< 箴言 15 >

1 溫和的回答,平息忿怒;激昂的言語,使人動怒。
Dwoko wach mamuol kweyo mirima, to wach makwiny jimbo ich wangʼ.
2 智慧者的舌,廣傳智慧;愚昧人的口,吐露愚昧。
Lew ngʼat mariek konyore gi rieko, to dho ngʼat mofuwo hulo gik mofuwo.
3 上主的眼目,處處都在;善人和惡人,他都監視。
Wenge Jehova Nyasaye ni kuonde duto, karito joricho gi joma beyo.
4 撫慰的言辭,有如生命樹;刻薄的言語,能刺傷人心。
Lep makelo ber en yath mar ngima, to lep mar miriambo omiyo chuny bedo mool.
5 愚蠢的人,輕視父親的管教;遵守規勸的,為人必精明。
Ngʼat mofuwo chayo kum mar wuon mare, to ngʼat mawinjo ka ikwere nyiso rieko.
6 在義人家裏,財產豐富;惡人的收入,必遭毀滅。
Od ngʼat makare otingʼo mwandu maduongʼ, to pok mar joricho kelo nigi chandruok.
7 智慧人的唇,散播智識;愚昧人的心,實不可靠。
Dho jomariek lando ngʼeyo, to ngʼat mofuwo to wechene obam.
8 上主厭惡惡人的祭獻,卻喜悅正直人的祈禱。
Jehova Nyasaye odagi misango mar jaricho, to lamo mar ngʼat moriere tir miye mor.
9 上主厭惡惡人的道路,卻喜愛追求正義的人。
Jehova Nyasaye odagi yore ngʼat marach, to ohero jogo matimo gik makare.
10 離棄正道的,必遭嚴罰;憎恨規勸的,只有死亡。
Kum malit orito ngʼat maweyo yo, ngʼat masin kikwere biro tho.
11 陰府和冥域,都明擺在上主面前,何況世人的心懷! (Sheol h7585)
Jehova Nyasaye ongʼeyo gik moko matimore, bed ni en Tho kata Kethruok, omiyo dhano ok dipandne paro manie chunye! (Sheol h7585)
12 輕狂者不愛受人指責,也不願與智慧人往來。
Ngʼat ma jasunga dagi puonj, ok odwar mondo ongʼadne rieko gi jomariek.
13 心中愉快,使面容煥發;心中悲傷,精神即頹喪。
Chuny mamor miyo wangʼ bedo gi mor, to chuny mokuyo miyo dhano bedo mool.
14 明達人的心,尋求智識;愚昧人的口,飽食昏愚。
Chuny mongʼeyo pogo tiend weche dwaro ngʼeyo, to dho ngʼat mofuwo chamo fuwo.
15 心情憂傷的,日日困坐愁城;心胸暢快的,時時如享喜宴。
Ndalo duto mag ngʼat mahinyore gin thagruok, to chuny mamor ni kod mor mosiko.
16 少有財寶而敬畏上主,勝於富有財寶而諸多煩惱。
Ber bedo gi matin ka iluoro Jehova Nyasaye moloyo mwandu mangʼeny kod koko.
17 有情吃蔬菜,勝於無情食肥牛。
Ber chamo alot kama hera nitie, moloyo chamo ringʼo machwe kama achaya nitie.
18 易怒的人,常引起爭端;含忍的人,卻平息爭論。
Ngʼat ma iye wangʼ piyo medo miero, to ngʼat ma terore mos kweyo dhawo.
19 懶惰人的道路,有如荊棘籬笆;正直人的行徑,卻是康莊大道。
Yor jasamuoyo olor gi kuthe, to yor ngʼat moriere tir en yo malach.
20 智慧的兒子,是父親的喜樂;只有愚昧人,輕視自己的母親。
Wuowi mariek miyo wuon mare mor, to ngʼat mofuwo chayo min mare.
21 無知的人,以愚昧為樂;明智的人,卻直道而行。
Fuwo moro ngʼat maonge gi rieko, to ngʼat man-gi winjo wuotho moriere tir.
22 缺乏考慮,計劃必要失敗;謀士眾多,策略方克有成。
Chenro ok chopi nikech onge puonj makare, to ka giyudo jongʼad rieko mangʼeny to gichopo.
23 應對得當,自覺快慰;言語適時,何其舒暢!
Ngʼato yudo mor e dwoko mowinjore, to mano ber manade kuom wach mochopo e sa midware.
24 生命之路使明智人向上,為此他能避免向下的陰府。 (Sheol h7585)
Yor ngima telo kadhi malo ni ngʼat makare, mondo ogengʼe kik odhi mwalo kar tho. (Sheol h7585)
25 上主將拆毀驕傲人的房屋,卻要堅定寡婦的地界。
Jehova Nyasaye muko od ngʼat masungore, to orito kiep dhako ma chwore otho ma ok omul.
26 邪惡的陰謀,為上主所憎惡;溫良的言語,卻為他所喜悅。
Jehova Nyasaye odagi paro mar joricho, to jogo ma chunygi ler miye mor.
27 貪求財貨的,困擾自己的家庭;憎惡饋贈的,生活必能安定。
Ngʼat ma jawuoro kelo chandruok ne joode, to ngʼatno mamon gi asoya biro dak amingʼa.
28 義人的心,只默思善事;惡人的口,只吐露惡語。
Chuny ngʼat makare pimo dwokoge, to dho ngʼat ma timbene richo hulo gik maricho.
29 上主遠離惡人,卻俯聽義人的祈禱。
Jehova Nyasaye bor gi ngʼat ma timbene richo, to owinjo lamo mar ngʼat makare.
30 晶瑩的目光,使人心曠神怡;美好的訊息,使人筋骨壯健。
Neno mamor kelo mor ni chuny, to wach maber miyo choke bedo gi ngima.
31 喜聽有益生命勸戒的人,必得列於智慧人的中間。
Ngʼat machiko ite kikwere biro bedo thuolo e kind joma riek.
32 避免教導的,是作賤自己;聽從規勸的,必獲得機智。
Ngʼat ma ok dew kum ochayore owuon, to ngʼat mawinjo kikwere medo winjo wach.
33 敬畏上主,是智慧的導師;謙卑自下,是榮耀的先聲。
Luoro Jehova Nyasaye puonjo dhano rieko, to bedo mamuol kelo luor.

< 箴言 15 >