< 箴言 28 >

1 恶人虽无人追赶也逃跑; 义人却胆壮像狮子。
Omumɔyɛfo guan bere a obiara ntaa no, nanso atreneefo koko yɛ duru sɛ gyata.
2 邦国因有罪过,君王就多更换; 因有聪明知识的人,国必长存。
Atuatewman nya sodifo pii, nanso onipa a ɔwɔ nhumu ne nimdeɛ ma mmara yɛ adwuma.
3 穷人欺压贫民, 好像暴雨冲没粮食。
Sodifo a ɔhyɛ ahiafo so no te sɛ osu mu ahum a ennyaw nnɔbae bi wɔ akyi.
4 违弃律法的,夸奖恶人; 遵守律法的,却与恶人相争。
Wɔn a wɔpo mmara no kamfo amumɔyɛfo, na wɔn a wodi mmara so no siw wɔn kwan.
5 坏人不明白公义; 惟有寻求耶和华的,无不明白。
Abɔnefo nte atɛntrenee ase, nanso wɔn a wɔhwehwɛ Awurade no, te ase yiye.
6 行为纯正的穷乏人 胜过行事乖僻的富足人。
Ohiani a ne nantew ho nni asɛm ye sen ɔdefo a nʼakwan yɛ kɔntɔnkye.
7 谨守律法的,是智慧之子; 与贪食人作伴的,却羞辱其父。
Nea odi mmara so yɛ ɔba a ɔwɔ nhumu, nanso nea ɔne adidibradafo bɔ no gu nʼagya anim ase.
8 人以厚利加增财物, 是给那怜悯穷人者积蓄的。
Nea ogye mfɛntom mmoroso de nya ne ho no, ɔboaboa ano ma nea ɔbɛyɛ ahiafo adɔe.
9 转耳不听律法的, 他的祈祷也为可憎。
Sɛ obi nni mmara so a, ne mpaebɔ mpo yɛ akyiwade.
10 诱惑正直人行恶道的,必掉在自己的坑里; 惟有完全人必承受福分。
Nea odi atreneefo anim de wɔn fa ɔkwan bɔne so no bɛhwe ɔno ankasa afiri mu, nanso wɔn a wɔn ho nni asɛm no benya agyapade a eye.
11 富足人自以为有智慧, 但聪明的贫穷人能将他查透。
Ɔdefo tumi yɛ onyansafo wɔ nʼankasa ani so, nanso ohiani a ɔwɔ nhumu no hu sɛnea ɔte.
12 义人得志,有大荣耀; 恶人兴起,人就躲藏。
Sɛ atreneefo di nkonim a, nnipa di ahurusi pii; nanso sɛ amumɔyɛfo nya tumi a nnipa kohintaw.
13 遮掩自己罪过的,必不亨通; 承认离弃罪过的,必蒙怜恤。
Onipa a ɔkata ne bɔne so no nnya nkɔso, na nea ɔka ne bɔne na ogyae yɛ no nya ahummɔbɔ.
14 常存敬畏的,便为有福; 心存刚硬的,必陷在祸患里。
Nhyira nka nea osuro Awurade bere nyinaa, nanso nea opirim ne koma no tɔ amane mu.
15 暴虐的君王辖制贫民, 好像吼叫的狮子、觅食的熊。
Omumɔyɛfo a odi nnipa a wonni mmoa so no te sɛ gyata a ɔbobɔ mu anaa sisi a nʼani abere.
16 无知的君多行暴虐; 以贪财为可恨的,必年长日久。
Ɔsodifo tirimɔdenfo nni adwene, na nea okyi mfaso a wɔnam ɔkwan bɔne so nya no benya nkwa tenten.
17 背负流人血之罪的,必往坑里奔跑, 谁也不可拦阻他。
Nea awudi ma ne tiboa bu no fɔ no bɛyɛ ɔkobɔfo akosi ne wu da; wɔmma obiara nsiw no kwan.
18 行动正直的,必蒙拯救; 行事弯曲的,立时跌倒。
Nea ne nantew ho nni asɛm no, wogye no fi ɔhaw mu, nanso nea nʼakwan yɛ kɔntɔnkye no bɛhwe ase mpofirim.
19 耕种自己田地的,必得饱食; 追随虚浮的,足受穷乏。
Nea ɔyɛ nʼasase so adwuma no benya aduan pii, nanso wɔn a wodi nnaadaasɛm akyi no benya wɔn so ne wɔn hia.
20 诚实人必多得福; 想要急速发财的,不免受罚。
Wobehyira onipa nokwafo pii, na nea ɔpere pɛ ahonyade no remfa ne ho nni.
21 看人的情面乃为不好; 人因一块饼枉法也为不好。
Nhwɛanim nye, nanso aduan kakraa bi nti nnipa bɛyɛ bɔne.
22 人有恶眼想要急速发财, 却不知穷乏必临到他身。
Nea ɔyɛ pɛpɛe pere sɛ ɔbɛyɛ ɔdefo na onnim sɛ ohia retwɛn no.
23 责备人的,后来蒙人喜悦, 多于那用舌头谄媚人的。
Nea ɔka obi anim no bɛsɔ nnipa ani akyiri no asen nea ɔwɔ tɛkrɛmadɛ.
24 偷窃父母的,说:这不是罪, 此人就是与强盗同类。
Nea ɔbɔ nʼagya anaa ne na korɔn na ɔka se, “Ɛnyɛ bɔne no,” ɔne ɔsɛefo na ɛbɔ.
25 心中贪婪的,挑起争端; 倚靠耶和华的,必得丰裕。
Odifudepɛfo de mpaapaemu ba na nea ɔde ne ho to Awurade so no benya nkɔso.
26 心中自是的,便是愚昧人; 凭智慧行事的,必蒙拯救。
Nea ogye ne ho di no yɛ ɔkwasea, na nea ɔnantew nyansa mu no wobegye no.
27 周济贫穷的,不致缺乏; 佯为不见的,必多受咒诅。
Nea ɔma ahiafo no, hwee renhia no, nanso nea obu nʼani gu wɔn so no nya nnome pii.
28 恶人兴起,人就躲藏; 恶人败亡,义人增多。
Sɛ amumɔyɛfo nya tumi a, nnipa kohintaw; na sɛ amumɔyɛfo ase tɔre a, atreneefo ase dɔ.

< 箴言 28 >