< Masengo 7 >

1 Nipele, Jwambopesi Jwankulu ŵambusisye che Stefano, “Ana yelei ni iyoyo?”
ⲁ̅ⲡⲉϫⲁϥ ⲇⲉ ⲛⲁϥ ⳿ⲛϫⲉ ⲡⲓⲁⲣⲭⲏⲉⲣⲉⲩⲥ ϫⲉ ⲁⲛ ⲛⲁⲓ ϣⲟⲡ ⳿ⲙⲡⲁⲓⲣⲏϯ.
2 Che Stefano nombe ŵaajanjile, “Achalongo achinjangu ni achatati, mumbilikanile! Akunnungu Ŵakulu ŵaakopochele atati ŵetu che Iblahimu paŵaliji ku Mesopotamia akanaŵe kwaula kukutama ku Halani.
ⲃ̅⳿ⲛⲑⲟϥ ⲇⲉ ⲡⲉϫⲁϥ ⲛⲓⲣⲱⲙⲓ ⲛⲉⲛ⳿ⲥⲛⲏⲟⲩ ⲟⲩⲟϩ ⲛⲉⲛⲓⲟϯ ⲥⲱⲧⲉⲙ Ⲫϯ ⳿ⲛⲧⲉ ⳿ⲡ⳿ⲱⲟⲩ ⲁϥⲟⲩⲟⲛϩϥ ⳿ⲉⲡⲉⲛⲓⲱⲧ Ⲁⲃⲣⲁⲁⲙ ⲉϥⲭⲏ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ϧⲉⲛ ϯⲙⲉⲥⲟⲡⲟⲧⲁⲙⲓ⳿ⲁ ⳿ⲙⲡⲁⲧⲉϥϣⲱⲡⲓ ϧⲉⲛ ⲭⲁⲣⲣⲁⲛ.
3 Akunnungu ŵansalile che Iblahimu, ‘Ntyoche mchilambo chenu, mwaleche ŵandu ŵa lukosyo lwenu, njaule kuchilambo chatinganlanjile cho.’
ⲅ̅ⲡⲉϫⲁϥ ⲛⲁϥ ϫⲉ ⳿ⲁⲙⲟⲩ ⳿ⲉⲃⲟⲗϧⲉⲛ ⲡⲉⲕⲕⲁϩⲓ ⲛⲉⲙ ⳿ⲉⲃⲟⲗϧⲉⲛ ⲧⲉⲕⲥⲩⲅⲅⲉⲛⲓ⳿ⲁ ⳿ⲁⲙⲟⲩ ⳿ⲉⲡⲓⲕⲁϩⲓ ⳿ⲉϯⲛⲁⲧⲁⲙⲟⲕ ⳿ⲉⲣⲟϥ.
4 Nipele, che Iblahimu ŵasamile chilambo cha Ŵakalidayo, ŵajawile kukutama ku Halani. Paŵawile atatigwe, Akunnungu ŵansamisye sooni ku Halani ni kwika kukutama ku chilambo chino munkutamanga ŵanyamwe sambano jino.
ⲇ̅ⲧⲟⲧⲉ ⲁϥ⳿ⲓ ⳿ⲉⲃⲟⲗϧⲉⲛ ⳿ⲡⲕⲁϩⲓ ⳿ⲛⲧⲉ ⲛⲓⲭⲁⲗⲇⲉⲟⲥ ⲁϥϣⲱⲡⲓ ϧⲉⲛ ⲭⲁⲣⲣⲁⲛ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⲇⲉ ⳿ⲙⲙⲁⲩ ⲙⲉⲛⲉⲛⲥⲁ ⳿ⲑⲣⲉϥⲙⲟⲩ ⳿ⲛϫⲉ ⲡⲉϥⲓⲱⲧ ⲁϥⲟⲩⲟⲑⲃⲉϥ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⲉⲑⲣⲉϥϣⲱⲡⲓ ϧⲉⲛ ⲡⲁⲓⲕⲁϩⲓ ⲫⲁⲓ ⳿ⲛⲑⲱⲧⲉⲛ ⳿ⲉⲧⲉⲧⲉⲛϣⲟⲡ ϩⲓⲱⲧϥ ϯⲛⲟⲩ.
5 Akunnungu nganiŵapa che Iblahimu namose chipande cha chilambo chi kuti chiŵe chao, nambo ŵannanjile kwapa chilambo chi chiŵe chakwe nsyene ni cha uŵelesi wakwe, namuno katema ko ŵaliji akanaŵe kola mwanache.
ⲉ̅⳿ⲙⲡⲉϥϯ ⲛⲁϥ ⳿ⲛⲟⲩ⳿ⲕⲗⲏⲣⲟⲛⲟⲙⲓ⳿ⲁ ⳿ⲛϧⲏⲧϥ ⲟⲩⲇⲉ ⲟⲩϣⲉⲛⲧⲁⲧⲥⲓ ⳿ⲛⲧⲉ ⲟⲩϭⲁⲗⲟϫ ⲁϥⲱϣ ⳿ⲉⲧⲏⲓϥ ⲛⲁϥ ϧⲉⲛ ⲟⲩ⳿ⲁⲙⲁϩⲓ ⲛⲉⲙ ⲡⲉϥ⳿ϫⲣⲟϫ ⲙ⳿ⲉⲛⲉⲛⲥⲱϥ ⳿ⲙⲙⲟⲛⲧⲉϥ ϣⲏⲣⲓ ⲇⲉ ⳿ⲙⲙⲁⲩ.
6 Akunnungu ŵansalile yeleyi, ‘Uŵelesi wenu chiutame mu chilambo cha chilendo, ni kweleko chachatenda achikapolo ni kwasausya yaka mia nne.
ⲋ̅ⲁ Ⲫϯ ⲇⲉ ⲥⲁϫⲓ ⳿ⲙⲡⲁⲓⲣⲏϯ ϫⲉ ⳿ⲉⲣⲉ ⲡⲉⲕ⳿ϫⲣⲟϫ ⲉⲣⲣⲉⲙ⳿ⲛϫⲱⲓⲗⲓ ϧⲉⲛ ⲟⲩⲕⲁϩⲓ ⳿ⲛϣⲉⲙⲙⲟ ⲟⲩⲟϩ ⲉⲩ⳿ⲉⲁⲓⲧⲟⲩ ⳿ⲙⲃⲱⲕ ⲟⲩⲟϩ ⲉⲩ⳿ⲉ⳿ⲧϩⲉⲙⲕⲱⲟⲩ ⳿ⲛⲩ̅ ⳿ⲛⲣⲟⲙⲡⲓ.
7 Nambo Akunnungu akuti, uneji chinjalamula ŵandu ŵa chilambo uchachatenda achikapolo. Nipele chinjakoposya mchilambo cho ni kwaikanawo apano kuti ambopele.’
ⲍ̅ⲟⲩⲟϩ ⲡⲓ⳿ϣⲗⲱⲗ ⲉⲧⲟⲩⲛⲁⲉⲣⲃⲱⲕ ⲛⲁϥ ⲉⲓ⳿ⲉϯϩⲁⲡ ⳿ⲉⲣⲟϥ ⳿ⲁⲛⲟⲕ ⲡⲉϫⲉ Ⲫϯ ⲟⲩⲟϩ ⲙⲉⲛⲉⲛⲥⲁ ⲛⲁⲓ ⲉⲩ⳿ⲉ⳿ⲓ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⲉⲩ⳿ⲉϣⲉⲙϣⲓ ⳿ⲙⲙⲟⲓ ϧⲉⲛ ⲡⲁⲓⲙⲁ ⲫⲁⲓ.
8 Ni Akunnungu ŵatesile malangano ni che Iblahimu ga kuumbala gaŵe chimanyisyo cha kugakunda malangano gao. Nipele che Iblahimu ŵambumbesye che Isaka mwanagwe pa lyuŵa lya ncheche ni ncheche pakumala kupagwa. Ni che Isaka nombe ŵambumbesye che Yakobo mwanagwe, ni che Yakobo nombe ŵaatesile iyoyo peyo achambuje ŵetu likumi ni ŵaŵili ŵala.
ⲏ̅ⲟⲩⲟϩ ⲁϥϯ ⲛⲁϥ ⳿ⲛⲟⲩⲇⲓ⳿ⲁⲑⲏⲕⲏ⳿ⲛⲧⲉ ⳿ⲡⲥⲉⲃⲓ ⲟⲩⲟϩ ⲡⲁⲓⲣⲏϯ ⲁϥ⳿ϫⲫⲉ ⳿ Ⲓⲥⲁⲁⲕ ⲟⲩⲟϩ ⲁϥⲥⲟⲩⲃⲏⲧϥ ϧⲉⲛ ⲡⲓⲙⲁϩⲏ̅ ⳿ⲛ⳿ⲉϩⲟⲟⲩ ⲟⲩⲟϩ ⳿ Ⲓⲥⲁⲁⲕ ⲁϥ⳿ϫⲫⲉ Ⲓⲁⲕⲱⲃ Ⲓⲁⲕⲱⲃ ⲁϥ⳿ϫⲫⲟ ⳿ⲙⲡⲓⲓ̅ⲃ̅ ⳿ⲙⲡⲁⲧⲣⲓⲁⲣⲭⲏⲥ.
9 “Aŵala achambuje ŵetu ŵankolele wiu che Yusufu, ni ŵansyumisye aŵe kapolo ku chilambo cha Misili. Nambo Akunnungu ŵaliji pamo nawo,
ⲑ̅ⲟⲩⲟϩ ⲛⲓⲡⲁⲧⲣⲓⲁⲣⲭⲏⲥ ⲁⲩⲭⲟϩ ⳿ⲉⲒⲱⲥⲏⲫ ⲁⲩⲧⲏⲓϥ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ⳿ⲉⲬⲏⲙⲓ ⲟⲩⲟϩ ⲛⲁⲣⲉ Ⲫϯ ⲭⲏ ⲛⲉⲙⲁϥ ⲡⲉ.
10 ni kunkulupusya mmasausyo gakwe gose. Akunnungu ŵampele che Yusufu upile ni lunda paujo pa Falao, mwenye jwa ku Misili, ni mwenye Falao ŵammisile che Yusufu kuŵa jwankulu jwa chilambo ni jwa wose ŵaali mu nyuumba jao ja chimwenye.
ⲓ̅ⲁϥⲛⲁϩⲙⲉϥ ⳿ⲉⲃⲟⲗϧⲉⲛ ⲛⲉϥ⳿ⲑⲗⲩⲯⲓⲥ ⲧⲏⲣⲟⲩ ⲁϥϯ ⲛⲁϥ ⳿ⲛⲟⲩ⳿ϩⲙⲟⲧ ⲛⲉⲙ ⲟⲩⲥⲟⲫⲓ⳿ⲁ ⳿ⲙⲡⲉ⳿ⲙⲑⲟ ⳿ⲙⲫⲁⲣⲁⲱ ⳿ⲡⲟⲩⲣⲟ ⳿ⲛⲬⲏⲙⲓ ⲁϥⲭⲁϥ ⳿ⲛϩⲩⲅⲟⲩⲙⲉⲛⲟⲥ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ⳿ⲉϫⲉⲛ ⲭⲏ ⲙⲓ ⲛⲉⲙ ⳿ⲉϫⲉⲛ ⲡⲉϥⲏⲓ ⲧⲏⲣϥ.
11 Nipele kwatyochele sala jajikulungwa pa chilambo cha ku Misili ni ku Kanaani, ni ŵandu ŵalasile kwannope ligongo lya sala. Achambuje ŵetu nganakombola kuchipata chakulya chachilichose.
ⲓ̅ⲁ̅ⲁϥ⳿ⲓ ⲇⲉ ⳿ⲛϫⲉ ⲟⲩ⳿ϩⲃⲱⲛ ⳿ⲉϫⲉⲛ ⲭⲏ ⲙⲓ ⲧⲏⲣϥ ⲛⲉⲙ ⲭⲁⲛⲁⲁⲛ ⲛⲉⲙ ⲟⲩⲛⲓϣϯ ⳿ⲛ⳿ⲑⲗⲩ ⲯⲓⲥ ⲟⲩⲟϩ ⲛⲁⲩϫⲉⲙ ⲥⲟⲩ⳿ⲟ ⲁⲛ ⲡⲉ ⳿ⲛϫⲉ ⲛⲉⲛⲓⲟϯ.
12 Nipele, che Yakobo paŵapilikene kuti kwana yakulya ku Misili ko, ŵaalajisye achiŵanagwe, yaani achatati ŵetu, ajaulangane kaandanda ku Misili ko.
ⲓ̅ⲃ̅ⲁϥⲥⲱⲧⲉⲙ ⲇⲉ ⳿ⲛϫⲉ Ⲓⲁⲕⲱⲃ ϫⲉ ⲥⲉϯ ⲥⲟⲩ⳿ⲟ ⳿ⲉⲃⲟⲗϧⲉⲛ ⲭⲏ ⲙⲓ ⲁϥⲧⲁⲟⲩ⳿ⲟ ⳿ⲛⲛⲉⲛⲓⲟϯ ⳿ⲛϣⲟⲣⲡ.
13 Ni pa ulendo wao waŵili, che Yusufu ŵalikolasile kwa achapwakwe, ni mwenye jwa ku Misili ŵalumanyilile lukosyo lu che Yusufu.
ⲓ̅ⲅ̅ⲟⲩⲟϩ ϧⲉⲛ ⲡⲓⲙⲁϩⲥⲟⲡ ⲃ̅ ⲁϥⲟⲩⲟⲛϩϥ ⳿ⲛϫⲉ Ⲓⲱⲥⲏⲫ ⳿⳿ⲉⲛⲉϥ⳿ⲥⲛⲏⲟⲩ ⲟⲩⲟϩ ⳿ⲁ ⳿ⲡⲅⲉⲛⲟⲥ ⳿ⲛⲒⲱⲥⲏⲫ ⲁϥⲟⲩⲟⲛϩϥ ⳿ⲉⲫⲁⲣⲁⲱ.
14 Ni che Yusufu ŵaalajisye ŵandu kukwaŵilanga che Yakobo atatigwe ni achalongo achinjakwe wose, ŵandu sabini na mbili aichanje ku Misili.
ⲓ̅ⲇ̅ⲁϥⲟⲩⲱⲣⲡ ⲇⲉ ⳿ⲛϫⲉ Ⲓⲱⲥⲏⲫ ⲁϥⲙⲟⲩϯ ⳿ⲉⲒⲁⲕⲱⲃ ⲡⲉϥⲓⲱⲧ ⲛⲉⲙ ⲧⲉϥⲥⲩⲅⲅⲉⲛⲓⲁ ⲧⲏⲣⲥ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ϧⲉⲛ ⲟ̅ⲉ̅ ⳿ⲙⲯⲩⲭⲏ.
15 Che Yakobo ŵajawile ku Misili, kweleko ni kuŵawilile pamo ni achambuje ŵetu.
ⲓ̅ⲉ̅ⲁϥ⳿ⲓ ⲇⲉ ⳿ⲛϫⲉ Ⲓⲁⲕⲱⲃ ⳿ⲉ⳿ϧⲣⲏⲓ ⳿ⲉⲬⲏⲙⲓ ⲟⲩⲟϩ ⲁϥⲙⲟⲩ ⳿ⲛⲑⲟϥ ⲛⲉⲙ ⲛⲉⲛⲓⲟϯ.
16 Ni malilo gao gajigalikwe mpaka ku Shekemu, ni kusikwa mwilembe liŵasumile che Iblahimu kutyochela ku lukosyo lwa Hamoli kwa mbiya simpepe.”
ⲓ̅ⲋ̅ⲟⲩⲟϩ ⲁⲩⲟⲩⲟⲑⲃⲉϥ ⳿ⲉⲥⲩⲭⲉⲙ ⲁⲩⲭⲁϥ ϧⲉⲛ ⲡⲓ⳿ⲙϩⲁⲩ ⳿ⲉⲧⲁϥϣⲟⲡϥ ⳿ⲛϫⲉ Ⲁⲃⲣⲁⲁⲙ ϧⲁ ⲟⲩⲧⲓⲙⲏ⳿ⲛϩⲁⲧ ⳿ⲛⲧⲟⲧⲟⲩ ⳿ⲛⲛⲉⲛϣⲏⲣⲓ ⳿ⲛⲉⲙⲱⲣ ϧⲉⲛ ⲥⲩⲭⲉⲙ.
17 “Nambo pikaiche katema ka chilanga chiŵalumbile Akunnungu ku che Iblahimu, ŵandu ŵala ŵatupile ni konjecheka kwa nnope ku Misili kula.
ⲓ̅ⲍ̅ⲕⲁⲧⲁ⳿ⲫⲣⲏϯ ⲇⲉ ⳿ⲉⲧⲁϥϧⲱⲛⲧ ⳿ⲛϫⲉ ⳿ⲡⲥⲏⲟⲩ ⳿ⲛⲧⲉ ϯⲉⲡⲁⲅⲅⲉⲗⲓ⳿ⲁ ⲑⲏ⳿ⲉⲧⲁ Ⲫϯ ⲱⲣⲕ ⲉⲑⲃⲏⲧⲥ ⳿ⲛⲀⲃⲣⲁⲁⲙ ⲁϥⲁⲓⲁⲓ ⳿ⲛϫⲉ ⲡⲓⲗⲁⲟⲥ ⲟⲩⲟϩ ⲁϥ⳿ⲁⲙⲁϩⲓ ⲁϥ⳿ⲁϣⲁⲓ ⳿ⲛ⳿ϩⲣⲏⲓ ϧⲉⲛ ⲭⲏ ⲙⲓ.
18 Nipele ŵajimwiche mwenye jwine ku Misili jwanganammanyilila che Yusufu.
ⲓ̅ⲏ̅ϣⲁⲛⲧⲉϥⲧⲱⲛϥ ⳿ⲛϫⲉ ⲕⲉⲟⲩⲣⲟ ⳿ⲉϫⲉⲛ ⲭⲏ ⲙⲓ ⳿ⲛ⳿ϥⲥⲱⲟⲩⲛ ⲁⲛ ⳿ⲛⲒⲱⲥⲏⲫ.
19 Mwenye jo ŵaatesile yangalumbana ni kwaonela achambuje ŵetu kwa kwakanganichisya akaajase achiŵana ŵao achanandi kuti nganasaka akole umi.
ⲓ̅ⲑ̅ⲫⲁⲓ ⲁϥϫⲉⲙ ⲟⲩ⳿ⲥⲃⲱ ⳿ⲉϧⲟⲩⲛ ⳿ⲉⲡⲉⲛⲅⲉⲛⲟⲥ ⲁϥ⳿ⲧϩⲉⲙⲕⲟ ⳿ⲛⲛⲉⲛⲓⲟϯ ⲉⲑⲣⲟⲩϩⲓⲟⲩ⳿Ⲓ ⳿ⲛⲛⲟⲩⲕⲟⲩϫⲓ ⳿ⲛ⳿ⲁⲗⲱⲟⲩ⳿ⲓ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⳿ⲉ⳿ϣⲧⲉⲙⲧⲁⲛϧⲱⲟⲩ.
20 Katema ko che Musa ŵapagwile, nombejo ŵaliji jwambone paujo pa Akunnungu. Ŵalelitwe pa musi pa atatigwe kwa miesi jitatu,
ⲕ̅⳿ⲛ⳿ϧⲣⲏⲓ ⲇⲉ ϧⲉⲛ ⲡⲓⲥⲏⲟⲩ ⳿ⲉⲧⲉ⳿ⲙⲙⲁⲩ ⲁⲩⲙⲓⲥⲓ ⳿ⲙⲘⲱ⳿ⲩⲥⲏⲥ ⲛⲉ ⲟⲩⲁⲥⲧⲓⲟⲥ ⲡⲉ ⳿ⲙⲪϯ ⲫⲁⲓ ⲁⲩϣⲁⲛⲟⲩϣϥ ⳿ⲛⲅ̅ ⳿ⲛ⳿ⲁⲃⲟⲧ ϧⲉⲛ ⳿ⲡⲏⲓ ⳿ⲙⲡⲉϥⲓⲱⲧ.
21 ni paŵalepele kungosa mwakupunda mu nyuumba ŵankopwesye paasa, mwali jwa mwenye jwa ku Misili ŵanjigele ni kunlela mpela mwanagwe nsyene.
ⲕ̅ⲁ̅⳿ⲉⲧⲁⲩϩⲓⲧϥ ⲇⲉ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⲁⲥⲟⲗϥ ⳿ⲛϫⲉ ⳿ⲧϣⲉⲣⲓ ⳿ⲙⲫⲁⲣⲁⲱ.
22 Che Musa ŵajigenywe indu ya lunda lwa Ŵamisili nombejo ŵaliji jwakulimbangana kwa maloŵe ni masengo.
ⲕ̅ⲃ̅ⲟⲩⲟϩ ⲁⲩ⳿ⲧⲥⲁⲃⲉ Ⲙⲱ⳿ⲩⲥⲏⲥ ⳿ⲉ⳿ⲥⲃⲱ ⲛⲓⲃⲉⲛ ⳿ⲛⲧⲉ ⲛⲓⲣⲉⲙ⳿ⲛⲬⲏⲙⲓ ⲛⲁϥϫⲟⲣ ⲡⲉ ϧⲉⲛ ⲛⲉϥⲥⲁϫⲓ ⲛⲉⲙ ⲛⲉϥ⳿ϩⲃⲏⲟⲩ⳿ⲓ.
23 “Paŵaliji ni yaka alobaini, ntima wakwe wasachile kwajimajimila achinjakwe Ŵaisilaeli kukulola indu iŵapanganyichiswaga.
ⲕ̅ⲅ̅⳿ⲉⲧⲁⲩϫⲱⲕ ⲇⲉ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⳿ⲛϫⲉ ⲙ̅ ⳿ⲛⲣⲟⲙⲡⲓ ⳿ⲛⲥⲏⲟⲩ ⲁⲥ⳿ⲓ ⳿ⲉϫⲉⲛ ⲡⲉϥϩⲏⲧ ⳿ⲉϫⲉⲙ⳿ⲡϣⲓⲛⲓ ⳿ⲛⲛⲉϥ⳿ⲥⲛⲏⲟⲩ ⲛⲉⲛϣⲏⲣⲓ ⳿ⲙⲠⲓ̅ⲥ̅ⲗ̅.
24 Kweleko ŵambweni Mmisili jumo achimpanganyichisyaga yangalumbana jumo jwa achalongo achinjakwe, ŵapokasisye, ni che Musa kwakwauchisya ŵambuleje Mmisili jula.
ⲕ̅ⲇ̅⳿ⲉⲧⲁϥⲛⲁⲩ ⲇⲉ ⲟⲩⲁⲓ ⲉⲩϭⲓ ⳿ⲙⲙⲟϥ ⳿ⲛϫⲟⲛⲥ ⲁϥϣⲉⲛϩⲏⲧ ⲁϥ⳿⳿ⲓⲣⲓ ⳿ⲛⲟⲩϭⲓ ⳿ⲙ⳿ⲡϣⲓϣ ⳿ⲙⲫⲏ⳿ⲉⲛⲁⲩ⳿ⲧϩⲉⲙⲕⲟ ⳿ⲙⲙⲟϥ ⲁϥϧⲱⲧⲉⲃ ⳿ⲙⲡⲓⲣⲉⲙ⳿ⲛⲭⲏⲙⲓ.
25 Ŵaganisisye kuti achalongo achinjakwe Ŵaisilaeli akaimanyilile kuti Akunnungu akuntuma jwelejo kwakulupusya, nambo nganaimanyilila.
ⲕ̅ⲉ̅⳿ⲉⲛⲁϥⲙⲉⲩⲓ ⲇⲉ ⲡⲉ ϫⲉ ⲥⲉⲛⲁⲕⲁϯ ⳿ⲛϫⲉ ⲛⲉϥ⳿ⲥⲛⲏⲟⲩ ϫⲉ Ⲫϯ ⲛⲁϯ ⳿ⲛⲟⲩⲟⲩϫⲁⲓ ⲛⲱⲟⲩ ⳿ⲉⲃⲟⲗϩⲓⲧⲟⲧϥ ⳿ⲛⲑⲱⲟⲩ ⲇⲉ ⳿ⲙⲡⲟⲩⲕⲁϯ.
26 Malaŵi jakwe, ŵaweni Ŵaisilaeli ŵaŵili ali nkuputana achinsyene pe, ni ŵalinjile kwajilanya achitiji; ‘Ŵanyamwe ndi ŵa lukosyo lumo, ligongo chi nkusaka kuulasyana achinsyene pe?’
ⲕ̅ⲋ̅ⲡⲉϥⲣⲁⲥϯ ⲇⲉ ⲁϥⲟⲩⲟⲛϩϥ ⳿ⲉϩⲁⲛⲕⲉ ⲭⲱⲟⲩⲛⲓ ⲉⲩ⳿ⲙⲗⲁϧ ⲟⲩⲟϩ ⲛⲁϥϩⲱⲧⲡ ⳿ⲙⲙⲱⲟⲩ ⲡⲉ ⳿ⲉⲟⲩϩⲓⲣⲏⲛⲏ ⲉϥϫⲱ ⳿ⲙⲙⲟⲥ ϫⲉ ⳿ⲛⲑⲱⲧⲉⲛ ϩⲁⲛⲣⲱⲙⲓ ⳿ⲛ⳿ⲥⲛⲏⲟⲩ ⲉⲑⲃⲉ ⲟⲩ ⲧⲉⲧⲉⲛ ϭⲓ ⳿ⲛⲛⲉⲧⲉⲛ⳿ⲉⲣⲏⲟⲩ ⳿ⲛϫⲟⲛⲥ.
27 Nambo jwejula juŵamputaga njakwe jula ŵantutile pambali che Musa ni kunsalila, ‘Ana ŵaani ŵambisile mmwejo kuŵa chilongola ni jwakulamula pa uweji?
ⲕ̅ⲍ̅ⲫⲏ ⲇⲉ ⲉⲧϭⲓ ⳿ⲙⲡⲉϥ⳿ϣⲫⲏⲣ ⳿ⲛϫⲟⲛⲥ ⲁϥϫⲟⲗϥ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⲉϥϫⲱ ⳿ⲙⲙⲟⲥ ϫⲉ ⲛⲓⲙ ⲡⲉ ⳿ⲉⲧⲁϥⲭⲁⲕ ⳿ⲛⲁⲣⲭⲱⲛ ⲓⲉ ⲣⲉϥϯϩⲁⲡ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ⳿ⲉϫⲱⲛ.
28 Ana nkusaka kumulaga mpela imwatite pakummulaga Mmisili jula liiso?’
ⲕ̅ⲏ̅ⲙⲏⲉⲕⲟⲩⲱϣ ⳿ⲉϧⲟⲑⲃⲉⲧ ⳿ⲛⲑⲟⲕ ⳿ⲙ⳿ⲫⲣⲏϯ ⳿ⲉⲧⲁⲕϧⲱⲧⲉⲃ ⳿ⲙⲡⲓⲣⲉⲙ⳿ⲛⲬⲏⲙⲓ ⳿ⲛⲥⲁϥ.
29 Che Musa paŵagapilikene maloŵe go ŵatisile, ŵatemi ku chilambo cha ku Midiani nti jwannendo, ni kweleko ŵaŵelechele ŵanache ŵaŵili ŵachilume.
ⲕ̅ⲑ̅ⲁϥⲫⲱⲧ ⲇⲉ ⳿ⲛϫⲉ Ⲙⲱ⳿ⲩⲥⲏⲥ ϧⲉⲛ ⲡⲁⲓⲥⲁϫⲓ ⲁϥⲉⲣⲣⲉⲙ⳿ⲛϫⲱⲓⲗⲓ ϧⲉⲛ ⳿ⲡⲕⲁϩⲓ ⳿ⲙⲙⲁⲇⲓⲁⲙ ⲡⲓⲙⲁ ⳿ⲉⲧⲁϥ⳿ϫⲫⲉ ϣⲏⲣⲓ ⲃ̅ ⳿ⲙⲙⲁⲩ.
30 “Payaichile yaka alobaini, katumetume jwa kwinani jwa Ambuje jwankopochele che Musa pa chisukutu chichakolelaga mooto kwipululu kula pachiŵandi ni Litumbi lya Sinai.
ⲗ̅⳿ⲉⲧⲁⲩϫⲱⲕ ⲇⲉ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⳿ⲛϫⲉ ⲙ̅ ⳿ⲛⲣⲟⲙⲡⲓ ⲁϥⲟⲩⲟⲛϩϥ ⳿ⲉⲣⲟϥ ϧⲉⲛ ⳿ⲡϣⲁϥⲉ ⳿ⲛⲧⲉ ⳿ⲡⲧⲱⲟⲩ ⳿ⲛⲥⲓⲛⲁ ⳿ⲛϫⲉ ⲟⲩⲁⲅⲅⲉⲗⲟⲥ ϧⲉⲛ ⲟⲩϣⲁϩ ⳿ⲛ⳿ⲭⲣⲱⲙ ϩⲓϫⲉⲛ ⲟⲩⲃⲁⲧⲟⲥ.
31 Che Musa ŵachisimonjile nnope chichaoneche cho, ŵasejelele pachiŵandi kukulolechesya uchenene, nambo ŵapilikene liloŵe lya Ambuje lilinkuti,
ⲗ̅ⲁ̅Ⲙⲱ⳿ⲩⲥⲏⲥ ⲇⲉ ⳿ⲉⲧⲁϥⲛⲁⲩ ⳿ⲉⲡⲓϩⲟⲣⲁⲙⲁ ⲁϥⲉⲣ⳿ϣⲫⲏⲣⲓ ⲉϥⲛⲁ⳿ⲓ ⲇⲉ ⳿ⲉϯⲛⲓⲁⲧϥ ⲁⲥϣⲱⲡⲓ ⳿ⲛϫⲉ ⲟⲩ⳿ⲥⲙⲏ ⳿ⲛⲧⲉ Ⲡ⳪ ⲉⲥϫⲱ ⳿ⲙⲙⲟⲥ.
32 ‘Uneji ndili Akunnungu ŵa achambuje ŵenu, Akunnungu ŵa che Iblahimu ni ŵa che Isaka ni ŵa che Yakobo!’ Che Musa ŵatetemele kwa lipamba ni nganapunda kulolechesya sooni.
ⲗ̅ⲃ̅ϫⲉ ⳿ⲁⲛⲟⲕ ⲡⲉ Ⲫϯ ⳿ⲛⲧⲉ ⲛⲉⲕⲓⲟϯ Ⲫϯ ⳿ⲛ⳿Ⲁⲃⲣⲁⲁⲙ ⲛⲉⲙ Ⲫϯ ⳿ⲛ⳿ Ⲓⲥⲁⲁⲕ ⲛⲉⲙ Ⲫϯ ⳿ⲛⲒⲁⲕⲱⲃ ⲁϥ⳿ⲥⲑⲉⲣⲧⲉⲣ ⲇⲉ ⳿ⲛϫⲉ Ⲙⲱ⳿ⲩⲥⲏⲥ ⳿ⲙⲡⲉϥⲉⲣⲧⲟⲗⲙⲁⲛ ⳿ⲉϯ⳿ⲛⲓⲁⲧϥ.
33 Ambuje ŵansalile, ‘Mmuule italawanda yenu pakuŵa pelepo panjimi pali papaswela.
ⲗ̅ⲅ̅ⲡⲉϫⲉ Ⲡ⳪ ⲇⲉ ⲛⲁϥ ϫⲉ ⲃⲱⲗ ⳿ⲙⲡⲓⲑⲱⲟⲩ⳿ⲓ ⳿ⲉⲃⲟⲗϩⲓ ⲛⲉⲕϭⲁⲗⲁⲩϫ ⲡⲓⲙⲁ ⲅⲁⲣ ⳿ⲉⲧⲉⲕ⳿ⲟϩⲓ ⳿ⲉⲣⲁⲧⲕ ϩⲓϫⲱϥ ⲟⲩⲕⲁϩⲓ ⲉϥⲟⲩⲁⲃ ⲡⲉ.
34 Naiweni yangalumbana yakwapanganyichisya ŵandu ŵangu ŵakutama ku Misili. Mbilikene kulilasika kwao none ndulwiche kukwakulupusya, ni sambano chinantume ku Misili.’
ⲗ̅ⲇ̅ϧⲉⲛ ⲟⲩⲛⲁⲩ ⲁⲓⲛⲁⲩ ⳿ⲉ⳿ⲡ⳿ⲧϩⲉⲙⲕⲟ ⳿ⲙⲡⲁⲗⲁⲟⲥ ⲉⲧϧⲉⲛ ⲭⲏ ⲙⲓ ⲟⲩⲟϩ ⲁⲓⲥⲱⲧⲉⲙ ⳿ⲉⲡⲟⲩϥⲓ⳿ⲁϩⲟⲙ ⲁⲓ⳿ⲓ ⳿ⲉⲡⲉⲥⲏⲧ ⳿ⲉⲛⲁϩⲙⲟⲩ ϯⲛⲟⲩ ⲇⲉ ⳿ⲁⲙⲟⲩ ⳿ⲛⲧⲁⲟⲩ⳿ⲟⲣⲡⲕ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ⳿ⲉⲬⲏⲙⲓ.
35 “Che Musa aju ni jwejula juŵankanile Ŵaisilaeli paŵansalile, ‘Ana ŵaani ŵambisile mmwejo kuŵa chilongola ni jwakulamula pa uweji?’ Kwa litala lya julajula katumetume jwa kwinani juŵankopochele che Musa mu chisukutu chichakolelaga mooto, Akunnungu ŵantumile che Musa wo aŵe chilongola ni nkulupusyo.
ⲗ̅ⲉ̅ⲫⲁⲓ ⲡⲉ Ⲙⲱ⳿ⲩⲥⲏⲥ ⳿ⲉⲧⲁⲩϫⲟⲗϥ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⲉⲩϫⲱ ⳿ⲙⲙⲟⲥ ϫⲉ ⲛⲓⲙ ⲁϥⲭⲁⲕ ⳿ⲛⲁⲣⲭⲱⲛ ⲓⲉ ⲣⲉϥϯϩⲁⲡ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ⳿ⲉϫⲱⲛ ⲫⲁⲓ ⲇⲉ ⳿ⲁ Ⲫϯ ⲧⲁⲟⲩⲟϥ ⳿ⲛⲁⲣⲭⲱⲛ ⲛⲉⲙ ⲣⲉϥⲥⲱϯ ϧⲉⲛ ⳿ⲧϫⲓϫ ⳿ⲙⲡⲓⲁⲅⲅⲉⲗⲟⲥ ⲫⲏ⳿ⲉⲧⲁϥⲟⲩⲟⲛϩϥ ⳿ⲉⲣⲟϥ ϧⲉⲛ ⲡⲓⲃⲁⲧⲟⲥ.
36 Jwelejo ni juŵaalongwesye ŵandu akopoche ku Misili kwa kupanganya imanyisyo ni yakusimonjeka mu chilambo cha ku Misili ni mu bahali ja Shamu ni mwipululu, kwa yaka alobaini.
ⲗ̅ⲋ̅ⲫⲏ⳿ⲉⲧⲁϥ⳿ⲉⲛⲟⲩ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⳿ⲉⲁϥ⳿⳿ⲓⲣⲓ ⳿ⲛϩⲁⲛⲙⲏⲓⲛⲓ ⲛⲉⲙ ϩⲁⲛ⳿ϣⲫⲏⲣⲓ ϧⲉⲛ ⳿ⲡⲕⲁϩⲓ ⳿ⲛⲬⲏⲙⲓ ⲛⲉⲙ ⳿ⲫⲓⲟⲙ ⳿ⲛϣⲁⲣⲓ ⲛⲉⲙ ϧⲉⲛ ⲡϣⲁϥⲉ ⳿ⲛⲙ̅ ⳿ⲛⲣⲟⲙⲡⲓ.
37 Che Musa ni juŵaasalile Ŵaisilaeli, ‘Akunnungu chanjimuchisye jwakulondola mpela uneji kutyochela mwa achalongo achinjenu mwachinsyene.’
ⲗ̅ⲍ̅ⲫⲁⲓ ⲡⲉ Ⲙⲱ⳿ⲩⲥⲏⲥ ⳿ⲉⲧⲁϥϫⲟⲥ ⳿ⲛⲛⲉⲛϣⲏⲣⲓ ⳿ⲙⲠⲓ̅ⲥ̅ⲗ̅ ϫⲉ ⳿ⲉⲣⲉ Ⲫϯ ⲧⲟⲩⲛⲟⲥ ⲟⲩ⳿ⲡⲣⲟⲫⲏⲧⲏⲥ ⲛⲱⲧⲉⲛ ⳿ⲉⲃⲟⲗϧⲉⲛ ⲛⲉⲧⲉⲛ⳿ⲥⲛⲏⲟⲩ ⲛⲁ ⲡⲁⲣⲏϯ ⲥⲱⲧⲉⲙ ⳿ⲛⲥⲱϥ.
38 Ŵaisilaeli paŵasongangene mwipululu mula, che Musa ŵaliji kweleko pamo ni achambuje ŵetu ni katumetume jwa kwinani juŵaŵechete najo mu Litumbi lya Sinai. Jweleju ni juŵagapochele maloŵe gagakwikanawo umi kutupa uweji.
ⲗ̅ⲏ̅ⲫⲁⲓ ⲡⲉⲧⲁϥϣⲱⲡⲓ ϧⲉⲛ ϯⲉⲕ⳿ⲕⲗⲏⲥⲓ⳿ⲁ ϩⲓ ⳿ⲡϣⲁϥⲉ ⲛⲉⲙ ⲡⲓⲁⲅⲅⲉⲗⲟⲥ ⲉⲧⲥⲁϫⲓ ⲛⲉⲙⲁϥ ϩⲓϫⲉⲛ ⳿ⲡⲧⲱⲟⲩ ⳿ⲛⲥⲓⲛⲁ ⲛⲉⲙ ⲛⲉⲛⲓⲟϯ ⲫⲁⲓ ⳿ⲉⲧⲁϥϭⲓ ⳿ⲛϩⲁⲛⲥⲁϫⲓ ⳿ⲛⲱⲛϧ ⳿ⲉⲧⲏⲓⲧⲟⲩ ⲛⲱⲧⲉⲛ.
39 “Nambo achambuje ŵetu nganasakanga kumpilikanila che Musa, ŵantutile pambali ni ŵasachile mmitima jao kuujila ku Misili.
ⲗ̅ⲑ̅ⲫⲁⲓ ⳿ⲉⲧⲉ ⳿ⲙⲡⲟⲩⲟⲩⲱϣ ⳿ⲉⲥⲱⲧⲉⲙ ⳿ⲛⲥⲱϥ ⳿ⲛϫⲉ ⲛⲉⲛⲓⲟϯ ⲁⲗⲗⲁ ⲁⲩⲭⲁϥ ⲟⲩⲟϩ ⲁⲩⲕⲟⲧⲟⲩ ϧⲉⲛ ⲡⲟⲩϩⲏⲧ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ⳿ⲉⲬⲏⲙⲓ.
40 Ŵansalile che Haluni, ‘Ntupanganyichisye achiminungu jati tujipopelele ni jitulongosye mwitala, pakuŵa che Musa juŵatulongwesye kopoka ku Misili ngatukuchimanyilila chichasimene!’
ⲙ̅ⲉⲩϫⲱ ⳿ⲙⲙⲟⲥ ⳿ⲛ⳿ⲁ⳿ⲁⲣⲱⲛ ϫⲉ ⲙⲁⲑⲁⲙⲓ⳿ⲟ ⲛⲁⲛ ⳿ⲛϩⲁⲛⲛⲟⲩϯ ⲛⲁⲓ ⲉⲑⲛⲁⲥⲱⲕ ϧⲁϫⲱⲛ ⲫⲁⲓ ⲅⲁⲣ ⲡⲉ Ⲙⲱ⳿ⲩⲥⲏⲥ ⳿ⲉⲧⲁϥ⳿ⲉⲛⲧⲉⲛ ⳿ⲉⲃⲟⲗϧⲉⲛ ⳿ⲡⲕⲁϩⲓ ⳿ⲛⲬⲏⲙⲓ ⳿ⲛⲧⲉⲛⲥⲱⲟⲩⲛ ⲁⲛ ϫⲉ ⲟⲩ ⲡⲉ ⳿ⲉⲧⲁϥϣⲱⲡⲓ ⳿ⲙⲙⲟϥ.
41 Katema ko ŵapanganyisye chinyago cha ng'ombe ja mwana, ni ŵatasile mbopesi kwa chinyago ni kuchijangalila chindu chichaliji masengo ga makono gao achinsyene.
ⲙ̅ⲁ̅ⲟⲩⲟϩ ⲁⲩⲑⲁⲙⲓ⳿ⲟ ⲛⲱⲟⲩ ⳿ⲛⲟⲩⲙⲁⲥⲓ ϧⲉⲛ ⲛⲓ⳿ⲉϩⲟⲟⲩ ⳿ⲉⲧⲉ⳿ⲙⲙⲁⲩ ⲟⲩⲟϩ ⲁⲩ⳿ⲓⲛⲓ ⳿ⲛⲟⲩϣⲟⲩϣⲱⲟⲩϣⲓ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ⳿ⲙⲡⲓ⳿ⲓⲇⲱⲗⲟⲛ ⲟⲩⲟϩ ⲁⲩⲟⲩⲛⲟϥ ϧⲉⲛ ⲛⲓ⳿ϩⲃⲏⲟⲩⲓ ⳿ⲛⲧⲉ ⲛⲟⲩϫⲓϫ.
42 Nambo Akunnungu ŵatyosile pa ŵanyawo, ŵaalesile asipopele ndondwa sya kwiunde, mpela yaitite pakulembekwa mchitabu cha ŵakulondola ŵa Akunnungu, ‘Ŵanyamwe ŵandu ŵa chilambo cha ku Isilaeli! Ana ŵanyamwe mwambelechele inyama yesinje ni sadaka kwa yaka alobaini mwipululu mula?
ⲙ̅ⲃ̅ⲁϥⲕⲟⲧⲟⲩ ⳿ⲛϫⲉ Ⲫϯ ⳿ⲉϣⲉⲙϣⲓ ⳿ⲛϯ ⳿ⲥⲧⲣⲁⲧⲓ⳿ⲁ ⳿ⲛⲧⲉ ⳿ⲧⲫⲉ ⲕⲁⲧⲁ⳿ⲫⲣⲏϯ ⲉⲧ⳿ⲥϧⲏⲟⲩⲧ ϩⲓ ⳿ⲡϫⲱⲙ ⳿ⲛⲧⲉ ⲛⲓⲡⲣⲟⲫⲏⲧⲏⲥ ϫⲉ ⲙⲏ ϩⲁⲛϧⲟⲗϧⲉⲗ ⲛⲉⲙ ϩⲁⲛϣⲟⲩϣⲱⲟⲩϣⲓ ⳿ⲁⲣⲉⲧⲉⲛ⳿ⲉⲛⲟⲩ ⲛⲏⲓ ⳿ⲛ⳿ϩⲣⲏⲓ ϩⲓ ⳿ⲡϣⲁϥⲉ ⳿ⲛⲙ̅ ⳿ⲛⲣⲟⲙⲡⲓ ⳿ⲡⲏⲓ ⳿ⲙⲡⲓⲥ̅ⲗ̅.
43 Ŵanyamwe mwalijigele lisakasa lya nnungu jwenu Moleki, ni chinyago cha ndondwa ja nnungu jwenu Lefani. Inyago imwaipanganyisye ni iyoyo imwaipopele. Kwa ligongo lyo chinansamichisye ku ukapolo kwakutalika kupita ku Babeli!’
ⲙ̅ⲅ̅ⲟⲩⲟϩ ⲁⲧⲉⲧⲉⲛϭⲓ ⳿ⲛϯ⳿ⲥⲕⲩⲛⲏ⳿ⲛⲧⲉ ⲙⲟⲗⲟⲭ ⲛⲉⲙ ⲡⲓⲥⲓⲟⲩ ⳿ⲛⲧⲉ ⲡⲉⲧⲉⲛⲛⲟⲩϯ ⲣⲏⲫⲁⲛ ⲛⲓⲧⲩⲡⲟⲥ ⲉⲧ⳿ⲁⲣⲉⲧⲉⲛⲑⲁⲙⲓⲱⲟⲩ ⳿ⲉⲟⲩⲱϣⲧ ⳿ⲙⲙⲱⲟⲩ ⲉⲓ⳿ⲉⲟⲩ⳿ⲉⲧⲉⲃ ⲑⲏⲛⲟⲩ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⳿ⲉⲛⲓⲥⲁ ⳿ⲛⲧⲉ ⲃⲁⲃⲩⲗⲱⲛ.
44 Achambuje ŵenu ŵakwete lisakasa lya umboni lyalikulosya kuti Akunnungu ali mwele mwipululu. Lisakasa lila lyakolochekwe mpela Akunnungu iŵatite pakwasalila che Musa akolosye, chisau ni achila chiŵachiweni.
ⲙ̅ⲇ̅ϯ⳿ⲥⲕⲩⲛⲏ⳿ⲛⲧⲉ ϯⲙⲉⲧⲙⲉⲑⲣⲉ ⲑⲏ⳿ⲉⲛⲁⲥ ⳿ⲛⲧⲉ ⲛⲉⲛⲓⲟϯ ϩⲓ ⳿ⲡϣⲁϥⲉ ⳿ⲙ⳿ⲫⲣⲏϯ ⳿ⲉⲧⲁϥⲟⲩⲁϩⲥⲁϩⲛⲓ ⳿ⲛϫⲉ ⲫⲏⲉⲧⲥⲁϫⲓ ⲛⲉⲙ Ⲙⲱ⳿ⲩⲥⲏⲥ ⳿ⲉⲑⲁⲙⲓⲟⲥ ⲕⲁⲧⲁ ⲡⲓⲧⲩⲡⲟⲥ ⳿ⲉⲧⲁϥⲛⲁⲩ ⳿ⲉⲣⲟϥ.
45 Nipele achambuje ŵetu ŵapochelangene achinsyene pe mpaka katema ka che Yoshua, paŵachipatile chilambo chi kutyochela kwa ŵandu ŵaŵaŵinjikwe ni Akunnungu paujo pao. Lyatemi pelepo mpaka katema ka che Daudi.
ⲙ̅ⲉ̅ⲑⲁⲓ ⳿ⲉⲧⲁⲩⲟⲗⲥ ⳿ⲉϧⲟⲩⲛ ⲛⲉⲙⲱⲟⲩ ⳿ⲉⲁⲩϣⲟⲡⲥ ⳿ⲉⲣⲱⲟⲩ ⳿ⲛϫⲉ ⲛⲉⲛⲓⲟϯ ⲛⲉⲙ ⲓⲏⲥⲟⲩ ϧⲉⲛ ⲡⲓⲁⲙⲁϩⲓ ⳿ⲛⲧⲉ ⲛⲓⲉⲑⲛⲟⲥ ⲛⲏ⳿ⲉⲧⲁ Ⲫϯ ϩⲓⲧⲟⲩ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ϧⲁ⳿ⲧϩⲏ ⳿ⲙ⳿ⲡϩⲟ ⳿ⲛⲧⲉ ⲛⲉⲛⲓⲟϯ ϣⲁ ⲛⲓ⳿ⲉϩⲟⲟⲩ ⳿ⲛⲧⲉ Ⲇⲁⲩⲓⲇ.
46 Che Daudi ŵanonyelwe ni Akunnungu nombe che Daudi ŵaŵendile Akunnungu ŵaataŵile nyuumba ŵele ŵaali Akunnungu ŵa che Yakobo.
ⲙ̅ⲋ̅ⲫⲏ⳿ⲉⲧⲁϥϫⲓⲙⲓ ⳿ⲛⲟⲩ⳿ϩⲙⲟⲧ ⳿ⲙⲡⲉ⳿ⲙⲑⲟ ⳿ⲙⲪϯ ⲁϥⲉⲣ⳿ⲉⲧⲓⲛ ⳿ⲉⲑⲁⲙⲓⲟ ⳿ⲛⲟⲩⲙⲁ ⳿ⲛϣⲱⲡⲓ ⳿ⲙⲪϯ ⳿ⲛⲒⲁⲕⲱⲃ.
47 Nambo che Selemani ni juŵantaŵile Akunnungu nyuumba.”
ⲙ̅ⲍ̅Ⲥⲟⲗⲟⲙⲱⲛ ⲇⲉ ⲁϥⲕⲉⲧ ⲟⲩⲏⲓ ⲛⲁϥ.
48 “Natamuno yeleyo, Akumanani ngakutama mmajumba gagataŵikwe ni ŵandu, mpela yakuti jwakulondola jwa Akunnungu,
ⲙ̅ⲏ̅ⲁⲗⲗⲁ ⲛⲁⲣⲉ ⲡⲉⲧϭⲟⲥⲓ ϣⲟⲡ ⲁⲛ ϧⲉⲛ ϩⲁⲛⲙⲟⲩⲛⲕ ⳿ⲛϫⲓϫ ⲕⲁⲧⲁ⳿ⲫⲣⲏϯ ⳿ⲉⲧⲉ ⲡⲓ⳿ⲡⲣⲟⲫⲏⲧⲏⲥ ϫⲱ ⳿ⲙⲙⲟⲥ.
49 Ambuje akuti, ‘Kwinani kuli chitengu changu cha umwenye ni chilambo chili pakuŵichila makongolo gangu. Nyuumba jati uli jichimundaŵile une, ni liuto chi pachimbumulile?
ⲙ̅ⲑ̅ϫⲉ ⳿ⲧⲫⲉ ⲡⲉ ⲡⲁⲑⲣⲟⲛⲟⲥ ⳿ⲡⲕⲁϩⲓ ⲇⲉ ⲡⲉ ⳿ⲫⲙⲁ ⳿ⲛⲥⲉⲙⲛⲓ ⳿ⲛⲧⲉ ⲛⲁϭⲁⲗⲁⲩϫ ⲁϣ ⳿ⲛⲏⲓ ⲫⲏ⳿ⲉⲧⲉⲧⲉⲛⲛⲁⲕⲟⲧϥ ⲛⲏⲓ ⲡⲉϫⲉ Ⲡ⳪ ⲓⲉ ⲁϣ ⲡⲉ ⳿ⲫⲙⲁ ⳿ⲛⲧⲉ ⲡⲁⲙⲁ ⳿ⲛⲉⲙⲧⲟⲛ.
50 Ana ngaŵa uneji jumbanganyisye yelei yose?’”
ⲛ̅ⲙⲏⲧⲁϫⲓϫ ⲁⲛ ⲁⲥⲑⲁⲙⲓ⳿ⲉ ⲛⲁⲓ ⲧⲏⲣⲟⲩ.
51 Che Stefano ŵapundile kuŵecheta, “Ŵakukanila achakulungwa ŵanyamwe! Mitima ni mawiwi genu gali mpela ga ŵandu ŵangakwamanyilila Akunnungu. Ŵanyamwe nli mpela achambuje ŵenu, moŵa gose nkukanilana ni Mbumu jwa Akunnungu.
ⲛ̅ⲁ̅ⲛⲓⲛⲁϣϯ ⲛⲁϩⲃⲓ ⲟⲩⲟϩ ⳿ⲛⲁⲧⲥⲉⲃⲓ ϧⲉⲛ ⲡⲟⲩⲕⲉϩⲏⲧ ⲛⲉⲙ ⲛⲟⲩⲕⲉⲙⲁϣϫ ⳿ⲛⲑⲱⲧⲉⲛ ⳿ⲛⲥⲏⲟⲩ ⲛⲓⲃⲉⲛ ⲧⲉⲧⲉⲛϯ ⳿ⲉϧⲟⲩⲛ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲉⲛ ⲡⲠⲓⲡ͞ⲛⲁ̅ ⲉⲑⲟⲩⲁⲃ ⳿ⲙ⳿ⲫⲣⲏϯ ⳿ⲛⲛⲉⲧⲉⲛⲕⲉⲓⲟϯ ⲟⲩⲟϩ ⳿ⲛⲑⲱⲧⲉⲛ ϩⲱⲧⲉⲛ.
52 Ana jwapi mwa ŵakulondola jwangananlagasya achambuje ŵenu? Ŵaauleje ŵelewo ŵaŵalajiswe kalakala ni Akunnungu asale kwika kwa ajula jwakupanganya yaili yambone. Ni sambano ŵanyamwe mungalawiche ni kumbulaga.
ⲛ̅ⲃ̅ⲛⲓⲙ ⳿ⲉⲃⲟⲗϧⲉⲛ ⲛⲓⲡⲣⲟⲫⲏⲧⲏⲥ ⳿ⲉⲧⲉ ⳿ⲙⲡⲉ ⲛⲉⲧⲉⲛⲓⲟϯ ϭⲟϫⲓ ⳿ⲛⲥⲱϥ ⲟⲩⲟϩ ⲁⲩϧⲱⲧⲉⲃ ⳿ⲛⲛⲏ⳿ⲉⲧⲁⲩⲉⲣϣⲟⲣⲡ ⳿ⲛϩⲓⲱⲓϣ ⳿ⲙ⳿ⲡϫⲓⲛ⳿Ⲓ ⳿ⲛⲧⲉ ⲡⲓ⳿ⲑⲙⲏⲓ ⲫⲁⲓ ⳿ⲛⲑⲱⲧⲉⲛ ⲉⲧ⳿ⲁⲣⲉⲧⲉⲛⲧⲏⲓϥ ⲟⲩⲟϩ ⳿ⲁⲣⲉⲧⲉⲛϧⲟⲑⲃⲉϥ.
53 Ŵanyamwe mwagapochele Malajisyo ga Akunnungu gagaiche kukwenu ni achikatumetume ŵa kwinani, nambo nganingakamulichisya.”
ⲛ̅ⲅ̅⳿ⲛⲑⲱⲧⲉⲛ ⳿ⲁⲣⲉⲧⲉⲛϭⲓ ⳿ⲙⲡⲓⲛⲟⲙⲟⲥ ⳿ⲉϩⲁⲛⲑⲱϣ ⳿ⲛⲁⲅⲅⲉⲗⲟⲥ ⳿ⲙⲡⲉⲧⲉⲛ⳿ⲁⲣⲉϩ ⳿ⲉⲣⲟϥ.
54 Achakulu ŵa Nkungulu paŵagapilikene maloŵe go, yachimile nnope ni kuchilimya meeno.
ⲛ̅ⲇ̅ⲛⲁⲓ ⲇⲉ ⳿ⲉⲧⲁⲩⲥⲟⲑⲙⲟⲩ ⲛⲁⲩϣⲟⲡϣⲉⲡ ⳿ⲙⲡⲟⲩϩⲏⲧ ⲟⲩⲟϩ ⲛⲁⲩ⳿ϧⲣⲁϫⲣⲉϫ ⳿ⲛⲛⲟⲩⲛⲁϫϩⲓ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ⳿ⲉϫⲱϥ.
55 Nambo che Stefano ali aguumbele Mbumu jwa Akunnungu, ŵalolite kwinani, ŵauweni ukulu wa Akunnungu ni Che Yesu ali ajimi kundyo kwa Akunnungu.
ⲛ̅ⲉ̅⳿ⲥⲧⲉⲫⲁⲛⲟⲥ ⲇⲉ ⲉϥⲙⲉϩ ⳿ⲉⲃⲟⲗϧⲉⲛ ⲡⲠⲓⲡ͞ⲛⲁ̅ ⲉⲑⲟⲩⲁⲃ ⲛⲉⲙ ⳿ⲫⲛⲁϩϯ ⲁϥⲥⲟⲙⲥ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ⳿ⲉ⳿ⲧⲫⲉ ⲁϥⲛⲁⲩ ⳿ⲉ⳿ⲡ⳿ⲱⲟⲩ ⳿ⲙⲪϯ ⲟⲩⲟϩ Ⲓⲏ̅ⲥ̅ ⲉϥ⳿ⲟϩⲓ ⳿ⲉⲣⲁⲧϥ ⲥⲁⲟⲩ⳿ⲓⲛⲁⲙ ⳿ⲙⲪϯ.
56 Ni ŵatite, “Nnole! Ngukuwona kwinani kwakuugule ni Mwana jwa Mundu ajimi kundyo kwa Akunnungu.”
ⲛ̅ⲋ̅ⲟⲩⲟϩ ⲡⲉϫⲁϥ ϫⲉ ϩⲏⲡⲡⲉ ϯⲛⲁⲩ ⳿ⲉⲛⲓⲫⲏⲟⲩ⳿ⲓ ⲉⲩⲟⲩⲏⲛ ⲟⲩⲟϩ Ⲡ̇ϣⲏⲣⲓ ⳿ⲙⲪ̇ⲣⲱⲙⲓ ⲉϥ⳿ⲟϩⲓ ⳿ⲉⲣⲁⲧϥ ⲥⲁⲟⲩ⳿ⲓⲛⲁⲙ ⳿ⲙⲪϯ.
57 Pelepo ŵandu wose ŵaŵaliji pa Nkungulu ula ŵagumisile kwa liloŵe lyekulungwa ni kusiŵila mawiwi ni makono gao. Nipele ŵanguluchile ŵanawose kwana kamo,
ⲛ̅ⲍ̅ⲁⲩⲱϣ ⳿ⲉⲃⲟⲗ ⲧⲏⲣⲟⲩ ϧⲉⲛ ⲟⲩⲛⲓϣϯ ⳿ⲛ⳿ⲥⲙⲏ ⲁⲩ⳿ⲁⲙⲁϩⲓ ⳿ⲛⲛⲟⲩⲙⲁϣϫ ⲟⲩⲟϩ ⲁⲩϭⲟϫⲓ ⲉⲩⲥⲟⲡ ⲧⲏⲣⲟⲩ ⳿ⲉ⳿ϩⲣⲏⲓ ⳿ⲉϫⲱϥ.
58 Ni ŵankopwesye mmusi ni kumponya maganga. Ŵaumboni ŵala ŵaŵisile yakuwala yao kwa jwanchanda jumo liina lyakwe che Sauli kuti aigose.
ⲛ̅ⲏ̅ⲁⲩϩⲓⲧϥ ⲥⲁⲃⲟⲗ ⳿ⲛϯⲃⲁⲕⲓ ⲁⲩϩⲓ⳿ⲱⲛⲓ ⳿ⲉϫⲱϥ ⲟⲩⲟϩ ⲛⲓⲙⲉⲑⲣⲉⲩ ⲁⲩⲭⲱ ⳿ⲛⲛⲟⲩ⳿ϩⲃⲱⲥ ϧⲁⲣⲁⲧϥ ⳿ⲛⲟⲩϧⲉⲗϣ⳿⳿ⲓⲣⲓ ⳿ⲉⲡⲉϥⲣⲁⲛ ⲡⲉ ⲥⲁⲩⲗⲟⲥ.
59 Paŵapundile kwaponya maganga, che Stefano ŵapopele achitiji, “Alakwe Ambuje Che Yesu, mpochele mbumu jangu!”
ⲛ̅ⲑ̅ⲟⲩⲟϩ ⲁⲩϩⲓ⳿ⲱⲛⲓ ⳿ⲉϫⲉⲛ ⳿ⲥⲧⲉⲫⲁⲛⲟⲥ ⲉϥϯϩⲟ ⲉϥϫⲱ ⳿ⲙⲙⲟⲥ ϫⲉ Ⲡ⳪ Ⲓⲏ̅ⲥ̅ ϣⲉⲡ ⲡⲁⲡ͞ⲛⲁ̅ ⳿ⲉⲣⲟⲕ.
60 Ŵatindiŵele ni ŵanyanyisye achitiji, “Ambuje nkaaŵalanjila sambi si.” Paŵaŵechete yeleyo ŵajasiche. Ni che Sauli ŵakundile kuti che Stefano akuŵajilwa kuulajikwa.
ⲝ̅ⲁϥϩⲓⲧϥ ⳿ⲉϫⲉⲛ ⲛⲉϥⲕⲉⲗⲓ ⲁϥⲱϣ ⳿ⲉⲃⲟⲗϧⲉⲛ ⲟⲩⲛⲓϣϯ ⳿ⲛ⳿ⲥⲙⲏ ϫⲉ Ⲡ⳪ ⳿ⲛⲛⲉⲕⲉⲡ ⲡⲁⲓⲛⲟⲃⲓ ⳿ⲉⲣⲱⲟⲩ ⲫⲁⲓ ⲇⲉ ⳿ⲉⲧⲁϥϫⲟϥ ⲁϥⲉⲛⲕⲟⲧ.

< Masengo 7 >