< 箴言 28 >

1 惡人雖無人追趕也逃跑; 義人卻膽壯像獅子。
Jaricho ringo kaonge ngʼama lawe, to joma kare jochir ka sibuor.
2 邦國因有罪過,君王就多更換; 因有聰明知識的人,國必長存。
Ka piny toke tek, to en gi jotelo mangʼeny, to ngʼat mawinjo wach kendo man-gi ngʼeyo rito chik.
3 窮人欺壓貧民, 好像暴雨沖沒糧食。
Jatelo mahinyo jochan chalo kaka kodh oula maywero cham oko.
4 違棄律法的,誇獎惡人; 遵守律法的,卻與惡人相爭。
Jogo ma ok rit chik pako ngʼat marach, to jogo marito chik dagi jogo maricho.
5 壞人不明白公義; 惟有尋求耶和華的,無不明白。
Jomaricho ok ongʼeyo adiera, to jogo madwaro Jehova Nyasaye ongʼeyo adiera chutho.
6 行為純正的窮乏人 勝過行事乖僻的富足人。
Ber ngʼat ma jachan ma wuodhe ok cha, moloyo ngʼat ma ja-mwandu ma yorene richo.
7 謹守律法的,是智慧之子; 與貪食人作伴的,卻羞辱其父。
Ngʼat marito chik en wuowi mariek, to bedo osiep jawuoro kelo wichkuot ne wuon mare.
8 人以厚利加增財物, 是給那憐憫窮人者積蓄的。
Ngʼat mamedo mwandu gi ohala ma malangʼ choko mwandu ne ngʼat machielo, mabiro bedo mangʼwon gi jochan.
9 轉耳不聽律法的, 他的祈禱也為可憎。
Ka ngʼato odino ite ne chik, kata mana lemone bende richo.
10 誘惑正直人行惡道的,必掉在自己的坑裏; 惟有完全人必承受福分。
Ngʼat matero ngʼat moriere tir e yo mar richo biro podho e obetone owuon, to ngʼat ma ok cha biro yudo pok maber.
11 富足人自以為有智慧, 但聰明的貧窮人能將他查透。
Jamoko nyalo paro owuon ni oriek, to jachan man-gi paro matut neno gik manie chuny jamokono.
12 義人得志,有大榮耀; 惡人興起,人就躲藏。
Ka ngʼat makare oloyo, nitie mor maduongʼ, to ka ngʼat marach omi teko mondo otel, ji ringo dhiyo kar pondo.
13 遮掩自己罪過的,必不亨通; 承認離棄罪過的,必蒙憐恤。
Ngʼat mapando richone ok dhi maber, to ngʼat ma hulo richone kendo oweyogi yudo ngʼwono.
14 常存敬畏的,便為有福; 心存剛硬的,必陷在禍患裏。
En ngʼama ogwedhi ngʼat moluoro Jehova Nyasaye kinde duto, to ngʼatno ma chunye tek donjo e chandruok.
15 暴虐的君王轄制貧民, 好像吼叫的獅子、覓食的熊。
Kaka sibuor maruto kata ondiek madwaro kecho e kaka ngʼat marach motelone joma ok nyal.
16 無知的君多行暴虐; 以貪財為可恨的,必年長日久。
Ruoth ma jasunga onge gi rieko, to ngʼatno mamon gi gik moyud e yo marach biro dak amingʼa.
17 背負流人血之罪的,必往坑裏奔跑, 誰也不可攔阻他。
Ngʼat moneko chunye chandore enobed gi kuyo nyaka otho; omiyo kik ngʼato konye.
18 行動正直的,必蒙拯救; 行事彎曲的,立時跌倒。
Ngʼatno ma ja-adiera ibiro rito maonge hinyruok, to ngʼatno ma yorene richo biro podho apoya nono.
19 耕種自己田地的,必得飽食; 追隨虛浮的,足受窮乏。
Ngʼat matiyo e puothe biro bedo gi chiemo mogundho, to ngʼat mabayo abaya biro bedo jachan mochwere.
20 誠實人必多得福; 想要急速發財的,不免受罰。
Ngʼat ma ja-adiera ibiro gwedho mangʼeny, to ngʼat madwaro gi teko bedo ja-mwandu ok notony ma ok okume.
21 看人的情面乃為不好; 人因一塊餅枉法也為不好。
Dok ne ngʼato kayiem ka oketho ok ber, to ngʼato biro timo marach mana ni mondo oyud asoya matin.
22 人有惡眼想要急速發財, 卻不知窮乏必臨到他身。
Ngʼat ma iye lit dwaro ahinya ni mondo obed gi mwandu to ok ongʼeyo ni chan orite.
23 責備人的,後來蒙人喜悅, 多於那用舌頭諂媚人的。
Ngʼatno makwero ngʼato gikone obiro yudo pwoch mangʼeny moloyo ngʼatno man-gi lep mawuondo.
24 偷竊父母的,說:這不是罪, 此人就是與強盜同類。
Ngʼat mamayo wuon mare kata min, to owacho niya, “Timo kamano ok rach,” ochal gi ngʼat maketho gimoro.
25 心中貪婪的,挑起爭端; 倚靠耶和華的,必得豐裕。
Ngʼat ma jawuoro thoro kelo miero, to ngʼat mogeno kuom Jehova Nyasaye biro dhiyo maber.
26 心中自是的,便是愚昧人; 憑智慧行事的,必蒙拯救。
Ngʼat moketo genone kuome owuon ofuwo, to ngʼatno mawuotho e rieko, oritore maonge hinyruok.
27 賙濟貧窮的,不致缺乏; 佯為不見的,必多受咒詛。
Ngʼat mamiyo jochan ok nochand gimoro, to ngʼat ma gengʼo wangʼe ne jochan noyud kwongʼ mangʼeny.
28 惡人興起,人就躲藏; 惡人敗亡,義人增多。
Ka jaricho oketi e teko mondo otel, ji dhiyo kar pondo; to ka jaricho otho joma kare dhiyo nyime.

< 箴言 28 >