< Masengo 17 >
1 Nipele che Paolo ni che Sila ŵapelengenye ku Amfipoli ni ku Apolonia, ni ŵaiche ku Sesalonike kujaliji nyuumba ja kupopelela ja Ŵayahudi.
ᎥᏈᎪᎵᏱᏃ ᎠᎴ ᎠᏆᎶᏂᏯ ᎤᏁᏙᏅ, ᏕᏏᎶᏂᎦ ᏭᏂᎷᏨᎩ, ᎾᎿᎭᎠᏂᏧᏏ ᏓᏂᎳᏫᎢᏍᏗᏱ ᎠᏓᏁᎸᎩ.
2 Ni che Paolo malinga ni masyoŵelo gakwe ŵalumbikene nawo ni kuusyausyana nawo nkati Malembelo ga Akunnungu kwa moŵa gatatu ga Lyuŵa lya Kupumulila.
ᏉᎳᏃ, ᎾᏍᎩ ᎢᏳᏛᏁᏗ ᎨᏒ ᏄᏛᏁᎸᎩ, ᏚᏴᏎᎸᎩ, ᎠᎴ ᏦᎢ ᏄᎾᏙᏓᏆᏍᎬ ᎪᏪᎵ ᎬᏗᏍᎬ ᏕᎦᏬᏁᏗᏍᎬᎩ,
3 Ŵaagopolele ni kwasalila pangasisika kuti yaŵajilwe Kilisito asauche ni kusyuka. Ŵaasalile, “Aŵa Che Yesu ŵangwajenesya kukwenu, ŵelewo ali Kilisito.”
ᏕᎪᏏᏏᏍᎬᎩ ᎠᎴ ᎬᏂᎨᏒ ᏂᎬᏁᎲᎩ ᎦᎶᏁᏛ ᎠᏎ ᎤᎩᎵᏲᎢᏍᏗ ᎨᏒᎢ, ᎠᎴ ᎤᏲᎱᏒ ᏧᎵᎯᏐᏗ ᎨᏒᎢ; ᎠᎴ ᎯᎠ ᎾᏍᎩ ᏥᏌ ᎠᏴ ᏥᏨᏯᎵᏥᏙᏁᎭ ᎾᏍᎩ ᎦᎶᏁᏛ, ᎠᏗᏍᎬᎩ.
4 Ŵane mwa ŵanyawo ŵakulupilile ni ŵalumbikene ni che Paolo ni che Sila. Ni sooni, mpingo wekulungwa wa Ŵagiliki ŵaŵaliji nkwapopela Akunnungu ni achakongwe ŵakuchimbichikwa ŵajinji ŵaakulupilile Akunnungu.
ᎢᎦᏛᏃ ᎤᎾᏓᏑᏴ ᎤᏃᎯᏳᏅᎩ, ᎠᎴ ᏚᎾᎵᎪᏁᎸᎩ ᏉᎳ ᎠᎴ ᏌᏱᎳ, ᎠᎴ ᎤᏂᏣᏔᏅᎯ ᎠᏂᎪᎢ ᎤᏁᎳᏅᎯ ᎠᎾᏓᏙᎵᏍᏓᏁᎯ, ᎠᎴ ᎠᏂᎦᏲᎵᏉ ᏂᎨᏒᎾ ᏄᏂᎬᏫᏳᏒ ᎠᏂᎨᏴ.
5 Nambo Ŵayahudi ŵagumbele wiu ni ŵaajigele ŵandu ŵangalumbana ŵa pakusumichisya malonda ni ŵalumbikene pamo ni kutanda kutindiganya pamusi pose. Ŵajijimuchile nyuumba ji che Yasoni achiganisyaga kuti chiŵasimane che Paolo ni che Sila mwelemo kuti ŵakoposye kwa ŵandu.
ᎠᏎᏃ ᎠᏂᏧᏏ ᏄᏃᎯᏳᏒᎾ, ᎠᏅᏳᎬ ᏅᏓᏳᎵᏍᏙᏔᏅᎩ, ᏫᏚᏂᏯᏅᎲᎩ ᎩᎶ ᎢᏳᎾᏍᏗ ᎤᏂᏁᎫᏥᏛ ᎤᏁᏙᎯ, ᏚᏂᏟᏌᏅᏃ ᎤᏂᏖᎸᏅᎩ ᎦᏚᎲᎢ; ᏚᏂᎦᏘᎴᏅᏃ ᏤᏌᏂ ᎦᏁᎸᎢ, ᏴᏫ ᏧᏂᏄᎪᏫᏎᏗᏱ ᎤᎾᏁᎶᏔᏅᎩ.
6 Nambo nganiŵasimana, nipele ŵaajigele che Yasoni pamo ni ŵandu ŵane ŵakunkulupilila Che Yesu ni kwakwekwelemya mpaka kwa achakulu ŵa musi achinyanyisyaga kuti, “Ŵandu ŵa akutindiganya chilambo chose ni sano alinji pamusi pano.
ᏫᏚᎾᏠᏨᏃ ᏫᏚᏂᎾᏌᏁᏒᎩ ᏤᏌᏂ ᎠᎴ ᎩᎶ ᎢᏳᎾᏍᏗ ᎠᎾᏓᏅᏟ, ᎦᏚᎲ ᎨᏥᎦᏘᏗᏍᏗ ᏫᏚᎾᏘᏃᎮᎸᎩ, ᎤᏁᎷᎬᎩ ᎯᎠ ᎾᏂᏪᏍᎬᎩ; ᎯᎠ ᎡᎶᎯ ᏧᏂᎷᏆᏗᏅᏛ, ᎾᏍᏉ ᎠᏂ ᎢᎤᏂᎷᏨ;
7 Che Yasoni ŵaapochele mu nyuumba jao. Wose akukananga kugakuya malajisyo ga Mwenye jwa ku Loma achitiji, eti, ‘Apali mwenye jwine jwakuŵilanjikwa Che Yesu.’”
ᎾᏍᎩ ᏤᏌᏂ ᏚᏓᏂᎸᏨ; ᎠᎴ ᎾᏍᎩ ᏂᎦᏛ ᏚᏂᎸᏫᏍᏓᏁᎲ ᎠᎾᏡᏗᎭ ᏏᏌ ᎤᏁᏨᎢ, ᎯᎠ ᎾᏂᏪᎭ; ᏅᏩᏓᎴ ᎤᎬᏫᏳᎯ ᎡᎭ, ᎾᏍᎩ ᏥᏌ.
8 Achakulu ŵa musi pamo ni mpingo wa ŵandu ula paŵagapilikene maloŵe go yatindigenye mu ntwe.
ᏚᎾᏕᏯᏙᏔᏅᎩᏃ ᏴᏫ ᎠᎴ ᎦᏚᎲ ᎨᏥᎦᏘᏗᏍᏗ, ᎾᏍᎩ ᎯᎠ ᎤᎾᏛᎦᏅ.
9 Nipele ŵaatesile che Yasoni ni achinjakwe atyosye chikole ni ŵalesile ajaulangane.
ᏤᏌᏂᏃ ᎠᎴ ᎠᏂᏐᎢ ᏔᎵ ᎬᏩᎾᏛᏓᏁᎯ ᏚᏂᏩᏛᎲ ᏙᎨᏥᎧᏅᎩ.
10 Chilo, ŵandu ŵakunkulupilila Che Yesu ŵa ku Sesalonike ŵala ŵachisisye che Paolo ni njakwe che Sila ajaulangane ku Belea. Ni ŵanyawo paŵaiche kweleko ŵajinjile mu nyuumba ja kupopelela ja Ŵayahudi.
ᎠᎾᎵᏅᏟᏃ ᎩᎳᏉ ᎢᏴᏛ ᏚᎾᏘᎾᏫᏛᎲᎩ ᏉᎳ ᎠᎴ ᏌᏱᎳ, ᏈᎵᏯ ᏒᏃᏱ ᏫᏚᎾᏘᏅᏍᏔᏅᎩ. ᎾᏍᎩᏃ ᎾᎿᎭᏭᏂᎷᏨ, ᎠᏂᏧᏏ ᏧᏂᎳᏫᎢᏍᏗᏱ ᏭᏂᏴᎸᎩ.
11 Nambo, ŵandu ŵa ku Belea ŵaliji ŵakupilikanichisya nnope kupunda ŵa ku Sesalonike. Ŵalipochele Liloŵe lya Akunnungu kwa lung'wanu lwekulungwa ni moŵa gose ŵaliji nkugalolechesya lolechesya Malembelo ga Akunnungu kanga yaŵaiŵechetaga che Paolo yo yaliji isyenesyene.
ᎾᏍᎩ ᎯᎠ ᎤᏟ ᎠᏃᏏᏳ ᎨᏒᎩ ᎡᏍᎦᏉ ᏕᏏᎶᏂᎦ ᎠᏁᎯ, ᏚᎾᏓᏂᎸᏨᎩᏰᏃ ᎧᏃᎮᏛ ᎠᎴ ᏂᏚᎩᏨᏂᏒ ᏓᏂᎪᎵᏰᏍᎬᎩ ᎪᏪᎵ, ᎾᏍᎩ ᏄᏍᏛ ᎠᎴ ᎾᏍᎩ ᏄᏍᏛᎾ ᎨᏒ ᎤᎾᏙᎴᎰᎯᏍᏗᏱ.
12 Ŵayahudi ŵajinji ŵakulupilile pamo ni achakongwe ni achalume ŵa Chigiliki ŵakuchimbichikwa.
ᎾᏍᎩ ᎢᏳᏍᏗ ᎤᏂᏣᏛᎩ ᎾᏍᎩ ᎤᏃᎯᏳᏅᎩ, ᎠᎴ ᎨᏥᎸᏉᏗ ᎠᏂᎪᎢ ᎠᏂᎨᏴ, ᎠᎴ ᎠᏂᏍᎦᏯ ᎠᏂᎦᏲᎵᏉ ᏂᎨᏒᎾ.
13 Nambo Ŵayahudi ŵa ku Sesalonike paŵaimanyi kuti che Paolo ŵaliji nkulalichila Liloŵe lya Akunnungu ku Belea ko, ŵajawile kweleko nombe ni kutanda kutindiganya ni kujichisya mipingo ja ŵandu.
ᎠᏎᏃ ᎠᏂᏧᏏ ᏕᏏᎶᏂᎦ ᎠᏁᎯ, ᎤᎾᏛᎦᏅ ᏉᎳ ᎾᏍᏉ ᏈᎵᏯ ᎠᎵᏥᏙᎲᏍᎬ ᎤᏁᎳᏅᎯ ᎤᏤᎵᎦ ᎧᏃᎮᏛ, ᎾᎿᎭᎾᏍᏉ ᏭᏂᎷᏨᎩ, ᏴᏫ ᏚᏂᏖᎸᏅᎩ.
14 Papopo ŵandu ŵakunkulupilila Che Yesu ŵapechesye che Paolo ku mbwani nambo che Sila ni che Timoseo ŵasigele ku Belea.
ᎿᎭᏉᏃ ᎩᎳᏉ ᎢᏴᏛ ᎠᎾᏓᏅᏟ ᎬᏩᏘᎿᎭᏫᏛᎲᎩ ᏉᎳ, ᎠᎺᏉᎯ ᎢᏗᏢ ᏫᎬᏩᏘᏅᏍᏔᏅᎩ. ᏌᏱᎳᏍᎩᏂ ᎠᎴ ᏗᎹᏗ ᎾᎿᎭᏉ ᎤᎾᏗᎩᏴᎩ.
15 Ŵandu ŵaŵampechesye che Paolo ŵala ŵampechesye mpaka ku Asene. Nombewo ŵausile ku Belea ali ni malajisyo kutyochela ku che Paolo gagakuti che Sila ni che Timoseo ŵakuye chitema pe.
ᏉᎳᏃ ᎬᏩᏘᎿᎭᏫᏛᏛ ᎡᏗᏂᏱ ᏫᎬᏩᏘᏃᎸᎩ; ᎠᎴ ᎾᏍᎩ ᎨᏥᏁᏤᎸ ᏌᏱᎳ ᏗᎹᏗᏃ ᎤᎾᏛᎪᏗ, ᏄᎵᏍᏛᏉ ᎬᏩᎷᏤᏗᏱ, ᎤᎾᏂᎩᏒᎩ.
16 Che Paolo paŵaliji ku Asene nkwalindilila ŵanya che Sila ni che Timoseo, yachimile nnope muntima mwao pakuŵa ŵauweni musi wo ugumbele inyago ya achiminungu.
ᎠᏏᏉᏃ ᏉᎳ ᎾᏍᎩ ᏓᎦᏘᏴᎩ ᎡᏗᏂᏱ, ᏧᏓᏅᏛ ᎤᏣᏘ ᎤᏕᏯᏔᏁᎸᎩ, ᎤᏙᎴᎰᏒ ᎦᏚᎲ ᎤᏁᎳᏅᎯ ᏗᏰᎸᎯ ᏗᏓᏙᎵᏍᏓᏁᎯ ᎨᏒᎢ.
17 Nipele ŵausyeneusyene ni Ŵayahudi ni ŵandu ŵangaŵa Ŵayahudi ŵaŵaliji nkwalamba Akunnungu mu nyuumba ja kupopelela, lyuŵa ni lyuŵa ŵausyeneusyene ni ŵandu ŵaŵasimanaga nawo pakusumichisya malonda.
ᎾᏍᎩᏃ ᎢᏳᏍᏗ ᏕᎦᏬᏁᏗᏍᎬᎩ ᏗᎦᎳᏫᎢᏍᏗᏱ ᎠᏂᏧᏏ ᎠᎴ ᎤᏁᎳᏅᎯ ᎠᎾᏓᏙᎵᏍᏓᏁᎯ, ᎠᎴ ᏂᏚᎩᏨᏂᏒ ᎦᏃᏗᏗᏱ ᏕᎦᏬᏁᏗᏍᎬᎩ ᎾᎿᎭᏧᏩᏛᏔᏅᎯ.
18 Ŵandu ŵaŵalijigenye lunda lwa Chiepikulo ni Chisitoiki ŵatesile makani ni che Paolo. Ŵane ŵatite, “Ana ujinga chi wakuusala mundu ju?” Ŵane ŵatite, “Akuwoneka mpela akulalichila ngani ja achiminungu achalendo.” Ŵatite yeleyo pakuŵa che Paolo ŵaliji nkulalichila ngani ji Che Yesu ni yatite kusyuka,
ᎩᎶᏃ ᎢᏳᎾᏍᏗ ᎠᏂᎦᏔᎿᎭᎢ ᎠᏂᏈᎫᎳ ᎠᎴ ᎠᏂᏍᏙᎢᎦ ᎬᏩᎵᏃᎮᏔᏅᎩ; ᎢᎦᏛᏃ ᎯᎠ ᏄᏂᏪᏒᎩ; ᎦᏙ ᎤᏚᎵ ᎤᏛᏗᏱ ᎯᎠ ᏄᏰᎸᏛᎾ ᎦᏬᏂᏍᎩ; ᎠᏂᏐᎢᏃ ᎯᎠ; ᏅᏩᎾᏓᎴ ᏴᏫ ᏧᎾᏤᎵ ᎦᎸᎳᏗ ᎠᏁᎯ ᏗᎦᎾᏄᎪᏫᏍᎩ ᏅᏩᏍᏗ; ᏅᏓᎦᎵᏍᏙᏗᏍᎬᎩ ᏓᎵᏥᏙᏁᎲᎢ ᏥᏌ ᎠᎴ ᏗᎴᎯᏐᏗ ᎨᏒ ᎤᎬᏩᎵ.
19 Nipele ŵanjigele che Paolo ku Aleopago achitiji, “Tukusaka tukombole kugamanyilila gele majiganyo gasambano ginkusala ga.
ᏫᎬᏩᏯᏅᎲᏃ ᎡᎵᎣᏈᎦ ᎬᏩᏘᏃᎸᎩ, ᎯᎠ ᏄᏂᏪᏒᎩ; ᏥᎪ ᎦᏲᎦᏛᎪᏗᏉ ᏄᏍᏛ ᎾᏍᎩ ᎯᎠ ᎢᏤ ᏗᏕᏲᏗ ᎨᏒ ᎾᏍᎩ ᏥᏃᎮᎭ?
20 Indu ine itwipilikene mmawiwi getu ikuwoneka kuŵa ya chilendo kukwetu. Nipele tukusaka kugamanyilila malumbo ga yele indu yo.”
ᎪᎱᏍᏗᏰᏃ ᎤᏍᏆᏂᎪᏗ ᏕᎯᎾᏄᎪᏫᏎᎭ ᏦᏥᎴᏂ; ᎾᏍᎩ ᎢᏳᏍᏗ ᎣᎦᏚᎵᎭ ᎣᎦᏙᎴᎰᎯᏍᏗᏱ ᎾᏍᎩ ᏄᏍᏛ ᎦᏛᎬᎢ.
21 Ŵandu ŵa ku Asene ni achalendo wose ŵakulonjela kweleko ŵajigele katema kakajinji kutagula ni kupilikanila ngani ja sambano.
ᏂᎦᏛᏰᏃ ᎡᏗᏂᏱ ᎠᏁᎯ ᎠᎴ ᎢᎸᎯᏢ ᏗᏁᎯ ᎾᎿᎭᎠᏁᏙᎯ ᎥᏝ ᎪᎱᏍᏗ ᏱᏚᏂᎸᏫᏍᏓᏁᎮᎢ, ᎠᏂᏃᎮᏍᎬ ᎤᏩᏒ ᎠᎴ ᎠᎾᏛᎩᏍᎬ ᎪᎱᏍᏗ ᎢᏤᎢ.
22 Nipele che Paolo ŵajimi paujo pa nkungulu wa Aleopago ni kuti, “Ŵanyamwe ŵandu ŵa ku Asene, nguwona kuti ŵanyamwe nli ŵandu ŵa dini nnope,
ᎿᎭᏉᏃ ᏉᎳ ᏕᎤᎴᏅ ᎠᏰᎵ ᎡᎵᎣᏈᎦ, ᎯᎠ ᏄᏪᏒᎩ; ᎢᏥᏍᎦᏯ ᎡᏗᏂᏱ ᎢᏤᎯ, ᎦᏙᎴᎣᏍᎦ ᎢᏥᎧᎵᏨᎯ ᎨᏒ ᏕᏥᎾᏰᏍᎬ ᎦᎸᎳᏗ ᎠᏁᎯ.
23 pakuŵa panaliji nkwendajenda akuno ni akunokuno napaweni peuto pankutyochesya mbopesi, ni sooni nachisimene chilisa chimo chilembekwe, ‘Kwa Akunnungu ŵangamanyika.’ Nipele ngunlalichila ŵanyamwe chele chindu chinkuchipopelela pangachimanyilila.
ᎦᎢᏒᏰᏃ ᎠᎴ ᏓᎩᎪᎲ ᎦᎸᏉᏗᏳ ᏗᏥᏰᎸᎯ, ᎠᎩᏩᏛᎲᎩ ᎾᏍᏉ ᎠᏥᎸ-ᎨᎳᏍᏗᏱ ᎯᎠ ᏅᎬᏅ ᎥᎪᏪᎸᎩ; “ᎾᏥᎦᏔᎲᎾ ᎦᎸᎳᏗ ᎡᎯ ᎤᏤᎵᎦ.” ᎾᏍᎩᏃ ᎰᏩ ᏁᏥᎦᏔᎲᎾ ᏤᏣᏓᏙᎵᏍᏓᏁᎭ ᎾᏍᎩ ᎬᏂᎨᏒ ᏂᏨᏴᏁᎭ.
24 Akunnungu ŵaŵachigumbile chilambo ni yose yaili mwelemo, ŵelewo ni Ambuje ŵa kwinani ni chilambo chino, ŵelewo ngakutama mmajumba ga Akunnungu getaŵe ni ŵandu.
ᎤᏁᎳᏅᎯ ᎤᏬᏢᏅᎯ ᏥᎩ ᎡᎳᏂᎬᎢ ᎠᎴ ᏂᎦᏛ ᎾᎿᎭᎠᏁᎯ, ᎾᏍᎩ ᎤᎬᏫᏳᎯ ᎦᎸᎳᏗ ᎠᎴ ᎡᎶᎯ ᎤᎾᏤᎵᎦ, ᎥᏝ ᏱᎦᏁᎸ ᏗᎦᎳᏫᎢᏍᏗᏱ ᎩᎶ ᏧᏬᏱ ᏧᏮᏔᏅᎯ ᏧᏁᏍᎨᎲᎯ.
25 Sooni ngakutumichilwa ni makono ga ŵandu ni ngakuchisaka chachili chose, pakuŵa asyene akwapa ŵandu wose umi ni kwakombolechesya kupumula ni kwapa indu yose.
ᎥᏝ ᎠᎴ ᎾᏍᎩ ᎠᏴ ᏧᏃᏰᏂ ᏱᏚᎵᏍᏕᎸᏗ, ᏧᏂᎬᎪ ᎪᎱᏍᏗ ᎾᏍᎩᏯᎢ, ᏕᎠᏁᎮᏰᏃ ᏂᎦᏛ ᏓᏅᏅᎢ ᎠᎴ ᏓᏅᏬᎳᏕᏍᎬ ᎠᎴ ᏂᎦᎥ ᎪᎱᏍᏗ.
26 Kutyochela mwa mundu jumo ŵapanganyisye ŵandu wose ŵa pachilambo pano ni kwakombolechesya kutama palipose pachilambo pano. Ŵalamwile kutyochela kundanda katema chi ni papi pachatame ŵandu wo.
ᎠᎴ ᏌᏉ ᎩᎬ ᏚᏬᏢᏔᏅ ᎾᏂᎥ ᏄᎾᏓᎴᏒ ᏴᏫ ᎾᏍᎩ ᏧᎾᏁᎳᏗᏍᏗᏱ ᏂᎬᎾᏛ ᎦᏚᎢᏗᏢ ᎡᎶᎯ, ᎠᎴ ᏕᎤᏭᎪᏔᏅ ᎢᏳᎵᏍᏔᏂᏓᏍᏗᏱ, ᎠᎴ ᏫᏚᏍᏖᏅ ᎾᎿᎭᏕᎨᏌᏗᏒ ᏧᎾᏁᎳᏗᏍᏗᏱ.
27 Ŵatesile yeleyo kuti ŵandu ŵa ilambo yo ŵasoseje Akunnungu namuno kwakwapapasya ŵasimane. Natamuno yeleyo Akunnungu ngakutalikangana ni jwalijose.
ᎾᏍᎩ ᎤᏂᏯᏍᏗᏱ ᎤᎬᏫᏳᎯ, ᎾᏍᎩ ᎬᏩᎾᏒᏂᏍᏗ ᎠᎴ ᎬᏩᏂᏩᏛᏗ ᎢᏳᎵᏍᏙᏗᏱ, ᎥᏝᏍᎩᏂᏃᏅ ᎢᏗᏏᏴᏫᎭ ᏂᎦᏛᎿᎭᏕᎬᎢ ᎢᏅᎯᏳ ᏱᏄᏛᎿᎭᏕᎦ.
28 Mpela ila mundu jumo iŵatite pakusala, ‘Mwa ŵelewo uweji tukwete umi, tukwenda ni kutama!’ Mpela ila ŵakwimba ŵenu ŵane, ŵatite, ‘Uweji wose tuli ŵanache ŵao.’
ᎾᏍᎩᏰᏃ ᏄᏩᏅ ᏥᏕᏛᏅ, ᎠᎴ ᏥᏓᎵᏖᎸᎲᏍᎦ, ᎠᎴ ᏥᏕᎭ; ᎾᏍᎩ ᎾᏍᏉ ᎩᎶ ᎢᏳᎾᏍᏗ ᏗᎧᏃᎩᏍᏗ ᏗᏃᏪᎵᏍᎩ ᏗᏣᏤᎵᎦ ᎯᎠ ᏄᏂᏪᏒ; “ᎠᏴᏰᏃ ᎾᏍᏉ ᎾᏍᎩ ᏧᏪᏥ.”
29 Nipele pakuŵa tuli ŵanache ŵao Akunnungu, ngaikuŵajilwa kuganisya kuti Akunnungu akulandana ni sahabu ni madini ga mbiya atamuno liganga lyesepe uchenene kwa lunda lwa ŵandu.
ᎾᏍᎩᏃ ᎢᏳᏍᏗ, ᎠᏴ ᎤᏁᎳᏅᎯ ᏧᏪᏥ ᏥᎩ, ᎥᏝ ᎯᎠᏉ ᏱᏂᎨᏕᎵᎭ; ᎤᏁᎳᏅᎯ ᎾᏍᎩᏯᏉ ᎠᏕᎸ ᏓᎶᏂᎨ ᎠᎴ ᎠᏕᎸ ᎤᏁᎬ ᎠᎴ ᏅᏯ, ᏴᏫ ᎠᏂᏏᎾᏌᏅ ᎠᎴ ᎤᎾᏓᏅᏖᎸᎯ ᎬᏔᏅᎯ ᎪᏢᏅᎯ.
30 Ndema sya ungamanyilila wao, Akunnungu ŵalitesile nti ngakulola. Nambo sambano akulajisya kuti ŵandu wose ŵa palipose aleche sambi.
ᎾᎯᏳᏃ ᎾᏍᎩ ᎯᎠ ᎾᏂᎦᏔᎲᎾ ᏥᎨᏎᎢ ᎤᏁᎳᏅᎯ ᎤᏁᎳᎩ ᎤᏪᎵᏎᎢ; ᎠᏎᏃ ᎿᎭᏉ ᏕᎧᏁᏤᎭ ᎾᏂᎥ ᏴᏫ ᏂᎬᎾᏛᎢ ᏧᏂᏁᏟᏴᏍᏗᏱ ᏚᎾ ᏓᏅᏛᎢ;
31 Pakuŵa aŵisile lyuŵa lichiŵalamule ŵandu ŵa pachilambo kwa goloka, kwa litala lya mundu jumo jwansagwile. Nombe Akunnungu ŵaalosisye pangasisa ŵandu wose ngani ji, pakunsyusya mundu jo!”
ᏕᎤᏒᏍᏔᏅᏰᏃ ᎢᎦ ᎾᎯᏳ ᎡᎶᎯ ᏚᏳᎪᏛ ᏧᏭᎪᏓᏁᏗᏱ, ᎬᏗᏍᎬ ᎠᏍᎦᏯ ᎾᏍᎩ ᎤᏪᎧᏅᎯ, ᏄᏜᏓᏏᏛᏒᎾ ᏂᏚᏩᏁᎸ ᎾᏂᎥ ᏴᏫ ᎾᏍᎩ ᏕᎤᎴᏔᏅᎢ ᎤᏲᎱᏒᎢ.
32 Nipele paŵampilikene che Paolo achiŵechetaga yankati kusyuka kwa ŵawe, ŵane mwa ŵanyawo ŵatesile chanache, nambo ŵane ŵatite, “Tukusaka tumpikanile sooni nkati yeleyo.”
ᎤᎾᏛᎦᏅᏃ ᎠᏲᎱᏒ ᏗᎴᎯᏐᏗ ᎨᏒᎢ, ᎢᎦᏛ ᎤᏂᏰᎵᎥᎩ, ᎢᎦᏛᏃ ᎯᎠ ᏄᏂᏪᏒᎩ; ᏔᎵᏁ ᎯᎠ ᏛᏨᏯᏛᎦᏁᎵ.
33 Che Paolo ŵatyosile pankungulu ni kwalekanga.
ᎿᎭᏉᏃ ᏉᎳ ᎤᏓᏅᏒᎩ ᎠᏂᏅᎢ.
34 Nambo ŵandu ŵampepe ŵalongene nawo ni kwakulupilila Che Yesu. Mwa ŵandu wo ŵapali che Dionisio jumo jwa mpingo waukuŵilanjikwa Aleopago ni jwankongwe liina lyakwe che Damali ni ŵandu ŵane.
ᎩᎶᏍᎩᏂᏃᏅ ᎢᏳᎾᏍᏗ ᎬᏩᎵᎪᏁᎸᎩ ᎠᎴ ᎤᏃᎯᏳᏅᎩ; ᎾᎿᎭᎨᎸᎩ ᏓᏲᏂᏏᏯ ᎡᎵᎣᏈᎦ ᎦᎲᏍᎩ ᏗᎫᎪᏘᏍᎩ ᎠᎴ ᎠᎨᏴ ᏕᎺᎵ ᏧᏙᎢᏛ, ᎠᎴ ᏅᏩᎾᏓᎴ ᎾᏍᏉ.