɛ a wowɔ borɔdɔma dua no ase hɔ no na mehunuu wo ansa na Filipo rebɛfrɛ wo.”
49 ⲙ̅ⲑ̅ ⲁⲛⲁⲑⲁⲛⲁⲏⲗ ⲟⲩⲱϣⲃ ⲛⲁϥ ϫⲉ ϩⲣⲁⲃⲃⲉⲓ ⲛⲧⲟⲕ ⲡⲉ ⲡϣⲏⲣⲉ ⲙⲡⲛⲟⲩⲧⲉ ⲛⲧⲟⲕ ⲡⲉ ⲡⲣⲣⲟ ⲙⲡⲓⲥⲣⲁⲏⲗ
Natanael kaa sɛ, “Ɔkyerɛkyerɛfoɔ, wone Onyankopɔn Ba, Israelhene no!”
50 ⲛ̅ ⲁⲓⲥ ⲟⲩⲱϣⲃ ⲡⲉϫⲁϥ ⲛⲁϥ ϫⲉ ⲉⲃⲟⲗ ϫⲉ ⲁⲉⲓϫⲟⲟⲥ ⲛⲁⲕ ϫⲉ ⲁⲓⲛⲁⲩ ⲉⲣⲟⲕ ⲛϩⲟⲩⲛ ϩⲁ ⲧⲃⲱ ⲛⲕⲛⲧⲉ ⲁⲕⲡⲓⲥⲧⲉⲩⲉ ⲕⲛⲁⲛⲁⲩ ⲉⲛⲉⲧⲛⲁⲁⲁⲩ ⲉⲛⲁⲓ
Yesu bisaa no sɛ, “Esiane sɛ meka kyerɛɛ wo sɛ mehunuu wo wɔ borɔdɔma dua no ase enti na wogye di anaa? Wobɛhunu nneɛma akɛseɛ a ɛsene yeinom.
51 ⲛ̅ⲁ̅ ⲁⲩⲱ ⲡⲉϫⲁϥ ⲛⲁϥ ϫⲉ ϩⲁⲙⲏⲛ ϩⲁⲙⲏⲛ ϯϫⲱ ⲙⲙⲟⲥ ⲛⲏⲧⲛ ϫⲉ ⲧⲉⲧⲛⲁⲛⲁⲩ ⲉⲧⲡⲉ ⲉⲥⲟⲩⲏⲛ ⲁⲩⲱ ⲛⲁⲅⲅⲉⲗⲟⲥ ⲙⲡⲛⲟⲩⲧⲉ ⲉⲩⲛⲁ ⲉϩⲣⲁⲓ ⲁⲩⲱ ⲉⲩⲛⲏⲩ ⲉⲡⲉⲥⲏⲧ ⲉϫⲙ ⲡϣⲏⲣⲉ ⲙⲡⲣⲱⲙⲉ
Mereka nokorɛ akyerɛ mo sɛ, mobɛhunu sɛ ɔsoro abue na Onyankopɔn abɔfoɔ redi aforosiane Onipa Ba no soɔ.”

< ⲒⲰⲀⲚⲚⲎⲚ 1 >